Obdobie rokov 1836 – 1913 bolo pre všetky druhy umenia časom zmien a experimentov. Predovšetkým sa rozvíjalo maliarstvo a hudba.


Koncom 19.storočia francúzski impresionisti ako Claude Monet, Auguste Rodin a Edgar Degas vyvinuli spontánny štýl, v ktorom maľovali plátna odvážnymi ťahmi farby v úsilí zachytiť pominuteľné účinky svetla. V Anglicku skupina umelcov, básnikov a spisovateľov, tzv. preraffaelisti, odmietali autoritu, ktorej sa dostávalo Raffaelovi ako najväčšiemu maliarskemu majstrovi.


V európskej literatúre vznikalo čoraz viac románov pre rastúci počet čitateľov. Spisovatelia ako sir Walter Scott (Ivanhoe) a Jules Verne (20 000 míľ pod morom) písali romantické dobrodružné príbehy. Charles Dickens v románoch ako Oliver Twist veľmi výstižne opísal ťažký život chudoby v mestách. Wiliam Thackeray v diele Trh márnosti vytvoril obraz života stredných a horných tried na vidieku a v mestách a Elizabeth Gaskellová v knihách, ako napr. Sever a juh, zobrazila život v nových priemyselných mestách na severe Anglicka. Mark Twain, vlastným menom Samuel Langhorne Clemens, bol americkým spisovateľom a humoristom, ktorý napísal Dobrodružstvá Toma Sawyera.


Wagner vyvinul novú formu opery a ruský balet zmenil predstavy o tanci. Beethovenova dramatická a expresívna hudba razila cestu romantickému obdobiu so skladateľmi ako boli Chubert, Mendelssohn, Schuman, Chopin, Berlioz, Verdi, Brahms a Čajkovskij, ktorí vytvorili diela plné vášne a drámy. Giuseppe Verdi bol jedným z najväčších talianskych operných skladateľov. K jeho vrcholným dielam patria opery Rigoletto, Trubadúr a Traviata. Johann Strauss ml. cestoval po Európe a Spojených štátoch s vlastným orchestrom. Preslávil sa svojimi valčíkmi, napr. Na krásnom modrom Dunaji.


Zásluhou hier H.Ibsena, A.P.Čechova a G.B.Shawa sa dráma stala realistickejšou. Roku 1880 americký fotograf britského pôvodu Eadweard Muybridge vytvoril prvé sekvencie filmu a začiatkom 20.storočia sa objavila celkom nová forma umenia: film. Strediskom filmovej tvorby sa čoskoro stal Hollywood v Kalifornii.


Technologický pokrok napredoval čoraz rýchlejšie. Veľký rozvoj komunikácií a dopravy navždy zmenil svet.

Priemysel sa naďalej rozvíjal, prinášal nové vynálezy, nové výrobky a z tovární vychádzali nové druhy tovarov. Zatiaľ čo r. 1850 parné motory na uhlie poskytovali energiu pre stroje, začiatkom 20.storočia sa začala využívať ako zdroj energie elektrina a nafta. Roku 1859 Edvwin L.Drake našiel v Oil Creeku v Pensylvánii v USA výdatné ložiská ropy v hĺbke len 22 metrov. Ropa poskytovala palivo pre spaľovacie motory, čo urýchlilo vynález prvých automobilov.


Nemecký inžinier Gottlieb W. Daimler vynašiel roku 1886 vysokorýchlostný benzínový motor s vnútorným spaľovaním, ktorý bol presvedčivo lepším ako dovtedy používané parné motory. V Spojených štátoch Frank a Charles Duryeaovci vyrobili roku 1892 prvé vozidlá a Henry Ford zhotovil roku 1893 svoje prvé sériové auto.


V novom chemickom priemysle zohrali významnú úlohu produkty z ropy, ktoré umožnili rozvoj obrovského množstva materiálov, napríklad plastov, čistiacich prostriedkov, umelých hnojív, farieb, farbív, nylonu, umelého kaučuku a výbušní.


Škótsky vynálezca sir Alexander Graham Bell vynašiel telefón a roku 1877 otvorili v Pittsburghu prvnú verejnú ústredňu. V tom istom roku plodný americký vynálezca Thomas Alva Edison skonštruoval fonograf, ktorý umožnil zaznamenávanie zvuku na valci pokrytom fóliou a jeho prehrávanie.


Prvé bezdrôtové rádio malo sklené elektróny. Nikto nevedel, že elektromagnetické vlny existujú, kým to nemecký vedec Heinrich Hertz roku 1887 nedokázal ich vysielaním a prijímaním v laboratóriu.


Roku 1879 Edison predviedol prvú elektrickú žiarovku, roku 1880 po prvý raz použili jeho systém na osvetlenie parníka. Roku 1882 dokončili v New Yorku prvú veľkú elektráreň, ktorú navrhol a inštaloval Edison., Roku 1891 Edison vynašiel kinetoskop (filmový projektor) a kinetograf, ktorý používal na výrobu hraných filmov, a dokázal ho synchronizovať so svojím fonogramom, takže roku 1896 urobil prvé ozvučené a hrané filmy.


Prvé bicykle boli nepohodlné a nebezpečné. Velocipéd s jedným veľkým a jedným malým kolesom zostrojil James Starley začiatkom 70. rokov 19.storočia, mal plnogumové obruče a nemal brzdy.


Vedci sa domnievali, že všetky veci sa skladajú z atómov. Dôkaz poskytol Ernest Rutherford roku 1910 objavom atómového jadra.