referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 15. augusta 2017
Ateizmus
Dátum pridania:04.11.2010Oznámkuj:12345
Autor referátu:Domage
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 169
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:3.5
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:5m 50s
Pomalé čítanie:8m 45s
 

Ateizmus

Ak jeden človek trpí falošnými predstavami, hovoríme o duševnej chorobe. Ak falošnými predstavami trpí veľa ľudí, hovoríme o náboženstve. (Pirsig)

Veľa ľudí, ktorí sa sami označujú za ateistov, zvykne zdieľať spoločný skeptický pohľad na dôkazy (alebo nedostatočnosť dôkazov) o existencii bohov, príbehov o stvorení sveta, rovnako ako spochybňovanie dobroty a morálnosti náboženstiev, ktoré priniesli na svetlo sveta veci ako sväté vojny, prenasledovanie inovercov, inkvizíciu a pod. Hoci niektorí z ateistov patria k stúpencom filozofických smerov ako humanizmus, naturalizmus alebo materializmus, v skutočnosti neexistuje jediná ideologická línia, ktorú by všetci ateisti zdieľali. Podobne nemajú zástancovia ateistického svetonázoru žiadne inštitucionalizované rituály a správanie, ktoré by sa dalo porovnať s rôznymi náboženskými smermi. Ateizmus je inšpirovaný mnohými rozličnými zdôvodneniami, zahrňujúcimi osobné, vedecké, spoločenské, filozofické či historické názory a úvahy.

Dôvody pre ateizmus

Veľa ateistov zastáva názor, že keďže ich postoj nevyžaduje žiadnu vieru okrem viery v to, čo je možné pozorovať priamo našimi zmyslami, je teda bremeno dôkazu existencie boha (bohov) na teistoch, a nie na ateistoch dôkaz jeho neexistencie. Častým argumentom v prospech tohto postoja je, že principiálne je možné veriť v čokoľvek (čarodejnice, vlkolaci, upíry, morské panny, UFO, atď.), a preto je úlohou toho, kto zastáva existenciu danej entity či schopnosti, túto existenciu dokazovať a oddeľovať fakty od rôznych mýtov a legiend.

Filozofické dôvody

Niektorí ateisti zakladajú svoj postoj na racionálnych alebo filozofických základoch, tvrdiac, že ich postoj je založený na logickej analýze a následnom odmietnutí teistických a náboženských predstáv. Tieto argumenty proti existencii boha vychádzajú z veľkého počtu rôznych problémov spojených s náboženskými vierami. Hlavným problémom medzi nimi je absencia akéhokoľvek dôkazu podporujúceho náboženské tvrdenia. Taktiež namiesto zjednodušenia vysvetlenia akým spôsobom svet funguje, náboženské predstavy naopak toto vysvetlenie komplikujú, a tým prinášajú celý rad nových otázok, ktoré treba zodpovedať. Existuje taktiež množstvo ateistov, ktorí napádajú špecifické formy teizmu kvôli ich vnútornej rozporuplnosti.

Jeden z najbežnejších argumentov proti existencii boha je takzvaný problém zla. Problém zla je pravdepodobne najpretrvávajúcejší a najsilnejší argument ateistov proti rôznym náboženským vieram. Kresťanský apologéta William Lane Craig ho priliehavo nazval ateistický smrtiaci argument (atheist's killer argument). V skratke tento problém je, že existencia zla vo svete je logicky nezlučiteľná s existenciou dobrotivého Boha, a že je teda rozumnejšie usudzovať, že žiaden boh neexistuje, ako to, že jestvuje, ale neurobí nič, aby zastavil zlo na Zemi.

Vedecké dôvody

Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho genetického kódu so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou E. coli. Takáto perspektíva je celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo vesmíre, napríklad podľa učenia kresťanstva, islamu a judaizmu bol človek stvorený na Obraz Boží, aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva Zeme.

Podobne skutočnosť, že naše Slnko je len jedinou z miliárd hviezd v Mliečnej Dráhe, ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných galaxií v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek. Vyvracia tiež nábožensky založenú úlohu Zeme ako stredu vesmíru. V zásade je západná veda založená na predpoklade, že vesmír je riadený nemennými prírodnými zákonmi, ktoré je možné určiť pomocou experimentov. Tie následne tvoria spoľahlivý základ pre všetky technické disciplíny, ktoré predpokladajú absenciu božích alebo nadprirodzených zásahov. Úspech moderných vedeckých a technických disciplín by takto naznačoval absenciu nadprirodzených bytostí alebo ich neochotu so svetom akokoľvek interagovať. Veľa ateistov preto verí, že najjednoduchším vysvetlením je, že neexistujú žiadne božstvá.

Osobné dôvody

Rovnako ako ateisti s filozofickým odôvodnením, existujú aj ateisti, ktorí ako dôvod uvádzajú spoločenské, psychologické, praktické a iné odôvodnenia svojho postoja. Niektorí ateisti usudzujú, že ľudský život je lepší a užitočnejší s ateistickým pohľadom na svet, ako s teistickým. Na podporu tohto názoru môžu uvádzať, že je omnoho prospešnejšie pre spoločnosť hľadať odpovede na otázky pomocou prírodných vied než pomocou nadprirodzených síl a viery. K morálnym dôvodom pre ateizmus často zahrňujú „prípady, kedy urobiť to, čo je správne, je možné len s pohľadom na svet, aký zastáva ateista, pretože nie je viazaný prikázaniami svojho učenia.“ Praktické dôvody pre ateizmus zahrňujú „dôvody, prečo uprednostnenie ateistického svetonázoru pred teistickým prináša pozitívne dôsledky pre osobný život.“ Argumenty, že náboženstvá šíria nemorálnosť sa často opierajú o fakt, že množstvo násilia a vojen vzniklo len kvôli náboženským vieram a rituálom.

Historické dôvody

Veľa náboženstiev vytvorilo vieru v mnohých bohov alebo nadprirodzené mocnosti, z ktorých každý bol spojovaný s určitým nevyjasneným fyzikálnym javom. Napríklad v starovekom Grécku bol Hádes boh mŕtvych, Helios boh slnka, Zeus boh bleskov a Poseidón boh mora a zemetrasenia. V dobách keď nebola dostupná žiadna vedecká teória, ktorá by mohla vysvetliť dané prírodné javy, ľudia hľadajúci vysvetlenia ich pripisovali nadprirodzeným silám. Drvivá väčšina týchto javov bola dnes už vedeckým spôsobom objasnená. Niektorí ateisti argumentujú, že všetky náboženské viery majú rovnaký alebo podobný základ, a teda že sú všetky obdobne prekonané a zastaralé.

Zaujímavosti

Krajina s najvyšším podielom ateistov v Európe je Česká republika. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 tvoria 59% populácie. Na Slovensku je podiel ateistov 13%. Severná Kórea a Čína sú oficiálne ateistické štáty, čo je zakotvené v ich ústave. Najvyšší podiel ateistov na svete je podľa sčítania ľudu vo Vietname, kde tvoria takmer 81%.

Na počiatku vraj bolo slovo. Škoda len, že mu nepredchádzala myšlienka. (Holečková)

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.