referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 1. októbra 2014
Veda o politike
Dátum pridania:17.07.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:takko
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 051
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:6.6
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:11m 0s
Pomalé čítanie:16m 30s
 
1. Politická veda ako samostatná vedná disciplína

- politická veda sa snaží o vedeckú analýzu a výklad sociálnych javov
- je kritizovaná za - absenciu vlastných metód a metodológie
- za nevedeckosť v zmysle jej poplatnosti politike (afirmatívnosť)
- súvisí s rozvojom modernej spoločnosti západného typu
- politická veda je produkt modernej sekularizovanej spoločnosti na základe pozitivizmu (A. Comte – sociológia – Veda o spoločnosti) kladie dôraz na schopnosť poznania prostredníctvom pozorovania, odklon k empírií
- sociológia politiky (pododbor politiky) hlavne v USA, BG a Fr
- korene politickej vedy
- filozofia – Grécko a Rím - Platón – Politea (ústava) predkladá víziu ideálneho štátu
- Aristoteles – Politika – systematický prístup k politike, „zoon politicon“
- spoločným rysom pohľadu na politiku je kritika
- dejinno-filozofické - rozdielna metodológia oproti filozofii
- sociologické - Weber (Politika ako povolanie)
- právne - jeden z najvýznamnejších zdrojov, politický vedec musí poznať právne normy
- ekonómia, história, geografia, psychológia, etnografia
- charakter a pole pôsobnosti politickej vedy
- podľa Douvergera (Metódy politickej vedy) existujú tri koncepcie vychádzajúce z rozdielneho poňatia charakteru politickej vedy
- priesečník vied - politika súvisí so všetkými oblasťami ľudského života a preto do nich zasahuje politologického bádania
- reziduálna veda - politologická veda je najmladšia spoločenskovedná, má sa zaoberať tým čo jej zostalo, vecami mimo ostatných spoločenských vied fungovanie politických strán, volebných systémov
- syntetická veda - nadstavba ostatných vied, má zovšeobecňovať poznatky iných vied
- vnútorné členenie politickej vedy
- rozdelenie je výsledkom konferencií UNESCO v Paríži 1948
- politické teórie
- politické inštitúcie (ústava, forma vlády, verejná správa)
- strany, skupiny a verejná mienka (politické strany, skupiny a združenie)
- medzinárodné vzťahy (medzinárodná politika, právo)
- vývoj politickej vedy je neoddeliteľne spätý s rozvojom a šírením demokracie

2. Politika ako predmet záujmu politickej vedy

- sféra politickej voľby – voľby, kampaň, strany, hnutia
- politiku možno definovať len ak rozumieme pojmom ako ideológia, etika, demokracia, hodnoty, politický systém, právny poriadok, súdnictvo, spolky, zahraničná politika, medzinárodné vzťahy
- pojem politiky môžeme definovať na základe dichotómie priateľ – nepriateľ, pravica – ľavica, nadriadený – podriadený, väčšina – menšina
- politika je sféra neustáleho napätia medzi vládnucou a emancipačnou politikou
- politika je - boj o spoločenské usporiadanie
- je úsilie o podiel na moci a alebo ovplyvňovanie deľby moci
- nepolitická politika – pokiaľ dôjde k stavu keď široká verejnosť je nespokojná s politikou (SRN, komunistický systém)
- kategórie súvisiace s politikou
- moc - ústredná kategória politiky
- Weber - kto sa zaoberá politikou, snaží sa získať moc
- rozhodujúce pre politiku je násilie
- kategórie moci - existencia moci v službách ideálnych alebo egoistických cieľov
- existencia moci ako kategórie samej o sebe a jej uchopenie je pre politiku otázkou prestíže
- panstvo - tradičné – autorita čerpá z tradície a zvykov
- charizmtické – prorok, demagóg, vyvolený, vodca zvolený plebiscitom
- legality – zachované vďaka viere v platnosť legálne ustanovených pravidiel - štát
- štát - ľudské spoločenstvo na určitom území, nárokuje si monopol na legitímne násilie
- právny, sociálny, spolkový, stranícky
- súčastné poňatie štátu - štát je súbor inštitúcií, ktoré stanovujú prostriedky násilia
- tieto inštitúcie riadi spoločnosť obývajúca geograficky ohraničené územie
- štát má monopol na vytváranie vlády na svojom území, čím sa na danom území vytvára jedna politická kultúra
- ovládanie spoločnosti štátom má aspekt právny (de jure) a donucovací (de facto)
- spoločnosť - etymologicky – priestorové zjednotenie osôb za určitým účelom organizovaného zjednotenia, založená na spoločenskej zmluve medzi poddanými a
ovládanými
- spoločenstvo – malá skupina so silnou vzájomnosťou (rodina, priatelia), ktorá rastie organicky zatiaľ čo spoločnosť je umelým výtvorom
- princíp hierarchie je všadeprítomný modernej spoločnosti bola ovplyvnená VFR a PR
- spoločnosť 21. st. = individualistické sily + kolektivistické tradície
- ideológia - uskutočňuje sa len skrze inštitúcie ktoré sama tvorí
- politické strany - politické organizácie ktoré menujú kandidátov do štátnych inštitúcií pod svojím menom, snažia sa o víťazstvo v parlamentných voľbách
- podľa Weber-a – vodcovia a vstúpenci
- politic - Weber – príležitostný (každý človek, napr. pri voľbách)
- z povolania - pre politiku
- z politiky občania - politicky aktívny a pasívny
- politika – veda o štáte a moci

3. Metodológia politickej vedy

- náuka o metódach ktoré používa politická veda
- nemá vlastné metódy, iba prebraté, čo ju buď vylučuje ako vedu alebo ju nadraďuje nad ostatné spoločenské vedy
- špecifické metodologické prístupy - historický – spätý s počiatkom politickej vedy v USA v 19. storočí, politická veda bola považovaná za subdisciplínu histórie, štúdium pre politickú sféru podstatný jav
- legalistický – právo, štúdium ústavného usporiadania právnych noriem, má korene v Nemecku, v 2/2 19.storočia sa prenáša do USA
- inštuticionalistický – štúdium politických inštitúcií (exekutívne, legislatívne, súdne)
- metódy v politickej vede a ich klasifikácie
- už od Aristotela potreba metodologického zázemia moderní autori Abelsona, Axcell, Rikera, Rapoporta, Deutscha
- triedenie metód podľa Berg-Schlosseta a Stomena
- idiografické - metódy ktoré popisujú javy fenomenológa, hermeneutika, historická metodika
- štúdium historických a spoločenských fenoménov
- metódy = synchrónne + diachrónne analýzy
-nomotetické - empiricko–analytické metódy, snaha vymedziť všeobecné zákony
- dnes už toto delenie upadá
- špecifické metódy - experiment - spochybňovaná a nie často uplatňovaná
- výskum v ktorom sa prejavuje prostredníctvom stimulov reakcie určitého súboru respondentov
- umožňuje vymedziť nezávislé premenné faktory a sledovať ich vplyv na faktory závislé premenné ktoré má výskum objasniť
- simulácia - vytvorenie „reálneho sveta“ v laboratóriu
- schopná prispieť k formulovaniu mnohých hypotéz
- komparatívna metóda - najrozšírenejšia metóda, štatistické a kvantitatívne metódy využívané v USA
- preberá metódy prevažne z histórie, ekonómie, psychológie, etnografie, antropológie
- nejednoznačnosť výsledkov (treba porovnávať čo najbližšie prípady či najvzdialenejšie?)
- analýzy - analýza jednej prípadovej štúdie – konkrétny politický systém, snaha vystihnúť príčiny ich vnútorného vývoja
- analýza totožných procesov (inštitúcií) – v rámci dlhodobého časového rozpätia
- analýzy zamierené na klasifikáciu obmedzeného súboru krajín (klasifikácia rôznych typov demokracií)
- štatistické analýzy - regionálne
- globálne
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.