referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 24. októbra 2014
Farba
Dátum pridania:30.05.2005Oznámkuj:12345
Autor referátu:sten
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:620
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:2.3
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:3m 50s
Pomalé čítanie:5m 45s
 
Čo je farba
Slovom farba označujeme predovšetkým všetky látky, ktoré sú schopné odrážať svetelné lúče určitých vlnových dĺžok. Ak tieto lúče dopadajú do oka, vyvolávajú v ňom popud, na základe ktorého vznikne v mozgu vnem farby. Farba, ako iste vieme, môže vzniknúť i mnohými inými spôsobmi, a preto pod farbou budeme rozumieť aj všetky úkazy, ktoré sa môžu označiť ako farebný pocit alebo farebný vnem.
Pod pojmom farba sa dá tiež aj rozumieť zrakový pocit, ktorý závisí od vlastností a stavu zrakového orgánu pozorovateľa, od podmienok pozorovania a od jeho psychického stavu.

Členenie farieb
Poznáme rôzne delenia farieb, ale najčastejšie sa delia na primárne, sekundárne a terciárne. Primárneŕ žltá, červená, modrá. Sekundárneŕ oranžová, fialová, zelená
Terciárneŕ žltooranžová, oranžovočervená, purpurová, indigo, tyrkysová, zelenožltá

Z iného pohľadu sa delia farby zase na chromatické, achromatické a lomené farby. Chromatickéŕ farebné. Achromatickéŕ biela, čierna, odtiene šedej
Lomené farbyŕ miešané chromatické farby s achromatickými.

Usporiadanie farieb
Farby predmetov na seba vplývajú a vo svojom účinku sa buď zosilňujú alebo zoslabujú. Pri ich vnímaní je človek ovplyvňovaný jednak zákonitosťami povahy fyziologickej a psychologickej. Farby preto treba usporiadať nielen podľa zákonov kontrastu, ale aj podľa príbuznosti, aby tvorili kontinuálny rad, aby na seba nadväzovali a aby rad nepôsobil rušivo. Výskumy v oblasti pôsobenia farieb nie sú však ukončené ani dnes, a preto vo svete existuje viacej systémov usporiadania a označovania farieb. Jedným takýmto usporiadaním je aj farebný kruh.

Základom na vytvorenie farebného kruhu je taký počet farieb, aby sa pri ich rozmiestnení do kruhu mohli uplatniť rozdielne kvality farieb a zákonitosti kontrastu. Goethe napr. vytvoril farebný kruh zo šiestich farieb, Munsell z desiatich a Oswald dospel k 24-dielnemu kruhu.
Farebný kruh z 24 farieb vyhovuje aj našim potrebám, pretože počet farieb je dostatočný na demonštráciu základných zákonitostí pri vnímaní a miešaní farieb a ich pomenovanie ešte nerobí problémy. Oswaldov farebný kruh však musíme upraviť tak, aby oproti sebe ležiace farby vyhovovali základným podmienkam kontrastov.
Poznáme však i Ittenov farebný kruh, ktorý má menej farieb ako Oswaldov (12 farieb), ale dajú sa na ňom dobre rozlíšiť, ktorá farba, sa s ktorou mieša. Nachádzajú sa v ňom primárne, sekundárne a terciárne farby. V kontraste sú oproti sebe stojace farby. Ittren farby rozdelil na teplé (farby slnka) a studené (farby mora) farby.

Kontrasty farieb
Pod pojmom kontrast rozumieme kvalitatívnu alebo kvantitatívnu rozdielnosť toho istého javu. Mnohostrannosť účinkov farby na človeka umožňujú mu hodnotiť farebné pocity z viacerých hľadísk. Farby hodnotíme predovšetkým porovnávaním ich základných vlastností: tónu, svetlosti a sýtosti. Ďalšími kritériami pri ich porovnávaní a hodnotení sú tie vlastnosti, podľa ktorých sme ich usporiadali do kruhu: v ňom ležia oproti sebe farby komplementárne, teplé a studené, svetlé a tmavé, pasívne a aktívne. Podľa toho rozoznávame niekoľko druhov kontrastov, ktoré môžeme rozdeliť do skupín podľa toho, či so podmienené objektívnymi alebo subjektívnymi faktormi ich vzniku.

Ak chceme, aby farby na obraze vynikli, je dobré dávať ku sebe farby, ktoré sú v kontraste. Aby sme však vyvážili veľkosť plôch rozličných farieb, mali by sme sa pozerať i na intenzitu farieb. Napríklad ak máme pri sebe žltú a fialovú, stačí aby boli veľkostne asi 1:3. Oranžová a modrá, je už v menšom kontraste, 1:2. Farby, ktoré sú si rovnocenné t. j. sú v pomere 1:1 sú červená a zelená.

Záver
Farba ako taká je pre nás veľmi dôležitá. Farbou môžeme zvýrazniť to, čo sa nám zdá dôležité, môžeme ňou vyjadrovať svoje pocity, môžeme ňou skrášliť veci a mnoho iného. Bez farby by bolo všetko fádne, jednoliate, pochmúrne a nemalo by nás čo tešiť. Keď si predstavím napríklad krásnu lúku plnú pestrofarebných kvetov a mala by som ju nakresliť bez farieb, bola by to práca zbytočná a na tom obraze, by tie kvety vôbec nevynikli alebo by možno vôbec neboli ani vidno.
Farba je naozaj veľmi krásna a uvedomím si to, vždy keď vidím na oblohe dúhu.
 
Zdroje: Bartko O.: FARBA a jej použitie, Bratislava, SPN, 1980.
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.