referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 2. októbra 2014
Sociálna etika
Dátum pridania:16.05.2005Oznámkuj:12345
Autor referátu:palo10
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 556
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:6.1
Priemerná známka:2.95Rýchle čítanie:10m 10s
Pomalé čítanie:15m 15s
 
Humanistické ideály morálnej výchovy
Skôr než prejdem k problematike humanistických ideálov mravnej výchovy, pokúsim sa vymedziť pojem humanizmus.
S pojmom humanizmus sa spája obraz človeka, ktorý je schopný sa rozvinúť na dokonalého človeka vďaka slobodným okolnostiam a dobrému vzdelaniu. Z tohto aspektu je humanizmus vždy spätý s určitým ideálom vzdelanosti s normatívnymi predstavami o tom, aký by mal byť človek. V období renesancie, ktoré sa ako epocha označuje ako humanizmus, prešiel ideál humanity a vzdelávania hlbokými zmenami, ktoré sú podnietené návratom k antike. V protiklade ku kresťanskému stredoveku, pre ktorý bol určujúci božský posvätný poriadok, sa čoraz viac dostáva do popredia človek a svet. Samotný pojem humanizmus pochádza z latinského humanus – ľudský, je to filozoficko-etické stanovisko, ktoré na popredné miesto dáva človeka, jeho dôstojnosť, blaho, potreby a záujmy. V dejinách filozofického myslenia bolo vytvorené množstvo koncepcií humanizmu, ktorých rozmanitosť odzrkadlila rôznu dejinnú situáciu človeka, dočasný stupeň jeho emancipácie, jeho determinovanosť spoločenskými vzťahmi, rôzne svetonázorové roviny, na základe ktorom bol problém človeka a jeho morálky posudzovaný.
Veľkosť človeka bola v starogréckom myslení vyjadrená bájkou o Prométheovi, ktorý ukradol bohom oheň a nesklonil sa pred ich hnevom. K orientácií na človeka prišlo neskôr u niektorých Sofistov, z ktorých Protagoras vyslovil známu humanistickú zásadu: „Človek je mierou všetkých vecí.“ V poslednej dobe sa snaží vydávať za humanizmus i kresťanstvo, ktoré buduje rôzne varianty teocentrického humanizmu. Humanizmus je však možný iba ako názor antropocentrický, v ktorom je človek samostatným zdrojom mravného ocenenia, hodnôt a imperatívov, že človek je svojím vlastným tvorcom a najvyššou hodnotou medzi hodnotami.

Teoretické východiská etickej výchovy
„Ľuďmi sme sa narodili, aby sme ľuďmi boli. Chceme, aby k stavbe všedného diela boli pripustení všetci, ktorí uvažovali o zbožnosti, mravoch, vedách a umeniach, bez ohľadu na to, či je to kresťan, žid alebo pohan a rovnako bez ohľadu na to, ku ktorej sekte by sa hlásili, či už je to pytagorejec, akademik, peripaktik, stoik, Essejan, Grék, Riman, staroveký alebo súčasný, doktor alebo rabín, bez ohľadu na cirkev, synodu, koncil, skrátka všetci a boli vypočutí, čo dobré prinášajú.“
( Ján Amos Komenský )

Napriek uvedenému citátu J.A. Komenského, nedá mi nezačať myšlienkou J.B Shawa, ktorý hovorí: „Teraz keď sme sa naučili lietať vzduchom ako vtáci a plávať pod vodou ako ryby, zostáva nám len jedna vec: aby sme sa naučili žiť na zemi ako ľudia.“ Preto si stále kladieme otázku: Kto je človek?, odkiaľ prichádza?, v čo môže dúfať? Akceptujeme skutočnosť, že základom morálnej orientácie je sám fenomén človeka vo svete a systém jeho neustále kladených otázok, pýtajúcich sa na jeho poslanie. Nie je to iba suma poznatkov, názorov, podávajúcich určitý obraz sveta, ale je to predovšetkým vyjadrenie a zdôvodnenie základných postojov človeka k svetu, sebe samému, kde človek hľadá seba samého i zmysel sveta. Otázka znie: aké sú teoretické východiská etickej výchovy? Čo sa týka tohto výchovného predmetu, je potrebné poznamenať, že z teoretického hľadiska je orientovaný na rozvoj identity a prosociálnosti a to prostredníctvom rozvoja a kultivácie sociálnych zručností. Okrem toho, v centre pozornosti stoja špeciálne tematické celky, typu mravných noriem a zákonov, svedomia, atribúcie, empatie, asertivity, morálnej flexibility, ako aj konkrétne aplikačné témy, typu etika pracovných, ekonomických vzťahov, profesijná etika a etické aspekty ekológie. Témy, ktorými operuje špeciálna etika. Celý výchovný projekt je nesmierne zložitá, mimoriadne komplexná a multidisciplinárna záležitosť. Na etickej výchove sa podieľajú následovné teoretické disciplíny – sociológia, manažment zmeny, výskum mozgu, psychológia osobnosti, vývinová psychológia, sociálna psychológia, psychológia prosociálnosti, religionistika, filozofia výchovy, etika a filozofická antropológia. Pravdaže kľúčový význam má filozofická antropológia. Je to zásadný a zovšeobecňujúci pohľad na človeka. Každé vedecké skúmanie, ktorého predmetom je človek, sa v súčasnosti nazýva antropológia. Je ale potrebné rozlišovať medzi antropológiou filozofickou a nefilozofickou. Ak abstrahujeme od antropológie teologickej, stojí pred nami široká paleta možností: antropológia biologická, sociálna i kultúrna. Uvedené špeciálne vedy majú jeden spoločný znak, za určitých predpokladov skúmajú dielčí aspekt ľudského bytia. Antropológia už ako špeciálna veda je predelená do vysoko špecializovaných dielčích odvetví.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Zdroje: Popelová, J.: Etika, Praha: PRAVDA, 1962. , Klimeková, A.: Etika a mravná výchova, Prešov: Grafotlač, 1999.
Podobné referáty
Sociálna etika3.0000662 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.