referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 29. marca 2017
Náboženstvo starých Germánov
Dátum pridania:01.12.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:Siuzinka232
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 301
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:6.5
Priemerná známka:3.02Rýchle čítanie:10m 50s
Pomalé čítanie:16m 15s
 

NÁBOŽENSTVO STARÝCH GERMÁNOV

Pôvod a najstaršie dejiny:
Prvé štyri storočia n. l. sú v Európe v znamení politickej moci rímskeho impéria – „doba rímsko-germánska“ (Germáni v Európe). Okrem rímskej kultúry rozlišujú historici a archeológovia tiež kultúru rímsko-provenciálnu a rímsko-barbarskú. Okolo 400 r. n. l. končí doba rímska ale história st. Germánov nekončí. Zhruba súčasne s príjmaním kresťanstva začína v germánskej časti st. Európy tiež doba historická, pohanstvo sa udržuje na severe, kde ešte celá doba vikingská (8.-10. st. n. l.) je dobou pohanskej viery, založenej na starogermánskom polyteizmu. Indoeurópske germánske etnikum sa formovalo od konca doby bronzovej medzi dolným Labe a Veserou a na dánskych ostrovoch, v dobe halštatskej a laténskej sa skrývalo v tzv. jastorfskej kultúre. Jeho pravlasť - nordická časť stredozápadnej Európy sa postupne rozširovala všetkými zemepisnými smermi. V dobe rímskej žili Germáni v rade príbuzných archeológ. kultúr, najvýznamnejšie sú: wielbarská (sever. Nemecko, sz. Poľsko) a przeworská (stred. a vých. Poľsko), od 2. st. začali niektoré germánske kmene prenikať k juhu. Podľa informácií rímskeho historika C. Tacita odvodzovali svoj pôvod od boha Tuistona, či Toista (Tuista zrodeného z lona zeme) a Matka Zem u nich vystupovala ako rodička celého etnika (patria sem silné prežitky kultov plodnosti a úcta k ženám). Dokonca verili, že ženy majú v sebe niečo božské a veštecké, dbali na ich výroky a rady. K trom hlavným vetvám germánskych kmeňov: Hermioni (polabská vetva), Istveoni (rýnsko-veserská vetva), Ingveoni (sz. vetva u Severného mora). Pre strednú Európu boli najvýznamnejšie kmene: svévské (svébské) teda Semnoni, Markomani, Kvádovia, Hermudurovia, Vandalovia, Langobardi...Pre východnú Európu zase Góti, pre západnú hlavne Frankovia, Sasovia, Frísovia a Anglovia. V hospodárskej, sociálnej a kultúrnej stránke boli Germáni na nižšej úrovni ako Kelti, ale ich duchovný život sa stal neodmysliteľnou súčasťou základov európopskej civilizácie.

Životný štýl:                                                                                                                                                                                                                           Bol podmienený životom na menej úrodných pôdach v drsnom prírod. prostredí, plnom jazier a bažin, v neustálom kontakte s vodným živlom. Uctievali preto silu, odolnosť, boj a hrdinnú smrť, pohŕdali pohodlím, zmäkčilosťou, starnutím, neznášali zbabelosť a v boji prví sa snažili vyrovnať svojmu náčelníkovi (prežiť ho pokladali za potupné).

Morálne normy (G. I. Caesar): lúpežné nájazdy nepokladali za nič nečestného, chránili a uhostili hosťa, toto sa odrazilo v ich spiritualita a náboženstve. Ich mýty, povery a kulty boli drsné, ich kniežatá krutí, prešedivené kňažky údajne konali na počesť bohov ľudské obety.

Pramene poznania duchovného života:
- zmienky o živote st. Germánov u Poseidona z Apameie, G. I. Caesara
- dielko Cornelia Tacita o bojoch Caesara s Keltmi a Germánmi
- spis Gréka Klaudia Ptolemaia vybavený najstaršou mapou st. Európy                                                                                                                                             - ostatní: Strabón z Amaseie, G. P. Secundus, Plútarchos z Chairóneie
- autentické pramene sa objavujú so šírením kresťanstva
- prvé správy o novej viere v písomnostiach u Gótov, Langobardov a Frankov
- o starogermánskom pohanstve v lit. dielach ranného stredoveku (doba vikingská)
- Adam Brémsky svedectvo o prežívaní pohanského kultu na sever. EÚ
- ságy (lit. legendy, mýty, básnické súbory)
- dielo islandského historika Snorri Sturlusona
- hovoria nám hlavne o: prír. obetiskách, zachovaných predmetoch z bažín a jazier (ľud. múmie), o obetných jamách, sakrálnosti, bohoch, rytých scénických výjavov, runovom písme

Teoreticko-dogmatická zložka:
-náboženská viera raných Germánov vyrastala z indoeuróp. základu – z úcty k prírodným silám
-materský kult
-predstava o Strome sveta Yggdrasilu (kozmický strom)
-uctievali len prírodných bohov (Slnko, Oheň, Mesiac)
-až neskôr sa rozšírila predstava o nebi ako sídlo nadprirodzených síl a bytostí
-svet je vedený bohmi ktoré treba rešpektovať a riadiť sa ich príkazmi, zachovávať prísne morálne normy (statočnosť, hrdinstvo v boji a česť, lúpežné nájazdy
-náboženstvo sa vyvíjalo autonómnejšie ako u Keltov a udržali sa v ňom animistické, animatické a totemické prvky

Germánsky panteón:

- polyteizmus
- najvyššie božské zoskupenie: Wotan (Wodan, Ódin), Donar (Tór), Frey
- Wotan: boh búrky, spevu, vojny, vojakov, zajatcov, viselcov, mŕtvych bojovníkov, vládcom ríše zomrelých a prinášali sa mu krvavé obety, obety ľudí, jeho služobnice boli walkýry
- Donar: vládca hromu a blesku, prinášali mu krvavé ale zvieracie obety
- Frey: boh plodnosti, jeho atribútom bol vzácny meč
- kult boha vojny Týra alebo mocného Wotana (ľud. obety)
- hierarchia bohov sa mohla meniť
- germánsky panteón sa rozrástol v dobe vikingskej
- hl. bohovia boli buď spoločný viacerým oblastiam alebo sa líšili len menom, a svojimi právomocami splývali
- ostatní: Freyja a Frigg: hl. ženské božstvo, Tivaz (Týr, Tý, Ziu): zvláštny boh vojny hl. božstva a neskôr ho vystriedal Wotan, Baldrov: boh jari, svetla, krásy, čistoty, plodnosti, Loki nastrojil jeho smrť, Nerthus: bohyňa plodnosti, úrody, mieru, “Matka Zem“, Ostara: bohyňa slnka (príchod jari), Gejfun (Gejfun): ochranná bohyňa Svébov
- ďalšie ženské božstvá: Hariasa, Hludana, Viradectha, Vagdavercustis, Tamfana, Baduhenna (bohyne úrody), Nahalenia (poľnohosp. bohyňa), Volsi, Lodur (stvoriteľ ľudstva), Alkovia (božské dvojčatá), Raos a Raptos (božský bratský pár)

Svätyne a obetiská:
- obetám spočiatku neprikladali takú váhu ako Kelti a ani bohom nestavali veľkolepé chrámy
- prírod. sily a bohov uctievali priamo v prírode v hájoch a lesoch, u posvätných dubov, križovatiek, na výšinách, u prameňov, potokov, riek a studní, v jazerách a bažinách ale aj v zvláštnych umelých „svätyňách“
- veľké prírod. obetisko Brodelbrunnen: 200 rímskych a germánskych spôn, rôzne kovové predmety, rímske mince,
- prírod. obetiská si budovali a používali najrôznejších typov: jaskyne, skalné útvary, kultové šachty, posvätné okrsky, bažiny, rašeniliská, slatiny, jazera, morské brehy
- bažinné obete: začínajú (e)neolitom, začali sa obetovať celé súbory predmetov (domáce, zbrane, zvieratá- hlavne kone, psy, kozy, kance)
- v sever. a sz. Európe je množstvo nálezov bažinných obetísk: Írsko (Drumkeragh), Dánsko (Nydam- potopené člny, viac ako 100 želez. mečov, 500 hrotov kópii a oštepov, 40 lukov a 170 hrotov šípov, kovania opaskov, spony, keram. nádoby, poľnohosp. náradie, rímske mince..., Thorsberg, Borremose, Vimose - okolo 1000 hrotov kópii, 100 mečov, krúžkovité brnenie, Skedemose, Ejsbol, Illerup, Tollund, Grauballe...), juž. Nórsko a Švédsko, Nemecko (Windeby), Judský polostrov (25 významných lokalít)
- ľudské obete: nálezy obetovaných a popravených ľudí, ľud. múmie, bohom pravidelne obetovali vojnových zajatcov, bojovníkov a bojovnice ktorých ukladali do bažín
- skôr ako ich hodili do bažiny na nich vykonali vlastnú popravu (obesenie, podrezanie, zadusenie, prebodnutie, rozbitie či useknutie hlavy, kastrácia, odrezanie uší, často ostrihanie vlasov), živým spútali zas ruky i nohy a zabalili ich do vreca, ktoré ešte zaťažili
- tieto obete sa ešte predtým najedli obetného jedla (kaša z jačmeňa, pšenice, ovsa...)
- preukázané je i štvrtenie tiel (súvis s božstvom vegetatívnych síl pri nedostatku úrody)
- svätyne: kruhové sociokultové areály ohradené kameňmi, kamenné kruhy, pohanské temply, kultové atribúty
- nálezy v svätyniach: ženské figúrky, jednoduché drevené rezby, drevené plastiky bohov, príšer, drevené idoly, dubová ľud. figúrka, drevené stĺpové figúrky, obetné nádoby, bronzové figúrky, vyobrazený bohovia vyrytí na kamenných alebo kovových artefaktoch (obrazové kamene), zlaté závesné brakteáty, séria tenkých zlatých doštičiek a plieškov, hroty kópií, plastiky zvierat, nádobky zo zoomorfnými prvkami, nádoby zo slnečnými motívmi, nádoby zo štylizáciou stromu života, dvojité nádobky, pseudokernosy (slnečné terčíky), vzácne picie rohy, falusovité závesky, hlinené amulety, nádoby na pitie, plechové vedrá, panvice, cedítko, keramika, sklenené nádoby, kahany, drobné šperky

Inštituciálne – organizačná zložka:
Kniežatá:
- v kmeni Burgundov mal veľkňaz významnejšie postavenie ako kráľ
- kňazskú funkciu zastávali aj ženy (v neolitickej tradícii keď kult bol v rukách žien, bol zvyk že sa kniežatá obliekali do ženských šiat)
- Vikingovia mali v rukách svetskí veľmoži
- niektorí ovládali komunikačnú techniku (runové písmo (tajné), objavuje sa v 2. st. n. l. na zbraniach a sponách, výnimočne na ľud. figúrkach a neskôr i na obrazových a náhrobných kameňoch, príp. na kovovom šperku)

Náboženské obrady:
- veľmi starobylé tradície mali jarné obrady úrody a plodnosti (ťažili zo st. neolit. tradície)
- o priebehu vl. nábož. obradov doby rannohistorickej vlastne nič nevieme (nevieme akým spôsobom vzývali bohov, aké boli rituály a do akej miery sa na obradoch podieľali okrem kniežat aj obyč. ľudia, či používali hud. nástroje, spev (okrem modlitieb)
- súčasť obradov bola medovina alebo víno (stav opojenia aby mohli ľahšie nadviazať kontakt z božstvom)
- vyvrcholením obradov bolo veštenie kniežat a artikulácia rôznych orákul (ovplyvňovali polit. dianie)
- veštenie pomocou veštiacich paličiek (z vetví plodnostných stromov, boli na nich vyryté určité značky, podľa ktorých formulovali veštbu)
- obľúbené veštenie pomocou posvätných koňov, alebo veštenie podľa hlasu a letu vtákov, vieru v riekach a bublanie potokov, podľa hviezd a fáz mesiaca
- kňažky kmeňa Kimbrov prebodávali pre bojom zajatcom hrdla a veštili z ich krvi
- v starostlivosti kniežat bolo evidovanie času (kalendár, jednotlivým bohom boli zasvätené určité dni napr. streda Wotanovi, štvrtok Donarovi...), periodicita podľa lunárneho možno i lunisolárneho roku
- kniežatá mali právo vykonávať trest (morálne a právne normy) a s ich činnosťou bolo spojené i tradovanie a rozvíjanie empirických poznatkov, liečiteľstva a v rámci sakrál. obradov i slovesné či pohybové umenie
- okrem kniežat boli aj veštkyne (Veleda a Albruna, Walaburg)

Pohrebný rituál:
- viera v posmrtný život
- pohrebný rituál bol uplatňovaný rannými Germánmi (už od doby pred rímskej)
- v Európe sa bežne pochovávalo na urnových poliach, pričom zbrane umelo zohýbali a ničili aby sa vošli do popolnice a z rituál. dôvodu zbrane museli zomrieť spolu zo svojim majiteľom
- mŕtvoly slávnych mužov boli spálené vzácnym drevom
- pozostatky ukladali do hlinených popolníc, príp. len do obalu z nieakej organickej látky a ukladali ich do neveľkých hrobových jám na popolnicových poliach, výnimočne vsypali pozostatky priamo do jamky
- niektoré popolnice mali „otvor pre dušu“
- urnu prikryli obyčajne misou alebo kamennou doskou
- v hrobových jamách sa našli aj zbytky kvetín, vosku, smoly...
- hrob nakoniec zasypali hlinou a kameňmi, naň navŕšili malú mohylu alebo kamenný násyp
- kenotafické hroby (prázdne) urobené symbolicky ľuďom ktorí zahynuli v cudzine
- pohrebiská v stred. EÚ: Čechy u Dobřichovic, v Kostelci na Morave, v Kostolnom či Sládkovičove na Slovensku...
- v sever. časti sú rozsiahle žiarové nekropolia
- v st. dobe rímskej sa objavujú kostrové hroby významných Germánov (v natiahnutej polohe, v drevených, kamenných hrobkách, pokrytými mohylami, s bohatou výbavou ale bez zbraní)
- od 3. st. n. l. sa kostrové pohreby množia s bohatou výbavou (drahé kovové a sklenené nádoby, šperky, toaletné predmety, zrkadlá, hracie kocky, lux. keramika, hojné zásoby jedla (jahniat, kurčiat, rýb alebo len ich časti)
- „barbarské národy“ až do prijatia kresťanstva vkladali do úst zomrelým zlatú mincu alebo kúsok zlata
- od druhej pol. 5. st. n. l. pochovávali Germáni na radových pohrebiskách (do priestorových hrobiek s množstvom darov pre posmrtný život) a lokálne sa objavuje zvyk posypať mŕtveho vtáčími perami alebo ukladať do hrobu vajce či škrupinku
- od východ. nomádskych kmeňov prevzali zvyk veľmožov pochovávať aj s koňom alebo obľúbeným zvieraťom
- za vlády K. Veľkého (768-814) sa na jeho území pochovávalo kresť. spôsobom (bez milodarov)
- st. Germáni verili aj na upírov (niektoré bažinné múmie boli prebodnuté dub. či brezovými kôlmi
- niektorí sever. Germáni (vikingský veľmoži, kňiežatá, kupci) sa nechávali pochovávať aj zo svojimi ženami a „dvoranmi“ a s veľkým bohatstvom do nákladných hrobiek v podobe lodí alebo do skutočných

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.