referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 29. marca 2017
Bratislavský hrad
Dátum pridania:12.02.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:minonka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:457
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:1.3
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:2m 10s
Pomalé čítanie:3m 15s
 
Bratislavský hrad

Dnes už opravený Bratislavský hrad leží na najjužnejšom výbežku Malých Karpát, zvažujúcom sa až k Dunaju, kde bol prastarý brod na ceste do Podunajskej nížiny. Hradný kopec, ktorý bol osídlený už v praveku. Mal významnú úlohu ako slovanské hradisko v období Veľkej Moravy, keď bol politickým i cirkevným centrom kraja.

Výsledky posledných archeologických výskumov ukázali, že už v druhej polovici 9. storočia stáli na hradisku kamenné stavby, a to murovaný kamenný palác na najvyššom mieste hradnej výšiny a veľká murovaná bazilika na hornej východnej terase dnešného hradu. Bratislavský hrad sa pod menom Pressalauspruch prvý raz písomne spomína r. 907.

Po zániku Veľkej Moravy sa stal pohraničným hradom ranofeudálneho uhorského štátu a sídlom komitátu. Ako taký ho v 11 a v 12. st. niekoľkokrát opevňovali. Aj keď sa opevnený hrad ubránil nájazdu Tatárov r. 1241, o tri roky po ich odchode (po r.1245) ho znovu prestavovali a opevnili. Na mieste dvoch predchádzajúcich palácov postavili na hradnom kopci veľkú obytnú vežu a o niečo neskôr na jeho juhozápadnom okraji aj obrannú vežu (neskôr známu ako Korunovačná veža).

V prvej polovici 15. st. dal Bratislavský hrad znovu úplne prestaviť kráľ Žigmund v súvislosti s opevňovaním západných hraníc Uhorska proti Husitom. Vtedy zanikla aj veľká obytná veža a na jej mieste vybudovali rozsiahly dvojposchodový gotický palác, obklopený priekopou a moderným opevnením. Turecké nebezpečenstvo a prenesenie sídla krajiny do Bratislavy viedlo k ďalšej, renesančnej prestavbe hradu v r. 1552 – 1560, keď pristavili k palácu dve nové krídla a upravili jeho vnútorné priestory.

V prvej polovici 17. st., keď patril hrad Pálffyovcom, vybudovali na paláci v r. 1635 – 1639 tretie poschodie a jeho pôvodné dve gotické veže doplnili na štyri. Ďalšie rozsiahle prestavby v druhej polovici 8. st. vytvorili z hradu veľké reprezentačné sídlo uhorského miestodržiteľa. Po prenesení ústredných úradov do Budína zriadil Jozef II. v r. 1748 na hrade generálny seminár, v ktorom o. i. osvietenských kňazov študoval aj prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák. Po smrti panovníka (1790) seminár rozpustili a hrad používali ako kasárne. Požiar, ktorý tu v r. 1811 vypukol, premenil celý objekt na ruiny. Po niekoľkých márnych snahách o jeho obnovu vrátila mu veľkorysá rekonštrukcia po r. 1953 nový život a kultúrne poslanie.
 
Podobné referáty
Bratislavský hradSOŠ2.9168462 slov
Bratislavský hradGYM2.9542101 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.