referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 2. septembra 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
O Islame
Dátum pridania:29.01.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:davidokon
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 691
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:7.5
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:12m 30s
Pomalé čítanie:18m 45s
 
Islam, najrýchlejšie sa šíriace náboženstvo, založil prorok Mohamed v 7. storočí n.l. Je monoteistickým náboženstvom, boh moslimov sa volá Alláh. Islam znamená „podriadenie sa božej vôli“ a moslim je „ten, kto sa podriaďuje božej vôli“.

Väčšinu moslimov tvoria Arabi, ktorí svoj pôvod odvodzujú od syna patriarchu Abraháma a otrokyne Aghar Izmaela. Do vystúpenia proroka Mohameda žili ako kočovní pastieri (nomádi, beduíni) a obchodníci.

Najvýznamnejším mestom v tomto odľahlom kúte bola Mekka. Významní obyvatelia patrili ku kmeňu Kurajšovcov, ktorí mali politickú i vojenskú moc. Na rozdiel od všetkých miest v oblasti bola Mekka bohatá, pretože ležala na veľmi výhodnom mieste križovatky obchodných ciest. Blahobyt Mekky okrem karaván zabezpečovali i pútnici, ktorí putovali ku Kaabe, najposvätnejšiemu miestu Arabov. Dodnes tu leží Čierny kameň ( meteorit ). Vtedy sa tu uctievalo asi 300 bohov a bohýň, pričom Alah bol len jedným z hlavných bohov. Okolo roku 570 sa v Mekke narodil Mohamed ( arab. Muhammad ), syn schudobneného Kurajšivca. Ako mladý si privyrábal u bohatej vdovy Chadídže. Ako 25 ročný sa s ňou oženil a mali spolu viac detí.

Roku 610 sa Mohamedovi na vrchu Hirá zjavil v spánku archanjel Gabriel a vyjavil mu slovo božie, verše Koránu, ktoré prikazovali zničiť falošných bohov a ľud mal začať uctievať Alláha. Oznámil mu, že je prorokom a božím poslom. Mohamed neveril a archanjel sa mu zjavil opäť. Prikázal mu burcovať a osvietiť ľudí a varovať ich pred hroziacim božím súdom. Roku 612 začal Mohamed v Mekke verejne kázať to, čo archanjel vyjavil ako podstatu viery: Alah je jediným bohom. Pred Alahom sú si všetci rovní a každý sa musí zodpovedať v deň najvyššieho súdu. Bohatý sa musia podeliť o svoj majetok s chudobnými. Mohamedovi prívrženci nazvali toto učenie islam, čo znamená odovzdanie sa do vôle božej.

Toto učenie sa nepáčilo Kurašijcom, pretože sa ním spochybnili ich hlavné životné hodnoty. Ako sa rozbroje zväčšovali, rozhodli sa Mohamedovi prívrženci opustiť Mekku. I Mohamed roku 622 ušiel do Jasribu, ktorý dostal meno Madínat an-nabí, čo znamená Prorokovo mesto. Útek Mohameda sa nazýva hidžra a je to začiatok islamskej éry.

Mohamed mal i politické úlohy. Požadoval sociálne a zákonodarné úpravy. Zlepšil i postavenie ženy. V predislamskom období mohol mať muž ľubovoľný počt žien. Mohamed redukoval polygamiu na štyri ženy. On mal však výnimku – po smrti Chadžídže sa oženil s deviatimi ženami. Istý čas sa Mohamed pokúšal obrátiť na vieru i Židov a kresťanov, ale bez úspechu. Preto zrušil kompromisy so židovskými rituálmi. Vytvoril nové, vlastné len pre islam. Namiesto zvonov zvolával k modlitbe muezín. Modliť sa trebalo k Mekke, pôst sa predĺžil na jeden mesiac.

Mohamed si získal prívržencov z radu beduínov, ktorí zabudli na spoločnú nevraživosť a politicky sa zjednotili. Spoločne bojovali proti Mekke, napokon ju v roku 630 dobyli. Mohamed zničil všetky zobrazenia bôžikov a vyhlásil Mekku za islamské duchovné centrum. Roku 632 zomiera.

Po Mohamedovej smrti sa islamské náboženské spoločenstvo zásluhou dobyvačnej politiky vyvinulo na mocnú politickú ríšu. Keďže prorok zabudol menovať svojho nástupcu, dochádzalo ku krvavým sporom o nástupníctvo, úrad kalifa, náboženského a politického vodcu. K islamskej ríši bola pripojená Palestína, Sýria, Egypt a Perzia. Islamskí dobyvatelia prichádzali na cudzie územia ako osloboditelia nad perzskou a byzantskou nadvládou. Araby ponechali v krajinách, ktoré dobyli, štátnu správu. Taktiež pre Židov, kresťanov a prívržencov Zarathuštru bola možná náboženská sloboda, samozrejme za isté dane. Ten, kto prestúpil na islam, dosiahol štatút mawáli ( klient ), ale nestal sa Arabom.

Ešte za Mohameda sa rozdelili moslimovia na šiitov – uznávajúcich iba zásady koránu ( svätá kniha islamu, napísaná roku 610 ) a sunitov – dopĺňajúcich korán o tradície šírené ústnym podaním. Rôzny výklad koránu vedie i dnes k sporom. Mohamed zaručoval ženám prístup do mešity, účasť na verejnej správe a právo dediť. Ukladal ženám i mužom skromnosť, zákaz alkoholu, bravčového mäsa, úžerníctva.

Potom, ako sa Mohamedovo učenie stalo náboženstvom ríše kalifov, „námestníkov posla božieho“, začala sa jeho expanzia. Roku 750 sa islamský svet rozprestieral od Španielska a Mauretánie na pobreží Atlantiku až po Indiu. V 16. storočí dobyli Osmanskí Turci, taktiež vyznavači islamu, všetky krajiny ríše kalifov a dobyvačnými výpravami sužovali aj Balkánsky polostrov a územie Habsburskej monarchie. Dnes má islam stúpencov v štátoch Blízkeho východu, Strednej Ázie, Pakistane, Severnej Afrike, ale i v Európe a Amerike.

Učenie islamu obsahuje prvky judaizmu, kresťanstva a pôvodných náboženských a kultúrnych zvyklostí a rituálov arabského polostrova. Ako príklad by som uviedol čierny kameň, pravdepodobne meteorit, uložený v Ka’abe („štvorcovom dome“) v Mekke. Už pre vyznavačov starodávnejších bohov bol posvätným a prúdili k nemu, tak ako dnes, zástupy pútnikov, aby ho pobozkali a pohladkali. Mohamed ho najprv očistil v mene Alláhovom a potom pobozkal, čím obnovil pôvodný zvyk a dal mu nový zmysel. Toto kontinuum pomohlo k ľahšiemu šíreniu nového náboženstva.

Základné náboženské povinnosti moslimov sa volajú Päť stĺpov viery, za ktorých dodržiavanie sa sľubuje raj. Sú to: viera, modlitba, almužna, pôst, púť do Mekky. Tieto piliere islamu platia od Mohamedovho života až dodnes.

Svätou knihou islamu je Korán, zapísané výroky, ktoré Alláh zjavil Mohamedovi prostredníctvom Džibraila. Vyznaním viery je Šaháda, ktorá znie: „Niet boha okrem Alláha a Mohamed je Posol Boží“

VIERA – šaháda, spočíva vo vete: „Vyznávam, že niet boha okrem Alaha a že Mohamed je jeho prorokom.“ Táto veta, ak ju niekto vyslový, stáva sa moslimom.

Už nie sú potrebné iné rituály, ako je to u väčšiny náboženstiev. Najvyššou cnosťou je poslušnosť Alahovi. Moslimovia veria, že Mohamed bol posledným prorokom a jeho slová ich budú sprevádzať až po posledný súd. Šaháda je kľúčovým verbálnym vyjadrením pohľadu na svet, príslušnosti k islamu, odovzdanie sa do vôle božej. Ktokoľvek prednesie šahádu, stáva sa formálne moslimom, aj keď to vytiekol neúprimne. Presné znenie šahády: „ Lá iláha illálláh va Muhammadun rasú-lu´lláh.“ Každý, kto po smrti vysloví šahádu, sa nazýva šahíd ( vyznávač ) a je spôsobilý na cestu do raja. Neskôr sa výrazu šahíd prepožičal nový význam - mučeník, padlý za svätú vec.

MODLITBU musia vykonať veriaci päť krát denne. Okrem toho musia vykonať rituálnu očistu, bez ktorej je modlitba neplatná. Jej zanedbanie sa hodnotí ako odklon od islamu. Motlitba je v islame chápaná ako čisto kultový prejav zbožnosti bez akejkoľvek snahy niečo si od Alaha vyprosiť. Je prejavom pokory, vďakyzdania, odovzdanosti do vôle Alahovej. Je to vlastne jediná pravidelná bohoslužba, pretože samotný islam nemá bohoslužby v kresťanskom slova zmysle. Veriaci smie vstúpiť do stavu komunikácie s bohom ( hálat al – ihrám ) najskôr po splnení piatich podmienok:

- čistota tela
- čistota miesta a šiat
- náležité oblečenie zakrývajúce nahotu
- smer modlitby k Mekke
- dodržanie modlitebného času.

Svätyňou moslimov je mešita. Keďže moslimovia nesmú zobrazovať ľudí ani zvieratá, zdobia mešitu geometrické obrazce a arabesky (geom. obrazce posplietané s rastlinnými motívmi). K mešite patrí jeden alebo viac minaretov, z ktorých muezíni päť ráz za deň zvolávajú veriacich na modlitbu. Moslimovia sa modlia vždy obrátení smerom k Mekke, tento smer v mešite vyznačuje výklenok zvaný mihráb. Sviatočná bohoslužba sa koná vždy v piatok predpoludním.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.