referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nedeľa, 23. apríla 2017
ČR - Benešove dekréty
Dátum pridania:09.04.2013Oznámkuj:12345
Autor referátu:voslauer
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:6 119
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:17.8
Priemerná známka:2.95Rýchle čítanie:29m 40s
Pomalé čítanie:44m 30s
 

1.1 ČESKÁ REPUBLIKA - BENEŠOVE DEKRÉTY

Téma Benešových dekrétov vyvolávala ešte pred niekoľkými rokmi ostrú diskusiu. Prezidentským dekrétom bola venovaná nejedná štúdia, monografia a nespočetné množstvo novinových príspevkov. Podrobne boli popísané okolnosti ich vzniku aj ich dôsledky. Mnoho z nich je popísaných v súčasnom českom právnom poriadku.
Najväčšia diskusia o Benešových dekrétoch prebehla pred vstupom Českej republiky do Európskej únie v Európskom parlamente a v Poslaneckej snemovni českého Parlamentu.

1.1.1 Historický pohľad
Rok 1945 bol pre české a slovenské obyvateľstvo prevratný. Po oslobodení z nacistickej okupácie sa chopila moci vláda Národnej fronty na čele s prezidentom Eduardom Benešom a začala obnovovať československý štát. Prezident Beneš považoval za prirodzené potrestať všetkých domácich zradcov a netolerovanie blízkosti hraníc Nemecka od Prahy vo vzdialenosti 60 km. Podľa jeho názoru boli Nemci vinní a zavinili rozpad Československa, okupovali české územie, a preto za to museli byť potrestaní. Prezident Beneš preto považoval za potrebné zbaviť československý štát najmenej dvoch miliónov Nemcov, čo predstavovalo počet celej nemeckej menšiny v vtedajšom Československu. Zároveň požadoval, aby majetok vysídlených Nemcov prešiel na československú vládu. Konfiškácia nemeckého majetku a transfer Nemcov mal predznamenať počiatok „českej“ nacionalizácie, teda konfiškácia veľkých majetkov vo vlastníctve českých občanov a zahájenie veľkého sociálneho prevratu v celom Československu. V súvislosti s týmito názormi vydal Beneš prehlásenie: „Bude to nacionální revoluce, spojená se sociální revolucí.“ Českí komunisti sa stali prívržencami Benešovho plánu národno-socialistickej revolúcie, lebo Stali Beneša v týchto činoch podporí a očakávalo sa, že tento projekt získa v Československu značnú podporu .
Legislatívnym základom tohto povojnového revolučného diania sa stali práve dekréty prezidenta republiky, ktoré vydával československý prezident Eduard Beneš v rokoch 1940 – 1945, čiastočne aj behom svojho pobytu v emigrácii vo Veľkej Británii behom druhej svetovej vojny. Celkové množstvo vydaných dekrétov bolo 142, z čoho bolo 98 vydaných už počas oslobodeného československého územia. Týkali sa napríklad ústavných orgánov Československej republiky, pôsobnosti štátnej správy, vzniku nových vysokých škôl, zaistenia obnovy národného hospodárstva a štátnych financií. Len asi 20 dekrétov obsahovalo normy politickej, mocenskej alebo právnej povahy. Najviac pozornosti vyvolávali a dodnes vyvolávajú znárodňovacie dekréty a dekréty, ktoré riešili osudy nemeckej a maďarskej menšiny v Československu. Práve posledné menované sú predmetom sporu o platnosti týchto tzv. Benešových dekrétov.
Benešove dekréty čiastočne vychádzali z Košického vládneho programu, vypracovaného v moskovskom exile, v ktorom československá vláda 5. apríla 1945 vyhlásila, že Československo je národným štátom Čechov a Slovákov. O národnostných menšinách pojednával VIII. bod tohto vládneho programu, v ktorom bola po prvýkrát okrem nemeckej menšiny, obvinená z „vyhladzovacieho ťaženia proti českému a slovenskému národu“ aj maďarská menšina.
Benešove dekréty sa dotýkali otázok štátneho občianstva a osudu majetku osôb nemeckej a maďarskej národnosti. Ale dekrét prezidenta republiky Beneša, ktorý by z hľadiska československého práva nariaďoval odsun nemeckej a maďarskej menšiny z Československa, vydaný nikdy nebol. Tento odsun bol otázkou medzinárodno-právnej a medzinárodno-politickej a prebiehal na základe článku XII. tzv. Postupimskej konferencie a rozhodnutia Spojeneckej kontrolnej rady v Nemecku z 20. novembra 1945.
Česká republika nikdy nechcela zrušiť Benešove dekréty. K tomuto postoju ju viedli právne a patriotické dôvody. Z právneho hľadiska pre Českú republiku, by zrušenie Benešových dekrétov znamenalo značné spochybnenie momentálnych vlastníckych vzťahov, narušenie právnej istoty a destabilizácia českého právneho systému. Rovnakú váhu, pre Českú republiku, majú aj patriotické dôvody, pretože si Česká republika nechce nechať diktovať čokoľvek, čo sa týka druhej svetovej vojny, od Rakúska alebo Nemecka.
Česká republika sa tiež odvoláva na Ústavný súd Českej republiky, ktorý sa v 90.-tych rokoch, opakovane zaoberal problematikou Benešových dekrétov, v súvislosti s množstvom reštitučných káuz. Avšak jeho rozhodnutie nikdy nebolo, že dekréty sú protiústavné. Okrem iného, podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, Česká republika aplikáciou Benešových dekrétov neporušila svoje medzinárodnoprávne záväzky v oblasti ľudských práv.

1.1.2 Najdiskutabilnejšie dekréty
Množstvo slovenských a českých odborníkov považuje požiadavky na zrušenie Benešových dekrétov za neopodstatnené. Ich argumentácia spočíva v tom, že množstvo dekrétov už stratili svoj význam, resp. boli novelizované a upravené novými právnymi normami. Najviac emócií a polemiky vyvoláva zopár pôvodných dekrétov, ktorými sa upravovalo povojnové postavenie nemeckej a maďarskej menšiny vo vtedajšom Československu.
V prípade posudzovania jednotlivých dekrétov je nutné si uvedomiť, že niektoré z nich neplatia, že nemajú žiadne právne účinky. Ale niektoré dekréty si svoje účinky udržujú, i keď je otázne či v súčasnosti môžu ešte vytvoriť nové právne vzťahy, t.j. či majú konštitutívny charakter. Aj v súčasnosti sa však vyskytujú prípady, na základe ktorých súdy vo svojej aplikačnej praxi rozhodujú na základe Benešových dekrétov (najmä pokiaľ ide o reštitučné otázky). Jedná sa najmä o tieto dekréty:

a) 5/1945 Zb. Dekret prezidenta o neplatnosti některých majetkově - právních jednání z doby nesvobody a o národní správě majetkových hodnot Němců, Maďarů, zrádců a kolaborantů a některých organizací a ústavů;
b) 12/1945 Zb. Dekret prezidenta o konfiskaci a urychleném rozdělení zemědělského majetku Němců, Maďarů, jakož i zrádců a nepřátel českého a slovenského národa;
c) 16/1945 Zb. Dekret prezidenta o potrestání nacistických zločinců, zrádců a jejich pomahačů a o mimořádných lidových soudech;
d) 27/1945 Zb. Dekret prezidenta o jednotném řízení vnitřního osídlení (zrušený zákonom č. 18/1950 Zb.);
e) 28/1945 Zb. Dekret prezidenta o osídlení zemědělské půdy Němců, Maďarů a jiných nepřátel státu českými, slovenskými a jinými slovanskými zemědělci;
f) 33/1945 Zb. Ústavní dekret prezidenta o úpravě československého státního občanství osob národnosti německé a maďarské;
g) 71/1945 Zb. Dekret prezidenta o pracovní povinnosti osob, které pozbyly československého státního občanství (zrušený zákonom č. 65/1965 Zb.);
h) 88/1945 Zb. Dekret prezidenta o všeobecné pracovní povinnosti (zrušený zákonom č. 65/1965 Zb.);
i) 108/1945 Zb. Dekret prezidenta o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.