referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 29. marca 2017
Scholastika a inkvizícia - etika
Dátum pridania:17.04.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:maninka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 914
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:5.8
Priemerná známka:3.01Rýchle čítanie:9m 40s
Pomalé čítanie:14m 30s
 
Scholastika (9 - 13 AD)

Charakteristika – fil, 9. st. dostala možnosť uplatniť sa v Európe. Nastáva relatívny pokoj – Karolínska renesancia – vzniká veľký politický útvar – vláda Karola Veľkého a Franská ríša. Vznikajú katedrálové školy, potom univerzity. Univerzity sa stávajú strediskom vzdelanosti a vedy, sú to relatívne nezávislé inštitúcie. Ani cirkev mnohokrát nezasahuje. Slobodné bádanie = kvet vrcholného stredoveku.

Schola = škola – filozofia je náuka, veda na univerzite, úlohou je naučiť základom vzdelanosti (scholastika). Najväčšou vedeckou autoritou je Aristoteles.
Úlohou filozofie je dodať všetko známe poznanie – v dielach Summy. Sú to rozsiahle vedecké diela, zhŕňajú dovtedajšie poznanie. Robia to veľmi logicky, prehľadne, čo z nich robí prehľadné diela.
Pre scholastiku sú charakteristické filozofické témy:
1. dokázať – rozumom Božiu existenciu
2. problematika univerzálií (univerzálie sú všeobecniny - všeobecné pojmy)

V scholastike vládne názor, že filozofia a teológia sa vhodne dopĺňajú, filozofia má pomáhať, slúžiť teológii.
„Philosophia ast ancilla theologiae“. Filozofia je slúžkou teológie. Slúži jej ako metodológia – logika myslenia. Úlohou fil. je rozumom vysvetliť to, čo hlása kresťanstvo (teológia).

Veľký boom rehoľných hnutí – najdôležitejšie 2 hnutia – žobravé:
1. františkáni
2. dominikáni
Sú to hnutia žobravé – hlásajú: človek má nasledovať Kristov príklad chudoby, jednoduchosti.
Františkáni – jednoduchí myslením, majetkom.
Dominikáni – jednoduchí len v majetku – rozvíjať rozumové schopnosti – dar od Boha.
Františkánski filozofi: Bonaventúra, Anglický nominalisti
Dominikánski filozofi: Albert Veľký, Tomáš Akvinský
Zakl. Františkáns. rádu bol sv. František z Assisi (1182). Túžil po rytierskej sláve. Išiel do vojny s Perugiou, dostal sa do zajatia, zmena v jeho živote. Zanechal všetko, stal sa zakl. rehoľných spoločenstiev. V r. 1219 cestuje do Egypta, chcel odhovoriť Križiakov od prelievania krvi (kresťanské vojská bojovali o Svätú zem).

Spor o univerzália sa stane problémom scholastiky, ktorého riešenie bude mať vplyv pre európsku vedu, resp. vytvorí predpoklady pre vznik renezancie.
„Čo je skutočné – jednotlivé alebo všeobecné?“ (individuum alebo univerzalium)
Platón – hovorí - univerzalium = idea
Aristoteles - hovorí – individuum = substancia

Tomáš Akvinský – (Vrcholný stredovek) – (1225 - 1274) v Južnom Taliansku. Narodil sa v zámožnej rodine grófa. Študoval fil. aj umenie. Otec chcel aby sa stal opátom Vstúpil do rehole dominikánov (Dominik Guzmán). Nesúhlas rodiny – 2 roky ho držia v domácom väzení, aby sa nedal k žobravým mníchom. Bol uzavretý, tichý. Jeho hlavná otázka bola – kto je Boh?
Dielo: Komentáre o Aristotelovi, Summa teologická, Summa proti pohanom = filozofická summa
Pokúsil spojiť fil. s náboženstvom, exaktnú vedu s kresťanským náboženstvom – do jedného celku. Záležalo mu na zosúladení viery a rozumu. Teológia a fil. nie sú pre neho kontrastné, ale komplementárne (doplňujúce). Človeka nemožno oddeliť od Boha a opačne. Mostom medzi duchom a realitou je rozum.
Aristoteles – je príroda teleologicky usporiadaný systém (teleologicky - všetko, čo sa deje podľa prirodzenosti vecí, má svoj účel) – rovnako poznať možno prírodu rozumom aj zmyslovou skúsenosťou (indukcia). Svet vo filozofii aj empiricky.Pravda je adekvácia (zhodou myšlienky a veci) – korešpondenčná pravda veci.
 
   1  |  2  |  3    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.