referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 20. decembra 2014
Má systematická filozofia ešte vôbec šancu?
Dátum pridania:30.11.2002Oznámkuj:12345
Autor referátu:jcf
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 148
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:4.6
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:7m 40s
Pomalé čítanie:11m 30s
 
Má systematická filozofia ešte vôbec šancu? Túto otázku si kladie Karen Gloyová vo svojom článku s rovnakým názvom. Text odznel ako úvodný referát na zakladajúcom zasadnutí medzinárodnej spoločnosti „System der Philosophie“ vo Viedni v roku 1991.
Dovoľte mi krátky pohľad na formálnu stránku textu. Pri hľadaní odpovede na nastolenú otázku Karen Gloyová postupuje veľmi precízne. Článok je rozdelený do štyroch častí (povieš názvy jednotlivých častí).V každej časti si autorka najprv zadefinuje problém, ktorý v nej bude rozoberať (aký problém sa bude riešiť vidno už zo samotného názvu kapitoly). V druhej a tretej kapitole sú popísané dve možné odpovede na ústrednú otázku. Po poukázaní na slabiny a rozpory týchto dvoch odpovedí na riešenie problému opodstatnenosti existencie systematickej filozofie, sa autorka dostáva ku 4. kapitole. V nej navrhuje vlastnú odpoveď na otázku či má systematická filozofia ešte vôbec šancu.
Prejdime k obsahovej stránke textu. I. Kde stojíme dnes?
Je určitým úvodom prednášky, v ktorej Gloyová rozanalyzuje postavenie systematickej filozofie v súčasnosti. V bežnom myslení dnešnej doby je SF skoro bez výnimky identifikovaná s tradičnou metafyzikou. Hovorí o páde tradičnej metafyziky, ktorá sa snaží poznanie o svete zoradiť do usporiadaného systému. Pád metafyziky bol navodený najmä rozvojom empirických vedeckých výskumov s množstvom dát a tiež presadením historicko - hermeneutických vied, ktoré priniesli zmenené chápanie časovosti a kontingencie. Toto viedlo k odmietnutiu tradícií, ako aj k zanechaniu nádeje, že bude niekedy možné systematický celok odôvodniť. Rozšírila sa silná averzia voči každému imperatívu jednoty a systému. Miesto starých univerzálnych systematík nastúpili nové filozofické smery, rozchádzajúce sa s intenciami i spôsobmi SF.
K jedným z prvých, ktorí sa vydali týmto smerom filozofovania bol Nietsche. Je považovaný za otca postmoderny. Aforistický spôsob jeho filozofovania bol výrazom vystupňovaného individualizmu a prieči sa každej forme SF. Ďalším vplyvným filozofom, pôsobiacim týmto smerom bol Heidegger. Podal obsiahlu kritiku tradície, do ktorej okrem iného zahrnul aj tradičnú metafyziku. Na jej miesto kladie postulát „ponechávania bytia s jeho pluralitou a diverzitou. Aj Gadamerova hermeneutika je vedome antisystematická tým, že sa odvoláva na dejinnosť a časovú viazanosť nášho myslenia. Nahradzuje jednotu zmyslu mnohosťou diania zmyslu.
Tieto tendencie nás dostali do situácie sporu moderny a post moderny.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.