referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 29. marca 2017
Rehoľa Vincentiek
Dátum pridania:10.07.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:Bambi1990
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 289
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:3.7
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:6m 10s
Pomalé čítanie:9m 15s
 
Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (Vincentky)

Poslanie Spoločnosť má misionársky charakter. Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, ktorých je v súčasnosti na celom svete asi 23 000, pracujú v mnohých krajinách sveta. Ich ústredný dom je vo Francúzsku, v Paríži, na rue du Bac, kde sídli generálna predstavená. Dcéry kresťanskej lásky sa podľa príkladu svojho Zakladateľa snažia nájsť prístup k človeku, pomáhať mu v jeho potrebách, kráčať spolu s ním týmto životom a smerovať k Bohu. Vo svojich komunitách sa usilujú viesť jednoduchý spôsob života, podobný tým, ktorým slúžia. Zdrojom sily pre ich službu je Eucharistia, rozjímanie, vzájomná deľba, neustála snaha o pokoru, jednoduchosť, lásku ... Mladé dievčatá sa na svoje budúce povolanie pripravujú niekoľkoročnou formáciou počas kandidatúry, postulátu a v seminári. Po niekoľkých rokoch skladajú sľuby čistoty, chudoby, poslušnosti a služby chudobným. Tieto sľuby skladajú na jeden rok (s úmyslom vytrvať do konca života) a každoročne ich obnovujú.

História Táto Spoločnosť apoštolského života bola založená v roku 1633 vo Francúzsku v Paríži pre pomoc ľuďom trpiacim duchovnou a telesnou biedou. Jej zakladateľmi sú: sv. Vincent de Paul (1581 – 1660) a sv. Lujza de Marillac (1591 – 1660), ktorí formovali jednoduché vidiecke dievčatá, ochotné úplne sa obetovať Bohu a svoju lásku mu preukazovať službou chudobným. Prvé sestry vyučovali chudobné deti, navštevovali opustených starých ľudí v ich domoch, starali sa o siroty, ba Zakladatelia ich posielali aj na bojiská k raneným vojakom, ku galejníkom, k väzňom a do nemocníc.

Zakladatelia:
Sv. Vincent de Paul (1581- 1660) Narodil sa 24. apríla 1581 v Pouy vo Francúzsku ako tretie zo šiestich detí sedliackej rodiny. Charakterové črty rodiska ho ovplyvnili na celý život: rozhodný temperament, humor, dynamizmus, prirodzený zmysel pre realitu, sedliacka múdrosť... Ako dvanásťročný začal študovať v Daxe, neskôr prešiel na teologické štúdiá v Toulouse. Vo svojich devätnástich rokoch, 23. septembra 1600, bol vysvätený za kňaza. Svoje kňazské povolanie prežíval po celý život s opravdivou vrúcnosťou srdca i duše. Bol zbožný, plný viery, nadšenia a horlivosti, takže sa od neho mnohí učili a ešte stále učia.

Zomrel 27. septembra 1660 v Paríži. Pápež Benedikt XIII. vyhlásil roku 1729 Vincenta de Paul za blahoslaveného a pápež Klement XII. o osem rokov neskôr za svätého. Napokon na žiadosť mnohých biskupov pápež Lev XIII. vyhlásil roku 1885 sv. Vincenta za patróna všetkých charitatívnych diel a spolkov. Cirkev vo Francúzsku si ctí sv. Vincenta ako „svätca charitatívnej lásky“, „Otca chudobných“ a jeho telesné ostatky sú od r. 1830 vystavené a uctievané v Paríži, na ul. Sevres, v kaplnke kňazov Misijnej spoločnosti. Sv. Vincent bol géniom v organizovaní kresťanskej lásky a zapojení do nej celého Božieho ľudu: kňazov, rehoľníkov i laikov.

Sv. Lujza de Marillac (1591- 1660) Narodila sa v r. 1591 v Paríži v šľachtickej rodine. Lujzin otec Ľudovít bol kapitánom kráľovskej stráže, počas života sa oženil dvakrát, no Lujza bola nemanželským dieťaťom. Jej detstvo bolo veľmi smutné, pravdepodobne nepoznala svoju matku a hoci ju mal jej otec veľmi rád, predsa Lujza od svojho narodenia nepoznala rodinný život. Otcovi však záležalo na Lujzinej budúcnosti a okrem hmotného zabezpečenia jej dal aj náležité vzdelanie a výchovu primeranú jej pôvod. Niekoľko rokov strávila v kláštornej Škole sv. Dionýza v Poissy, ktorá patrila sestrám dominikánkam. Bolo to intenzívne formačné prostredie. Osvojila si základy filozofie, umenia, latinčiny, gramatiky, náboženstva a nadobudla aj dostatočné teologické poznatky. Po smrti svojho otca v r. 1604 Lujza musela zo školy odísť. Poslali ju späť do Paríža, kde bývala u istej chudobnej slečny, ktorá za skromný poplatok prichýlila aj iné dievčatá. V novom domove sa naučila viesť domácnosť. Bola praktická a vynachádzavá. Keď Lujza dospela, chcela vstúpiť do kláštora kapucínok. Ale pre jej chatrné zdravie sa tak nestalo. Podľa priania rodiny sa v r. 1613 vydala za Antona Le Gras, úradníka na dvore kráľovnej. V tom istom roku sa jej narodil syn Michal, ktorý bol jej trápením až do smrti. Jej manžel čoskoro ťažko ochorel a Lujza prežívala ťažkú krízu viery. 4. júna 1623 v Kostole sv. Mikuláša na Sviatok zoslania Ducha Svätého sa rozplynuli všetky jej pochybnosti a vnútorný hlas jej dal na vedomie, že príde čas, keď bude môcť zložiť rehoľné sľuby. Lujza de Marillac zomrela v Paríži 15. marca 1660. Lujza de Marillac bola v roku 1934 pápežom Piom XI. vyhlásená za svätú.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.