referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 26. mája 2017
Napoleon Bonaparte
Dátum pridania:07.11.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:tomi918
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 038
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:3.1
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:5m 10s
Pomalé čítanie:7m 45s
 

Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte sa narodil v roku 1769 na ostrove Korzike, ktorý sa len tri mesiace pred jeho narodením stal francúzskym. Napoleonov otec, advokát a schudobnený šľachtic, primkol k francúzskej strane a rozhodol sa dať vzdelanie synovi vo Francúzku. Napoleon sa učil vo vojenskej akadémii v neveľkom mestečku v Brienne. Malý Napoleon, zamračený, nemotorný, so zlou francúzskou výslovnosťou, upozorňoval na seba svojich spolužiakov. Dráždili ho a vysmievali sa mu z jeho korzickej výslovnosti. Ale Napoleon sa skvele učil. Asi 15-ročný prestúpil na Parížsku vojenskú akadémiu, ktorú skončil s výbornými znalosťami najmä z matematiky a zemepisu. Mladý Napoleon napísal špeciálnu prácu z balisitiky. Za obliehania Toulonu roku 1793 rozostavil Bonaparte delostrelectvo podľa schémy, ktorú sám vypracoval. Obstrel bol úspešný a anglickí interventi boli rozprášení. Toulon padol. Za toto víťazstvo povýšil Konvent 24-ročného Bonaparta na generála. Roku 1795 rozohnal Bonaparte zhubnou delostreleckou paľbou rojalistov, ktorí sa pokúšali strhnúť na seba moc v Paríži. Po tomto vymenovali Bonaparta za hlavného veliteľa vojsk v Paríži, no neostal v ňom dlho. Čoskoro odišiel na front ako hlavný veliteľ armády, ktorá sa mala dať na pochod proti Rakúšanom v severnom Taliansku.

Bonapartovo vojenské ťaženie                                                                                                                                                                                                                                                                Nikto mu nezávidel toto povýšenie, lebo najlepšie sily francúzskej armády, dobre zásobované a vyzbrojené, boli na Rýne. Talianske bojište sa pokladalo za druhoradé: armáda na talianskych hraniciach bola zle oblečená, vojaci chodili v deravých topánkach. Nielen vojaci, ale ani generáli nedostávali žold. Pokladalo sa, že táto armáda nemôže útočiť, že v najlepšom prípade pripútať časť rakúskych síl od Rýna.
Armáda bola v rozklade, disciplína v úpadku, krádeže a lúpeže boli na dennom poriadku.
A Bonaparte neprišiel do rozpakov a keď uvidel, v akom stave je armáda, ktorej sa stal veliteľom, zmyslel veľkolepý, ďalekosiahly plán. Rozhodol sa spraviť z Talianska nástupište na dobytie Európy a východu pustil sa do uskutočňovania plánu.
Napoleon hneď pristúpil k obnove disciplíny a k riadnému zásobovaniu armád.
Dosiahol úplnú poslušnosť svojich veliteľov svojmu pobočníkovi, generálovi Ogereauvovi, ktorý prevyšoval Napoleona o hlavu, dal Bonaparte výstrahu : "Generál ste o hlavu vyšší ako ja, ale ak nebudete plniť moje rozkazy, stratíte túto výhodu." Ogereau hovoril potom, že mu Bonaparte "nahnal strachu.“ Keď sa dávali na pochod, Bonaparte sa obrátil na vojakov a sľúbil im Taliansko na vydrancovanie : "Vojaci! Nieste oblečení ,zle ste živený,“ píše Bonaparte v rozkaze. "Zavediem vás do najúrodnejších krajov sveta." Súčasne v druhom rozkaze Napoleon lživo vyhlasoval, že ide do Talianska oslobodiť taliansky ľud od Rakúšanov a od útlaku feudálnych vlád. Bonapartove vojská rýchle vtrhli do Talianska. Rakúšania utrpeli porážku za porážkou. No len čo generál Bonaparte vtrhol do Talianska, všetci prehliadli jeho lož, že vedie vojnu za oslobodenie talianskeho ľudu. Bonaparte sa vždy správal k ľudu s opovrhnutím. Ukázal to ešte vo Francúzku. Ešte 10.augusta 1792, v deň zvrhnutia monarchie, Napoleon nazval Ľudovíta XVI. zbabelcom, lebo sa neodhodlal použiť delá proti povstaleckému ľudu.
O ľudových povstaniach roku 1759 v Paríži Bonaparte napísal: "Najhorší stav je prostý ľud" a pokladal za nevyhnutné nešetriť účastníkov na týchto povstaniach.
Napoleon okradol Talianov a ľudové hnutia v Taliansku surovo potlačil. Napríklad za neuposlúchnutie rozkázal Napoleon z trestu vybiť všetko obyvateľstvo jedného mestečka a keď jeho vojaci usmrtili bodákmi obyvateľov, mesto vypálil. Iné talianske mesto dal Napoleon vojakom drancovať na 24 hodín. Dediny, pri ktorých našli francúzskych vojakov usmrtených miestnym obyvateľstvom, dal Napoleon vypáliť. Napoleonova armáda ukoristila v taliansku delá, zbrane, ohromné množstvo potravín a krmivo. Na dobyté oblasti uvaľovali miliónové peňažné kontribúcie. Napoleon habal cenné sochárske pamiatky, obrazy z múzeí, kostolné náčinie, brilianty, zlato a všetko posielal do Paríža. Po obsadení skoro celého Talianska odobral Bonaparte rímskemu pápežovi Piovi VI. mnohé územia. Neskoršie Pia VI uväznili a odviezli ako zajatca do Francúzka. Bonaparte zobral mnoho cenných rukopisov z vatikánskej knižnice a poslal ich do Paríža. Podplatením rakúskych generálov sa Napoleon dozvedel plány rakúskeho štábu a to mu uľahčilo víťazstvo. Bonaparte prekročil rakúske hranice, došiel skoro do Viedne, rozbíjajúc výborné rakúske vojská, ktoré mu posielali naproti. Na všeobecné prekvapenie, vtedy keď najlepšiu armádu na Rýne porážali, Bonapartova armáda na začiatku ťaženia otrhaná, neoblečená a nedisciplinovaná, rozbila výborne vystrojené a vycvičené rakúske vojská. Rozdrvené Rakúsko pristúpilo na mier. Podľa mieru (uzavretého v Campo-Farmio roku 1797) Francúzsku zostali dobyté oblasti na ľavom brehu Rýna. Francúzsko tiež dostalo rakúske Nizozemsko, Benátky vydal Napoleon napospas Rakúska. Taliansko sa zmenilo na niekoľko tzv. "filiálnych" republík, ale v skutočnosti závislých od Francúzska.
Bonaparte uskutočnil viaceré pochody ako napr. pochod do Egypta a Sýrie, pochod Surovovana viedol aj rôzne špionáže a teroristické činnosti.
No však po niekoľkých nevydarených bojoch bol Napoleon prinútený vzdať sa hodnosti.
Napoleona vypovedali na malý ostrov Elbu plochy 223 m2 medzi Korzikou a Apeninským polostrovom. Z Napoleona spravili vládcu Elby a ponechali mu dokonca 1000 vojakov. 20. marca 1815 Napoleon vstúpil do Paríža a po druhý raz sa dostal k moci, no neudržal si ju veľmi dlho vo svojich rukách. 18. Júna 1815 bol Napoleon definitívne porazený.
Napoleon zomrel roku 1821.

 
Podobné referáty
Napoleon Bonaparte2.9910415 slov
Napoleon BonaparteGYM2.96774160 slov
Napoleon BonaparteGYM2.97452309 slov
Napoleon Bonaparte2.9578154 slov
Napoleon BonaparteGYM2.9867172 slov
Napoleon BonaparteGYM2.94712918 slov
Napoleón Bonaparte2.9851525 slov
Napoleon BonaparteSOŠ2.98221120 slov
Napoleon Bonaparte3.00182212 slov
Napoleon BonaparteGYM2.9719364 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.