Úvod .................................................................................................................................. 4
1.kapitola
1.1. Úvod .......................................................................................................................... 5
1.2. Kontemplácia Krista – Kristovej Tváre .................................................................... 6
1.3. Svätosť ....................................................................................................................... 7
2.kapitola
2.1. Mysterium fidei ......................................................................................................... 8
2.2. Eucharistická obeta .................................................................................................. 9
2.3. Liek nesmrteľnosti .................................................................................................. 10
3.kapitola
3.1. Eucharistia buduje Cirkev ...................................................................................... 10
3.2. Evanjelizácia ........................................................................................................... 11
3.3. Spočinutie ............................................................................................................... 12
4.kapitola
4.1. Apoštolskosť Eucharistie a Cirkvi .......................................................................... 12
4.2. Sviatostná identifikácia ......................................................................................... 13
4.3. Sviatosť kňazstva ................................................................................................... 13
5.kapitola
5.1. Eucharistia a cirkevné spoločenstvo ..................................................................... 14
5.2. Vrchol všetkých sviatostí ...................................................................................... 14
5.3. Obeta kríža ............................................................................................................ 15
5.4. Spoločenstvo s Ním .............................................................................................. 16
6.kapitola
6.1. Umenie a prostredie slávenia Eucharistie ............................................................ 16
6.2. Adorujúci úžas ...................................................................................................... 17
6.3. Vánok Ducha Svätého ......................................................................................... 18
7. kapitola
7.1. Učiteľka kontemplácie ......................................................................................... 18
7.2. Mária - svätostánok ............................................................................................. 19
7.3. Eschatologický náboj ........................................................................................... 19
8.kapitola
8.1. Záver ..................................................................................................................... 20
8.2. Dráma Golgoty ..................................................................................................... 20
8.3. Kristus – naše viatikum ....................................................................................... 21
Záver ............................................................................................................................. 22
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................23

Úvod

Encyklika Ecclesia de Eucharistia, t. j. Cirkev žije z Eucharistie, je v poradí štrnástou encyklikou pápeža Jána Pavla II., rímskeho biskupa, encyklikou viditeľnej hlavy Cirkvi, ktorá bola daná v Ríme pri svätom Petrovi 17. apríla, na Zelený štvrtok roku 2003, v dvadsiatom piatom roku pontifikátu dvestošesťdesiatehoštvtého nástupcu Ježiša Krista, neviditeľnej hlavy Cirkvi, v Roku ruženca. Už zo samotného názvu možno badať obsah tejto encykliky. Svätý Otec chce priblížiť a zdôrazniť potrebu Eucharistie v živote kresťana, v živote každého človeka; chce zvýrazniť potrebu Eucharistie v dejinách ľudstva. Keď som sa rozhodla napísať svoj postoj a chápanie k tejto encyklike, nevedela som, že bude až také náročné začať. Najskôr by som však vysvetlila, prečo som zvolila práve túto encykliku spomedzi takého množstva iných encyklík, apoštolských exhortácii, listov a posolstiev. V dnešnej dobe môžem vidieť, ako sa neskutočne rýchlo rozvíja kultúra, umenie, veda, technika, akými výdobytkami sú zaplavení dnešní mladí ľudia; avšak to, čo by malo byť hnacou silou tak ľudstva ako aj mňa, čo by malo v mojom živote rýchlym krokom napredovať, to postupne odchádza a stráca svoju intenzitu. Ľudstvo pomaly, ale isto zabúda na Toho, ktorý im vdýchol dych života; ktorý ich udržuje pri živote a ktorý je ich Vierou, Láskou i Nádejou. Ľudstvo zabúda na Boha; zabúda na Krista; zabúda na Ducha Posvätiteľa. Zabúda na podstatu a zmysel života. Chcela by som sa tak hlbšie zamyslieť nad niektorými časťami tejto encykliky a priblížiť ich z pohľadu mladého človeka, ktorý je zaplavený materiálnym svetom a ten prehlušuje vnútro, dušu i srdce a zabíja duchovný svet.

Ako som už písala, podstatou tejto encykliky je zdôrazniť potrebu Eucharistie v dnešnej dobe. Tak, ako človek nemôže prežiť bez jedla a nápoja, ani kresťan nemôže prežiť bez Krista. Bez Krista, ktorý je pokrmom na ceste života. Cirkev ako Božsko – ľudské spoločenstvo potrebuje čerpať silu a odvahu pre svoju existenciu z Krista, z Jeho kríža, z prebodnutých rán Ukrižovaného; ľudstvo, ako súčasť Cirkvi, má mať plnú účasť na Kristovom Tele a Krvi, má mať účasť na Jeho kríži. Ako inak môže túto účasť realizovať, ak nie Eucharistiou? Veď Eucharistia je Kristus sám, sám s Jeho krížom, utrpením, bolesťou i radosťou. Mojou túžbou je byť svedkom účasti ľudstva na Eucharistii, ktorá je prameňom života.

1. kapitola

1. 1. Úvod

Pýtam sa, prečo po Úvode nasleduje ďalší Úvod. Každý začiatok potrebuje mať určitú predohru; každý začiatok potrebuje mať nejaký zmysel na to, aby začal; a tak každé slovo potrebuje mať určitý predhovor, aby sa pochopil jeho zmysel. Aj tu je predhovor, ktorým je tento úvod; úvod, v ktorom chcem povedať, že “Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi”1. Áno, práve Eucharistia predstavuje celý zmysel kresťanstva. Eucharistia je Božskou sviatosťou, ktorá ma napĺňa nádejou. Jedine v Nej môžem nájsť odpovede na svoje nekonečné otázky; riešenia na nespočetné výkričníky môjho života a dokončenie viet na milióny bodiek, ktoré za nimi kedysi stáli, skôr ako som čítala riadky encykliky Ecclesia de Eucharistia. Zamýšľala som sa nad tým, prečo ľudia tak veľmi hľadajú chyby a nedostatky
v Cirkvi, prečo ju tak veľmi chcú potopiť?! Títo ľudia sa sústreďujú na samotných samotných členov Cirkvi, lebo ľudí už poznajú; vedia, že majú svoje klady aj zápory, že sú schopní podľahnúť vonkajšiemu tlaku ľudstva. No nepamätám sa na to, že by niekto útočil na Cirkev kvôli Eucharistii, že by sa niekto snažil dokázať podstatu Eucharistie. Môže to byť z toho dôvodu, že ani tí, ktorí sa nazývajú neveriacimi v skutočnosti nie sú úplne presvedčení o tom, čo sa naozaj skrýva v Eucharistii, čo skutočne Eucharistia je?! Nie je možné, že práve tento kúsok “nádeje”, ktorý horí v ich srdciach ich znepokojuje a nabáda ich, aby bojovali proti Cirkvi, lebo nechcú uveriť, že by bol snáď Kristus živý a reálny?! Neboja sa pravdy viery?! Každý človek má túžbu spoznať svoju životnú cestu; spoznať svoj zmysel života
a cieľ, pre ktorý žije. Viem, že môj pozemský život je len tenkým vláskom z celej mojej životnej púte. Viem, že môj život nemá začiatok ani koniec, že život s Kristom je večný.

To, že som sa narodila na tomto svete, je len akási púť do neznáma, akási dovolenka. Narodením sa len začala moja služobná cesta, ktorá pozná koniec a ktorej zámer denne objavujem. Avšak chcem vidieť konečný cieľ, pre ktorý som bola stvorená, pre ktorý ma môj Boh vyvolil. Chcem a túžim spoznať cestu spásy, kedy preniknem do nekonečnej večnosti a spočiniem u svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Pre život potrebujem pokrm a nápoj, ktorý by ma posilňoval a ktorého by som mala hojnosť a sýtil by ma tak, že by som už nebola hladná / porov. Jn 4, 13 – 15 /. Takýmto “nápojom a pokrmom spásy je práve Eucharistia”2. Preto hľadajúc každodenne zdroj energie a sily pre ďalšie kroky na ceste životom, utiekam sa práve k monštrancii, ktorá je príbytkom Eucharistie a z ktorej možno cítiť lásku Eucharistie. Ježiš prítomný v tejto monštrancii túži, aby som mu robila spoločnosť, aby nemusel zakúšať samotu a opustenosť / porov. Mt 26, 40 – 41 / a ja taktiež potrebujem verného spoločníka, partnera na cestu, pre ktorú sa rozhodujem, najmä však potrebujem niekoho, komu môžem dôverovať a o koho sa môžem kedykoľvek oprieť. Potrebujem Ježiša. A ako inak sa môžem s Ním spojiť, ak nie v Eucharistii? Rozhodla som sa žiť s Kristom a pre Krista, a preto nechcem teraz zbabelo utekať od Neho. Ja potrebujem Ježiša a Ježiš potrebuje mňa. Keď bol Ježiš v Getsemany, keď sa odohrávala Getsemanská agónia a tí, ktorých si volil, aby boli s Ním, ani v tej najťažšej chvíli nevedeli ani chvíľku bdieť; vtedy chcem s odvahou vravieť: Ja to dokážem a ostanem verná Kristovi a neopustím Ho ani v tej najťažšej chvíli; chvíli ťažkej tak pre Krista, ako aj pre mňa. V Getsemanskej agónii je vidieť priamy predobrazom pravej agónie, ktorou sa stáva práve agónia kríža Veľkého piatku, hodiny spásy.3

1. 2. Kontemplácia Krista – Kristovej Tváre

Kontemplovať Krista spolu s Máriou.4 Premýšľala som a zároveň som si kládla otázky: Zahľadela som sa niekedy do tváre diaťaťa? Do tváre človeka? Keď som teda videla tvár človeka, dieťaťa, mala som možnosť vidieť nehu, lásku, vďačnosť, bolesť, volanie o pomoc, strach, . . . . A čo Kristova Tvár? Viem vôbec ako vyzerá? Nemyslím teraz len tak, na obrázku. Zahľadela som sa niekedy do Kristovej Tváre?! Zahľadela som sa na Krista v Eucharistii?! Zahľadela som sa mu do očí?! Čo som videla?! Ak chcem hľadieť na Krista, chcem kontemplovať Jeho Tvár! Ale viem, čo je to kontemplácia? Kontemplácia je tá najúžasnejšia veda lásky. Chcem si zvoliť za svoje životné heslo: Kontemplovať Kristovu Tvár!!! Keď som hľadela do Tváre Krista, nedokázala som slovami vyjadriť, čo som cítila, videla, vnímala. Ale bol to akýsi úžasný pokoj, ktorý z nej vyžaroval; akási úžasná nádej, ktorá zahnala moju beznádej, zúfalstvo; a napokon to bol neskutočný pohľad lásky, z ktorého pramenili všetky impulzy a zdroje ľudského života. Tento pohľad lásky, bol pohľadom nežne objímajúcim moje srdce a otcovsky hľadiaci moju tvár. Pohľad, ktorý ma napĺňal až po okraj láskou. Je možné, aby Ježiš, ktorý prešiel takou strastiplnou cestou života, mal taký pohľad, pri ktorom necítiš odmietnutie, opovrhnutie, odsúdenie? Prečo? Ježiš nekonal, ako sám chcel. Konal Božiu vôľu, s Bohom, pre Boha. Odovzdával sa do rúk Otca. Práve na kríži sa môžem zahľadieť na Krista, ktorý vzal všetku moju biedu, všetky moje hriechy a slabosti na drevo kríža, práve v kontemplácii s Máriou môžem spoznať Ježiša, môjho Vykupiteľa, práve takého, aký v skutočnosti je. Ježiša láskavého, milujúceho, obetujúceho. Ježiša, ktorého bez prestania chvália anjeli a svätí. A ja sa chcem pridať k zástupu týchto chváliacich anjelov a svätých; chcem kontemplovať Krista, ktorý je vyvýšený a oslávený nad všetko tvorstvo na svete. Chcem kontemplovať Krista s Máriou, ktorá mi je vzorom; Krista, ktorý je jedinou istotou môjho života. Túžim spoznať Toho, ktorý je Pánom môjho srdca; Toho, po ktorom žízni moje srdce. Kontemplácia je tá najúžasnejšia veda lásky; spôsob, akým môžem Kristovi vyznať lásku a povedať Mu “áno”. Rozhodnutie života, srdca.