referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 24. apríla 2017
Veľké zemepisné objavy
Dátum pridania:18.01.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:orfeus18
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 254
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:3.6
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:6m 0s
Pomalé čítanie:9m 0s
 

Veľké zemepisné objavy

Predstavy o svete a hlavné obchodné cesty
Hospodárske a politické príčiny nových objavných plavieb

Geografické myslenie je tak staré ako ľudstvo samotné. Neustále sa rozvíjajúce poznávanie a objavovanie nových oblastí, bolo od prvopočiatku ľudskej existencie súčasným poznávaním javov a tvarov všetkých známych sfér na Zemi. Na vyššom stupni vývoja hľadal človek vhodné formy znázornenia javov a tvarov krajiny v ktorej žil, aby mohol informovať svoj rod, rodinu, kmeň atď..
V neolite vzrastajú znalosti človeka o rad materiálov a aj geografický obzor sa tak výrazne rozširuje. Podľa dochovaných nálezov sa dá dedukovať že mapové zobrazenia zemského povrchu boli najviac rozvíjané národmi žijúcimi na pobreží mora. Osnovným základom pri tvorbe mapových diel bola výrazná prírodná prekážka ako rieka pohorie,...

Trvá tisícky rokov od neolitu, kým sa človek začne orientovať v širšom území a začne si uvedomovať že svet je omnoho priestrannejší ako územie v ktorom doteraz žil. Je to zapríčinené väčším teritoriálnym rozmachom jednotlivých štátov hlavne v stredoveku a ranom novoveku kedy sa predstavy o svete začínajú vzďaľovať na míle dovtedy zaužívaním predstavám ktoré síce podporovali významní učenci a vedci ako Herodotos alebo Kratés či Eratosténes, ktorý si zem predstavovali ako pevninský celok s jedným morom ktoré obklopuje celú zem, no tieto predstavy behom dvoch až troch storočí upadli do zabudnutia rozvojom techniky, plavbami a hlavne príchodom humanizmu a renesancie. Aj keď začiatok stredoveku sa niesol v znamení úpadku voči antickému svetu, v 12. storočí sa vo feudálnej európe začína intenzívne rozvíjať obchod, remeslo, vyrastajú mestá. A s týmto je spätí rozvoj techniky. Vzrastá počet univerzít hlavne v západnej európe a pribúda aj učencov aj v obore história a geografia. Predstavy o svete súvisia s rozvojom geografických predstáv, tieto geografické predstavy zaznamenali pozoruhodný prelom v polovici 13. storočia. Jednou z príčin bola expanzia Mongolov do Európy vrcholiaca v 1242. Z tohto obdobia sú významné portolánové mapy, mapy morí podľa mercantorovej projekcie a Herefordská mapa pochádzajúca z Anglicka. Učenie o guľatosti zeme sa šírilo v západnej Európe od 12. st. Napomáhal tomu aj jeden z mála trojrozmerných zobrazení Zeme, a to bol glóbus z roku 1492 od Behaima. A spomenúť treba aj Fra Maurovú mapu sveta z roku 1459, kde Indický oceán má už podobu otvoreného mora. Predstavy a vyobrazenia Zeme boli na vysokej úrovni, no stále tam chýbali územia na Z od Európy ktoré mylne nahrádzali územím Ázie.

Postupným rozvojom techniky sa rozvíjala aj námorná doprava, ktorá umožňovala s novými a technicky zdatnými karavelami s trojuholníkovými a štvorcovými plachtami zvládať aj dlhé cesty s množstvom ľudí na palube.
Najväčší vplyv na objavných plavbách malo nesporne Portugalsko a Španielsko, v tej dobe výrazné feudálne mocnosti, u ktorých záujem o nové zeme bol záujmom triedy feudálov.

Obchodné cesty: Na daleké cesty pobádala honba za bohatstvom, ktorá hnala moreplavcov do najvzdialenejších kútov sveta. Objavitelia krajín okolo stredozemného mora boli prvými objaviteľmi a diaľkovými obchodníkmi. Po mori sa tovar prepravoval rýchlejšie a v pokojných vodách i bezpečnejšie. Až do 15. st. však boli morské trasy zo Stredného východu do Afriky a juhovýchodnej Ázie zložité a nebezpečné a preto sem obchodníci cestovali radšej po súši. Takáto preprava bola drahá a prevážali sa ňou len lacnejšie tovary. Obchod v stredoveku nevyhnutne potreboval veľké množstvo zlata a striebra. Dovtedajšie náleziská drahých kovov však už boli dosť vyčerpané, a tak európski finančníci hľadali nové zdroje drahých kovov.

Talianske mestá odpradávna obchodovali s orientálnym a iným tovarom v Levante vo východnom Stredomorí. Po vzniku Arabskej ríše boli nútené akceptovať sprostredkovateľské služby arabských obchodníkov. Odpradávna preto chceli nadviazať priame obchodné styky s Indiou a Čínou. Takéto priame obchodné kontakty síce existovali - jedna trasa viedla z Konštantínopola, cez Čierne more na polostrov Krym a odtiaľ ďalej do Ázie, druhá cez Červené more. Keďže vtedy ešte neexistoval prieplav, tovar sa naložil na ťavy a karavána ho prepravila k moru, kde sa zasa prekladal na loď, ktorá ho prepravila do Indie.

Po doby tí Konštantínopola osmanskými Turkami r. 1453 sa obchod dostal do rúk tureckých obchodníkov, ktorí Talianov z tohto obchodu vytláčali. Bolo nevyhnutné nájsť nové cesty do Indie a na Východ vôbec. Podarilo sa to až oboplávaním Afriky a cez Indický oceán až k Indii prípadne k číne. Hlavný obchodný tovar bol hodváb, zlato, soľ a korenie. (obr .č. 1.).
Obchodné cesty s korením viedli z JV ázie cez Bengálsky záliv na džunkách a potom na arabských plachetniciach cez arabské more. Lode pristávali na pobreží Hadramautu, dnešní Jemen a odtiaľ sa náklad prevážal po súši. Iné trasy viedli po červenom morí do Alexandrie, alebo pozdĺž pobrežia Indie, a končili sa v Horumuze, ktorý je bránou do Perzského zálivu. Po 15. st. tieto cesty nahradila cesta z Európy na Ostrov korenia, ktorá viedla okolo Afriky.

Do polovice 14. st. soľ a zlato pochádzali prevažne z Afriky, odkial sa cez Saharu na stredný východ a odtiaľ do Európy.

Hospodárske a politické príčiny objavných plavieb: Najdôležitejšou príčinou objavných plavieb bol fakt, že ranonovoveká spoločnosť mala výrazne väčšie požiadavky v oblasti ekonomicky hospodárskej ako spoločnosť stredoveká. Teda zväčšili sa požiadavky pri obchodníctve, keď sa vo veľkej miere využíval peňažníctvo, zvýšila sa potreba raziť mince a stúpla aj ťažba drahých kovov ako striebro a zlato. No už v 15. storočí bola väčšina dovtedy známych povrchových zásob vyťažená a doly nevládali zásobovať európsky trh surovinami. Pôvodne sa ako východisko pre riešenie daného problému zdalo zvládnuteľné a to obchodom s východom. No do európskych dejín v tom obdobý vstupuje významní faktor a to sú Turci, ktorých príchod znamenal zatarasenie pôvodných obchodných ciest na východe, a to hlavne po roku 1453, keď Turci dobyli Konštantínopol. Zatvorenie priechodov na východ Turkami neznamenal iba hľadanie nových ciest kvôli zlatu a striebru ale aj kvôli surovinám akým boli koreniny, už dovtedy vyhľadávaným tovarom a veľmi cenením. Nové cesty sa hľadali aj preto aby sa mal kde investovať obchodný kapitál ktorý by umožnil aj rozmach obchodu a hospodárstva.
Medzi dalšie príčiny patrí aj preľudnenosť a nedostatok pôdy na obrábanie.

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.