Kresťan (po grécky Christianos, latinsky Christianus), prívrženec Krista. Jedno z troch najrozšírenejších a najvplyvnejších svetových monoteistických náboženstiev (vedľa budhizmu a Islamu). Keď na začiatku nášho letopočtu vzniklo v Palestíne, muselo bojovať s nežičlivým okolím. Napriek tomu sa rýchlo šírilo a dnes patrí medzi najväčšie svetové náboženstvá. Nazýva sa kresťanstvo a má asi 1.600 miliónov uznávačov. Jeho pôvodcom je Ježiš Kristus, ktorého kresťania považujú za Božieho Syna. Ježiš sa narodil v Betleheme v Júdei (Márii a Jozefovi) a vyrastal v Nazaréte v Galilei. Keď dosiahol vek 33 rokov pokrstil ho Ján Krstiteľ. Potom si vybral 12 apoštolov: Petra, Ondreja Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Mátúša, Tomáša, Jakuba, Šimona, Júdu, Judáša. Celé 3 roky chodili po krajine s Ježišom a šírili Evanjelijum. Ježiš ochraňoval vyhnancov a chudákov. Kresťania veria ,že Kristus je ”Syn Boží” a zaroveň “Syn človeka”.

Konal dobro a hlásal porozumenie medzi ľuďmi. U zástupov vzbudzoval veľké nadšenie, ale i sklamanie, keď odmietal spĺňať ich politické nádeje. Narážal na čoraz väčšie nepriateľstvo u náboženských vodcov národa, ktorý nechceli uznať, že ho poslal Boh. Na 30 dní po Velkej noci ho židia vydali rímskemu prefektovi Pilátovi. Bol odsúdený na smrť ukrižovaním( na hore Golgotha) a ako otrok pochovaný. O tri dni na to našli jeho hrob prázdny. Hovorí sa, že vstal z mŕtvych. Podľa kresťanskej vierouky sú všetky ľudské hriechy predznačené v prvom hriechu, prvého človeka Adama, ktorý však nadväzuje už na pád anjela Lucifera. V iných vierach sa zlo chápe ako pôsobenie zlých duchov či súperenia božstiev. Z nášho, kresťanského pohľadu, aby človek dosiahol odpustky, v 16. storočí bolo predpísané, okrem úprimnej ľútosti, navštíviť niektoré chrámy v Ríme podľa vopred určeného poradia: “Giro delle Sette Chiese” (Okruh siedmich chrámov).Najväčší rozpor bol spôsobený rozdelením rímskeho impéria na západorímsku a východorímsku (byzanskú) ríšu 395. V dôsledku tohto rozdelenia došlo k vytvoreniu dvoch samostatných náboženských centier kresťanstva (Rím, Konštantinopolis) a k ďalším sporom, ktoré v roku 1054 viedli k rozdeleniu kresťanstva na západné (katolicizmus) a východné (pravoslávny). V 16 storočí vzniklo široko založené protikatolícke hnutie, ktoré bolo jednou z foriem boja rodiacej sa buržoázie proti feudalizmu.