Príkazné slová, ktoré Ježiš povedal učeníkom pred svojím odchodom na nebesá, mali zmeniť dejiny: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mar 16,15)Do celého sveta? Všetkému stvoreniu? Učeníkom to muselo pripadať ako nesplniteľná úloha. Kristus vedel o ich bezmocnosti, preto ich poučil, aby neopúšťali Jeruzalem, ale „čakali na zasľúbenie Otcovo“. Potom ich ubezpečil: „Prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ (Sk 1,4.8)Po Ježišovom nanebovstúpení strávili učeníci mnoho času na modlitbe. Namiesto nezhôd a žiarlivosti, ktorými si zatienili mnohé chvíle prežité s Ježišom, zavládol súlad a pokora. Učeníci sa obrátili. Ich úzke spoločenstvo s Kristom a výsledná jednota boli potrebnou prípravou na vyliatie Ducha Svätého.

Tak ako Ježiš prijal zvláštne pomazanie Ducha, ktorý ho pripravil na službu, (Sk 10,38) aj učeníci prijali krst Ducha Svätého, (Sk 1,5) aby boli spôsobilí svedčiť. Výsledky boli úžasné. V deň, keď dostali dar Ducha Svätého, pokrstili tritisíc ľudí. (Pozri Sk 2,41.)Dary Ducha SvätéhoKristus objasnil význam darov Ducha Svätého podobenstvom: „Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden, každému podľa jeho schopností. A odcestoval.“ (Mat 25,14-15)Muž, ktorý odcestoval do ďalekej krajiny, predstavuje Krista, ktorý odchádzal do neba. „Sluhovia“ sú jeho nasledovníci, ktorí boli „veľmi draho kúpení“ (1 Kor 6,20) – „drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka“. (1 Pet 1,19) Kristus ich vykúpil pre službu, aby „už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“. (2 Kor 5,15) (207) Kristus zveril hrivny každému služobníkovi podľa jeho schopností a „každému určil prácu“. (Mar 13,34) Okrem iných darov a schopností predstavujú hrivny zvláštne, Duchom udelené dary. (Pozri 20. kap. tejto knihy.) 1Tieto duchovné dary dal Kristus svojej cirkvi na Turíce.

Pavel napísal: „Vystúpiac na výsosť... dal ľuďom dary.“ Teda „každému z nás bola daná milosť podľa miery Kristovho daru“. (Ef 4,8.7) Je to Duch Svätý, ktorý tieto dary „rozdeľuje každému zvlášť, ako chce“, aby cirkev mohla vykonať určenú prácu. (1 Kor 12,11)Účel duchovných darovDuch Svätý dáva každému členovi zvláštnu schopnosť, aby mohol pomáhať cirkvi splniť jej božské poslanie.Súlad v cirkvi. Korintský cirkevný zbor nemal nedostatku v nijakom duchovnom dare. (1 Kor 1,4.7) No nanešťastie medzi členmi vznikli hádky ako medzi deťmi o to, ktoré dary sú najdôležitejšie.Toto hašterenie v korintskom zbore narobilo Pavlovi veľké starosti, preto veriacim písal o skutočnej podstate týchto darov, ako aj o ich pôsobení. Vysvetlil, že duchovné dary sú dary milosti. Od toho istého Ducha pochádza „rôznosť darov“, ktoré vedú k „rôznym službám“ a „rôznym činnostiam“. Apoštol však zdôraznil, že je to „ten istý Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých“. (1 Kor 12,4-6)Duch dáva dary každému veriacemu na budovanie, t.j. výstavbu cirkvi. Udelenie určitého daru tomu-ktorému členovi zodpovedá konkrétnym potrebám Pánovho diela. Všetci nedostávajú rovnaké dary. Pavol povedal, že Duch dáva jednému múdrosť, druhému poznanie, ďalšiemu vieru, inému divotvornú moc, tomu proroctvo a onomu rozlišovanie duchov, ešte ďalšiemu dar jazyka a inému konečne jeho výklad.

„Ale všetko toto pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému zvlášť, ako chce.“ (1 Kor 12,11)Vďačnosť za pôsobenie určitého daru v cirkvi má patriť Darcovi, nie človekovi, ktorý daným darom slúži. A keďže dary sú určené cirkvi, nie jednotlivcovi, ľudia obdarení Duchom by prijaté dary nemali pokladať za svoje súkromné vlastníctvo.Keďže Duch dáva dary podľa svojej vôle, nijakým darom sa nemá pohŕdať, ani ho znevažovať. Nikto v cirkvi nemá právo správať sa povýšenecky pre svoje zvláštne poslanie alebo funkciu, a takisto by sa nikto nemal cítiť ponížený, ak je povolaný zastávať skromnejšie postavenie.1. Model pôsobenia. Apoštol Pavel použil symboliku tela na znázornenie súladu pri rozmanitosti darov. Telo má mnoho údov, z ktorých každý je jedinečne prospešný. „Boh rozložil údy, každý jeden z nich v tele, ako chcel.“ (1 Kor 12,18)Niktorá z častí tela by nemala povedať inej: „Nepotrebujem ťa!“ Všetky predsa závisia jeden od druhého, (208) a „nevyhnutne sú potrebné aj údy zdanlivo slabšie. Údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť“. (1 Kor 12,21-24)

Zlyhanie ktoréhokoľvek orgánu by ovplyvnilo celé telo. Keby v tele nebol mozog, žalúdok by nemohol plniť svoje poslanie. A keby telo nemalo žalúdok, mozog by bol zbytočný. Podobne by trpela aj cirkev, keby v nej chýbal ktorýkoľvek člen, bez ohľadu na jeho nepatrnosť.Niektoré časti tela, svojou stavbou slabšie, potrebujú zvláštnu ochranu. Človek sa môže zaobísť bez ruky alebo bez nohy, no nie bez pečene, srdca, či pľúc. Človek si nezakrýva tvár a ruky, no ostatné časti tela si zvyčajne priodieva kvôli cudnosti alebo slušnosti. Niektoré dary nielenže nemáme podceňovať, ale musíme im venovať väčšiu starostlivosť, pretože od nich závisí zdravie cirkvi.Boh chcel udelením duchovných darov cirkvi zabrániť „rozdeleniu tela“, podnietiť duchovný súlad v cirkvi a vzájomnú závislosť jej členov, „aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.“ (1 Kor 12,25.26)

Ak teda trpí jeden veriaci, má o tom vedieť celý zbor a pomôcť mu utrpenie znášať. Zdravie cirkevného zboru je zabezpečené vtedy, ak je uzdravený ktorýkoľvek jednotlivý trpiteľ.Apoštol Pavel po diskusii o hodnote každého duchovného daru niektoré menuje: „V cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.“ (1 Kor 12,28; pozri Ef 4,11)Keďže nikto nemá všetky dary, apoštol povzbudzoval všetkých: „Usilujte sa o vyššie dary milosti.“ (1 Kor 12,31) Má na mysli tie, ktoré sú pre cirkev najužitočnejšie. 22. Nevyhnutný rozsah darov. Dary Ducha Svätého však samy osebe nestačia. Existuje ešte „vznešenejšia cesta“. (1 Kor 12,31) Zatiaľ čo dary Ducha pri Kristovom návrate pominú, ovocie Ducha je večné. Týmto ovocím je večná cnosť lásky a pokoj, dobrota a spravodlivosť, ktoré láska prináša so sebou. (Pozri Gal 5,22.23; Ef 5,9.) Zatiaľ čo proroctvo, jazyky a poznanie zaniknú, viera, nádej a láska zostanú.