Kresťanstvo vzniklo v Izraeli okupovanom Rimanmi. Krestania považujú za mesiáša žida z nazarétu Ježiša Krista a nazývajú ho Božím synom. Ježiš hlásal, že bol zoslaný na zem preto, aby oboznamoval ludí zo zmluvou uzavretou mädzi Jahvem a židovským ludom. Boh, ktorý v dávnych časoch hovoril ústami prorokov v tom čase hovoril ústami Ježiša. Viera v Krista oddeluje Kresťanov a židov, ktorý ešte stále čakajú na príchod mesiáša. Život Ježiša Krista a jeho učenie je obsiahnuté v druhej časti Biblie-novom zákone.

Ježišov život
Život Ježiša Krista je vyrosprávaný v štyroch malých knihách-Evanjeliáchnapísaných mädzi rokmi 65-10 po Kristovi. Ích autormi sú: Matúš, Mark, Ján, Lukáš. Ježiš sa narodil v Betleheme v Júdei a vyrastal v Nazaréte v Galilei. Keď dosiahol vek 33 rokov pokrstil ho Ján Krstiteľ. Potom si vybral 12 apoštolov: Petra, Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Mátúša, Tomáša, Jakuba, Šimona, Júdu, Judáša. Celé 3 roky chodili po krajine s Ježišom a šírili Evanjelijum. Ježiš ochraňoval vyhnancov a chudákov. Na 30 dní po velkej noci ho židia vydali rímskemu prefektovi Pilátovi. Bol odsúdený na smrť ukrižovaním a ako otrok pochovaný. O tri dni na to našli jeho hrob prázdny. Hovorí sa, že vstal z mŕtvych. Posolstvo Krista
Kristus hlásal, že boh je láska, je otcom všetkých ludí. Kristus dobrovolne súhlasil zo smrťou, aby vykúpil všetkých ľudí.

cirkev prvých krestanov vznikla v Jeruzaleme okolo Apoštolov. Po turicach sa apoštoli vybrali šíriť zvesť o Kristovom zmŕtvychvstaní. Založili cirkev v malej ázii, v grécku, až po Rým. Šírenie kresťanstva

A
poštol tvrdil, že na to, aby sa človek stal kresťanom nemusí byť žid. Okolo roku 48 prívrženci prestali vykonávať židovské obrady a tak boli vylúčený zo židovskej komunity. V anchórii ich prvý raz nazvali krestanmi. V roku 393 sa stalo krestanstvo oficiálnym náboženstvom v Rímskej ríši.

Prvé cirkevné koncily


N

a konciloch sa stretávali biskupi. Boli to zhromaždenia, kde sa biskupi informovali o tom, čo sa stalo v ích provincii.

Prví mnísi

O
d 4. storočia žili mnísi pustovníckym životom. Odchádzali do púští aby tam žili v odriekaní a chudobe. Naj väčšie mníšske hnutia boli v rokoch 329-379 vedené Bazilejom a v rokoch 480-547 vedené Benediktom.
Sviatky

S
viatky, ktoré sa opakujú pravidelne každý rok oslavujú nejakú výžnamnú vec Kristovho života. Sviatosti

S
viatosti sú úkony a gestá, ktorými sa krestanu uvádza do božského života. Najdôležitejšie sviatosti života sú:








O

d 5.