Renesancia (znovuzrodenie) je všeobecne uznávaný názov pre veľké kultúrne zmeny, ku ktorým došlo v Taliansku v 15. a 16. storočí, a ktoré nakoniec ovplyvnili celú Európu. Renesancia znamenala významný posun v hodnotách ľudí. Náhly prísun energie a viera v ľudské možnosti mali ďalekosiahle následky. Medzi najviditeľnejší patril rozkvet umenia a nové prehodnotenie úlohy umenia i umelcov v živote spoločnosti. Príčin prečo renesancia začala práve v Taliansku, je veľa. Taliansko malo výnimočne silné umelecké tradície a bolo taktiež najbohatším štátom Európy. Mala svoje nezávislé a rozkvitajúce mestá s obchodníkmi a bankármi, ktorí túžili presláviť svoje mená portrétmi na objednávku, stavbami palácov a bohato zdobených rodinných kaplniek. Existencia takého bohatstva a množstva mecenášov samozrejme nespôsobila tvorbu veľkého umenia, ale poskytla umelcom mnohé príležitosti, aby rozvíjali a využívali svoj talent v najväčšej možnej miere.
Renesančné umenie oslavovalo ľudskosť a viditeľný svet, čo znamenalo odmietnutie skôr duchovného prístupu stredoveku. Znamenalo „znovuzrodenie antiky“, znovuobjavenie klasickej civilizácie dávneho Grécka a Ríma v celej svojej kráse. Literatúra, filozofia a umenie antiky ponúkli Talianom nové merítka a modely. Starí Gréci a Rimania boli síce obdivovaní pre svoj jednotný prístup k životu, ale pravdou bolo aj to, že ani tisíc rokov po zániku dávneho sveta nikto podobné úspechy nedosiahol. Vedľa spracovávania a prijímania klasických námetov vynieslo renesančné umenie opäť na svetlo antické techniky napríklad v architektúre, staviteľstve a sochárstve.
Taliansko bolo zemou nádherných miest, z ktorých každé malo svoju architektonickú tradíciu. Nie je ale pochýb, že v 15. storočí v období rannej renesancie všetkým vládla Florencia. Práce na mestskej katedrále poskytli obrovskú príležitosť Lorenzovi Ghibertimu (1378-1455), prvému veľkému renesančnému sochárovi. V roku 1402 bola vyhlásená súťaž, ktorá mala určiť dielňu, ktorá by navrhla a vyrobila bronzové dvere pre katedrálnu krstnú kaplnku (baptisterium). Hlavným architektonickým prvkom mala byť séria reliéfnych výplní. (Reliéfy sú vzory vyrezané, alebo vytesané tak, aby vyčnievali z pozadia, ktoré je z rovnakého materiálu; známym príkladom je reliéf panny a orla na minci.) Ghiberti súťaž vyhral, keď predložil dielo Obetovanie Izáka.