referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 24. júna 2017
1. a 2. kniha kronická
Dátum pridania:12.12.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:ED
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 145
Referát vhodný pre:Iné (napr. kurzy)Počet A4:5.8
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:9m 40s
Pomalé čítanie:14m 30s
 

PRVÁ KNIHA KRONICKÁ

Začína rodokmeňom od Adama. Vymenúva Edómcov, ich kráľov. Nasledujú potomkovia Izraelovi, Dávidovi. Uvádza aj obyvateľov Jeruzalema ako aj spôsob bohoslužby v dome Hospodinovom. Rodokmeň končí Saulom 9 kap.
Kronická kniha uvádza kroniku národa židovského. Začína kráľom Saulom, vlastne jeho smrťou. Filištínci prenasledovali Izraelcov. Keď zabili troch Saulových synov a Saula zranili, Saul spáchal samovraždu a Izraelci na základe Božieho rozhodnutia si zvolili Dávida za kraľa Dávid sa usadil v Jeruzaleme na hrade Sion, preto ho aj pomenovali mestom Dávidovým. Ku Dávidovi sa postupne pridávali hrdinovia, a všetci tí bojovníci, ktorí vytvorili útvar v Chebrone. Hneď po nastúpení na kráľovský trón dal priviesť truhlu Hospodinovu do Jeruzalema. A Dávid sa usadil v Jeruzaleme, kde mu postavili dom. Tu si zobral ďalšie ženy a rozšíril svoje potomstvo. Dávid hneď na začiatku svojho kraľovania musel odolávať útokom Filištíncov. Premohol ich. Potom dal preniesť truhlu Hospodinovu do Jeruzalema na miesto, ktoré pre ňu pripravil a to v prítomnosti celého Izraela. Dal ju preniesť Áronovcom a Levítom. Všetok ľud jasal, spieval a hudobníci hrali na hudobné nástroje. Potom prinášali obete Hospodinovi. Dávid pri tej príležitosti zložil chválospev, v ktorom vzdáva chválu Pánu Bohu, že im daroval Kanánsku krajinu. V ňom nabáda Izraelcov k zvestovaniu slávnych skutkov Božích aj iným národom. Ale zároveň prosí o vymanenie sa z područia pohanov. Potom nariadil každodennú službu pred truhlou zmluvy, ako aj prinášanie obetí.

Dávid duchovne rastie (kap. 17)
Dávid prostredníctvom proroka Nátana zjavuje Hospodinovi svoje úmysly. Dávid sa totiž rozhodol postaviť dom Pánu Bohu. Ale Pán Boh mu Nátanovými ústami odpovedá, že nie on, ale jeho syn mu postaví dom. V dôsledku tejto skutočnosti Dávid sa korí pred Hospodinom. Vyzdvihuje jeho veľkosť a svojou vierou pochopil, že príde aj čas vykúpenia pre jeho ľud.

Dávid premáha nepriateľov. (kap. 18 - 23)
Filištínci dlho pokorovali Izraelcov a premáhali ich. Ale prišiel Dávid a on svojou múdrosťou a schopnosťou ich premohol ako aj Moábcov, ktorí sa mu stali podddanými. Neušetril ani Sýrčanov, ktorí sa stavali proti Dávidovi. Aj z nich si urobil poddaný ľud ako aj z Edómcov. Amónci zasa sami vyvolali nepriateľstvo s Dávidom, lebo Dávidov dobrý úmysel vyslovenie sústrasti kráľovmu synovi Chánúnovi nad smrťou otcovou Náchášom, zneužili. Keď Chánún zneuctil Dávidových poslov, ktorí mu prejavili sústrasť, Dávid sa postavil aj proti Amóncom a Sýrčanom. Pozdejšie Joáb, veliteľ Dávidov spustošil krajinu Amóncov. Dobyl Rabbu a zbúral ju. Z kráľovskej koruny drahokam dostal Dávid. Obyvateľov mesta odviedli a Dávid ich zamestnal na pílach. Filištínci nechceli ďalej žiť ako pokorený ľud. Znova vypovedali vojnu Izraelcom. Do nej nasadili svojich obrov. David a Jonátan ich premohli.

Dávid podľahol pokúšaniu. (kap. 21)
Satan naviedol Dávida sčítať ľud, čo znamenalo vypátrať vojenské sily Izraela a táto skutočnosť je prejavom nedôvery Hospodinovi. Lenže Pán Boh v takomto prípade zasahuje trestom. Ovšem keď kráľ hreší, najvyšší predstaviteľ ľudu, potom trpí celá zem. Dávid prizáva svoju vinu a prosí o odpustenie. Zároveň žiada trest pre seba a nie pre národ. Svoju ľútosť prejavil aj tým, že na pokyn Boží postavil oltár Hospodinu, na ktorom prinášal obete.

Prípravy na stavbu chrámu. (kap. 22)
Dávidovu túžbu po stavbe chrámu vidíme aj v tejto kapitole. On ale prijal Hospodinovo rozhodnutie, pretože viedol mnohé vojny, v ktorých tiekla krv a práve preto túto úlohu necháva jeho synovi. A Dávid sa spokojí so shromažďovaním materiálu na stavbu chrámu.

Zadelenie chrámovej služby. (kap. 23 - 27)
Ďalších pať kapitol zahŕňa Dávidove organizačné opatrenia pre náboženskú (23-26 kap.) a civilnú správu (27 kap.). Levíti sa od začiatku starali o dopravu stanov, ale zároveň vykonávali kňazskú službu. A keďže je už truhla na jednom mieste, preto Dávid určuje Levítom novú úlohu a to správu a dozor nad domom Hospodinovým. Chrámovú službu má vykonávať 24 kňazských skupín. Dôležitú úlohu mali aj chrámoví speváci. Vyhlasovali Božiu zvesť. Skupina levítov tvorila oddiel vrátnikov. Starali sa o poriadok.Každá služba v chráme bola veľkou poctou.

27 kap. zahŕňa Dávidovu armádu a civilnú správu.
Dávid pripravuje cestu Šalamúnovi. (kap. 28, 29) Nakoniec Dávid predstavuje svojho syna ľudu. Zveruje mu stavbu chrámu. Kladie mu na srdce službu Hospodinovi. Dávid nakoniec dáva posledný dar pre svojho Boha určený chrámovému fondu, čím podnietil aj ľud ku zbierke. Kráľovskú hodnosť končí modlitbou, ktorá je jednou z najkrajších v SZ.
1. Kniha Kronická končí Dávidovou smrťou po jeho 40 ročnom kraľovaní.


DRUHÁ KNIHA KRONICKÁ

Šalamún žiada jedine Božiu múdrosť (kap. 1)
Skutočne ju dostal a Pán Boh mu pridal i veľké bohatstvo.

Stavba chrámu (kap. 2 - 6)
Šalamún sa dôkladne pripravuje na stavbu chrámu. Uzatvára dohodu s Týrskym kráľom Chúrámom, ktorý mu posiela muža užitočného pri stavbe. Stavbu začína na vrchu Mórijá. Pre truhlu zmluvy určil veľsvatyňu. Potom zhromaždil všetkých Izraelcov a vyniesli truhlu zmluvy. Šalamún požehnal všetok ľud Izraela. Pred oltárom predniesol modlitbu za celý národ. V nej vyslovil istotu, že Božie zasľúbenia sú spoľahlivé. Prosba zachytáva Božiu lásku k svojmu ľudu, ako aj morálne požiadavky.

Obeť Šalamúnovu a slávnosť posvätenia chrámu opisuje 7 kap.
Dôkazom Božej prítomnosti je oheň z neba, ktorý pohltil zápalnú obeť. Slávnosti posvatenia chrámu trvali 7 dní a končili sviatkom Súkot.
Na Šalamúnovu modlitbu pricháza Božia odpoveď, v ktorej Pán Boh zasľubuje vypočutie jeho prosieb. Ovšem Pán Boh vyžaduje naprostú poslušnosť.

Šalamún staviteľ a obchodník (kap. 8)

Neskôr sa Šalamún prejavil aj ako staviteľ miest. Prevádzal aj obchod s Chúrámom. Šalamún si zasluhuje obdiv (kap.9). Kráľovná zo Sáby sa presvedčila o nezvyčajnej múdrosti Šalamúnovej. Vyslovuje nad ním obdiv a obdarúva ho zlatom, balzamom a drahokamami. Aj Šalamún opatoval kráľovnej obdarovanie. Šalamún vlastnil nielen obrovskú múdrosť, ale aj obrovské bohatstvo, čo je naplnením Božieho zasľúbenia Abrahámovi Gen.15,18. Deviata kapitola končí smrťou Šalamúnovou.

JUDSKÍ KRÁLI (kap. 10 - 36)
Po smrti Šalamúnovej sa stal kráľom jeho syn Rechabeám. Po Šalamúnovi zdedil bohaté kráľovstvo. Lenže pre tvrdosť jeho srdca ľud odpadol od neho, čo malo za následok rozpad ríše. Pri Rechabeámovi ostali Izraelci z Judských miest. Rechabeám býval v Jeruzaleme a z Judských miest urobil pevnosti. Potom sa prestal riadiť zákonom Hospodinovým a k tomu doviedol celý Izrael. Ako dôsledok neposlušnosti Pánu Bohu bola invázia egyptská do Judska.
Kým Izraelskú časť ovládal Jarobeám, po smrti Rechabeámovej sa Judským kráľom stal jeho syn Abia, proti ktorému sa vzbúril práve Jarobeám. Zo spomínaného boja vyšiel víťazne Abia, ktorý sa opieral o Hospodina. Miesto Abiovo po jeho smrti zaujal jeho syn Ása. Za jeho vlády bol v krajine 10 rokov pokoj. Ása robil to, čo sa Hospodinovi páčilo. Zničil aj modlárstvo v krajine.V pozdejších rokoch v čase skúšky kráľova viera zoslabla. Dostal strach z Izraela a preto sa obrátil na Aramejskú pomoc a v chorobe sa obracal k lekárom, čím prestal dôverovať Pánu Bohu. Ale ľud mu vzdal úctu aj po smrti. Jóšafat bol bohatý a slávny. Ale Jóšafatov syn sa oženil s Achabovou dcérou Ataljou. A práve tento skutok pre Judsko priniesol skoro katastrofu. Jóšafat sa venoval aj vnútornej situácii. Menoval sudcov, zriadil miestne súdy a zmiešaný odvolací súd v Jeruzaleme. Ale všetkým kládol na srdce riadiť sa Hospodinovým zákonom. Dôvera Judského ľudu v Hospodina sa vyplatila.
Po zbožnom otcovi dostal kráľovskú hodnosť Jórám, ktorý mal za manželku Achabovu dcéru a on robil, čo bolo zlé v očiach Hospodinových, takže prišiel trest na neho, nevyliečitelná choroba. Jorámov syn Acházja pokračuje na kráľovskom tróne, ale aj v spôsobe otcovom. Spojenectvo s Izraelom ho stálo život. A teraz sa trónu ujíma jeho matka Atalja, ktorá už skor vyničila všetko kráľovské potomstvo. Ale ľud si volí namiesto Atalji Joáša, ktorý si na začiatku počína dobre, ale po kňazovej smrti podlieha zhubným vplyvom, čo ho doviedlo k potupnej porážke, a potom ho aj usmrtia. Kráľ Amatja v dôsledku krutého víťazstva nad Edómom si privolal pád. Judsko si zvolilo za krála Uzziju, ktorý si na začiatku dobre počínal. Hľadal Hospodina, miloval pôdu, veľmi dobre vyzbrojil armádu. Pozdejšie vo svojej pýche sa ujal úlohy kňaza, čo mu ako trest prinieslo malomocenstvo. Po Uzzijovi prichádza král Jótám. Bol dobrým kráľom a verným Hospodinovi. Podržal si vplyv otca, ale do chrámu nevošiel. V Judsku sa striedajú králi odovzdaní Hospodinu a odpadlíci. Odpadlíkom bol aj kráľ Achaz. Jeho odpadnutie privedie Judsko na pokraj skazy. Pán Boh použije na vykonanie trestu severné kráľovstvo, ktoré prejaví milosrdenstvo judským vojnovým zajatcom. Kráľ Chizkija urobil odvážny krok. Chrám obnovuje a pripravuje ho pre jeho pôvodný účel. Potom kráľ, kňazi a ľud podstúpili očistenie prostredníctvom obetných rituálov. Chizkija vyhlásil aj svätenie paschy. (kap. 30) Pascha sa svatila 7 dní. Po skončení paschy ľud ničil celé modlárstvo a kráľ obnovuje smernice pre jednotlivé kňazské triedy. Chizkija musí odolávať aj útokom Asýrskeho kráľa Sancheríba. Ale Chizkija je verný a spolieha sa na Božiu pomoc, k čomu nabáda aj svoj ľud a tak Sancheríb neuskutočnil svoj plán. Po Chizkijovi jeho syn Menašše ako kráľ nenastúpil cestou otcovu, vrátil sa k modlárstvu. Znesvätil aj chrám. Po zavlečení do Babylona Pán Boh odpovedal na jeho modlitbu v zúfalstve a priviedol ho naspať. Ľud ale podobné pokánie neurobil. Jeho syn Amón pokračoval v zlom otcovom jednaní. Jeho služobníci ho zavraždili. Po ňom sa stal kráľom Jozijáš, ktorý zničil pohanské svätyne a odstránil pohanský vplyv. Dal opraviť chrám, a práve vtedy našli knihu zákona. Tá doviedla ľud k pravému pokániu.
Jozijáš zaviedol aj svätenie paschy. Národ si pripomína vyslobodenie z otroctva egyptského. Paschálneho baránka zabíjali 14. dňa prvého mesiaca. Po Jozijášovi si ľud vyvolil jeho syna Joácháza, ale egyptský kráľ mu odobral vládu v Jeruzaleme. Po ňom prišiel Jojákím. Staval sa proti Hospodinovi a babylónsky král Nebukadnécár ho odvliekol do Babylóna. Na jeho miesto nastúpil Jojáchím. Jeho vláda bola krátka (3 mesiace), odvracal sa od Pána Boha. Aj on zakotvil v Babylóne. Po týchto kráľoch nastupuje Cidkija, ktorý neprijal Božie napomenutie prostredníctvom proroka Jeremiáša. Ba aj samotní kňazi a ľud sa dopúšťa nevery. Nasleduje zničenie mesta a chrámu. Exil trvá 70 rokov.
Popri hrôzach, ktoré opisuje 2.kniha Kronická, môžeme z nej vycítiť nádej, ktorá ukazuje na to, že Pán Boh nezavrhne svoj ľud, lebo si ho privedie naspäť do zasľúbenej zeme.

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.