referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 24. apríla 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Staroveké Grécko
Dátum pridania:28.04.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:slniecko151
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 306
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:3.8
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:6m 20s
Pomalé čítanie:9m 30s
 

Staroveké Grécko

Na území Európy vznikli najstaršie civilizácie v Egejskej oblasti. Egejské more umožňovalo ľahké spojenie medzi početnými ostrovmi, pobrežím Malej Ázie a južnou časťou Balkánskeho polostrova. Na juhu tvoril hranicu Egejskej oblasti ostrov Kréta, kolíska najstaršej vyspelej kultúry v tejto oblasti, nazývanej minojská. Označenie minojská civilizácia je novodobé a je odvodené od bájneho kráľa Minoa, známeho z legiend. Pôvod minojskej civilizácie nepoznáme, pretože písomné záznamy sa ešte nepodarilo rozluštiť.

Prvé grécke kmene - Achájci – osídlili okolo 2. tisícročia p.n.l. ostrovy v Egejskom mori, kde rozvrátili vyspelú minojskú civilizáciu. Achájci vytvorili kultúru, ktorá nadvezovala na egejskú tradíciu. Jej najväčším strediskom boli Mykény (preto sa táto civilizácia označuje aj ako mykénska). Na Peloponézskom polostrove Achájci budovali opevnené mestá z kameňa, v ktorých sa rozvinulo najmä hrnčiarstvo. V 13. stor. p.n.l. dosiahla civilizácia vrchol. Achájska kultúra zaniká v priebehu 12. stor. p.n.l., kedy do Grécka prichádza nová vlna gréckych kmeňov zo severu – Dórovia.

Temné obdobie
Obdobie zhruba medzi rokmi 1100 – 800 nazývame temné obdobie gréckych dejín.Gréci prestali používať písmo, takmer zmizli kamenné stavby, spoločnosť bola spoločnosťou roľníckou. V temnom období si Gréci ešte nevytvorili štát, žili v sebestačných domácnostiach (oikos). O živote Grékov v tomto období čerpáme informácie z epických básní Iliada a Odysseia, podľa ktorých je temné obdobie nazývané aj obdobím homérskym.

Archaické obdobie
V 8. stor. p.n.l. sa grécky stredovek končí a nastáva obdobie vzostupu, ktoré nazývame archaické obdobie. Položilo základy západnej civilizácii ako ju dnes poznáme. Sociálny a politický život Grékov v tomto období bol organizovaný v mestských štátoch – polis. Popri Achájcoch a Dóroch tu žili aj pastiersky Iónovia. Venovali sa pestovaniu obilia, olív, vínnej révy a boli aj dobrými remeselníkmi a obchodníkmi. Už v 7. stor. používali peniaze. Na čele mestského štátu stál basileos (kráľ), ktorý vo svojich rukách sústreďoval všetku moc. Počas archaického obdobia nastáva aj rozmach moreplavby a s tým aj spojená veľká Grécka kolonizácia. Gréci obsadili rozsiahle pobrežné oblasti Stredozemia a Čierneho mora. Vyberali si strategicky výhodné miesta, preto mestá, ktoré založili existujú dodnes (Marseille, Neapol, Istanbul).

Sparta
Ležala na Peloponézskom polostrove. Sparťania, pôvodom dórske kmene, si podmanili domáce achájske obyvateľstvo už v 10. stor. p.n.l. Stali sa z nich štátny nevoľníci – helioti. Pôvodný obyvatelia, perioikovia, zostali osobne slobodný, ale nemali politické práva. Plnoprávnymi občanmi boli len Sparťania.
Sparta mala dvoch kráľov, volených doživotne. Rada starších dohliadala na výkon moci. Sparťania tvrdou vojenskou prípravou a disciplínou vybudovali najsilnejšiu armádu a v 6. stor. p.n.l.. Vytvorili Peloponézsky spolok, ktorý združoval všetky štáty na polostrove.

Archaické Atény
Najrozvinutejší mestský štát v strednej časti Grécka-Atike prosperujúci z remesiel a obchodu. Basileos bol len najvyšším kňazom. Skutočnú moc mal zbor volených vodcov – archontov. Bývalí archonti vytvorili zbor sudcov areopág. Aténčania boli dobrými vojakmi, ale namiesto jednostrannej vojenskej drezúry bola ich ideálom rozvinutá osobnosť človeka. Počas vojny s Peržanmi vytvorili obranný vojenský Aténsky námorný spolok. v roku 593 p.n.l. sa stal archontom Solón a vypracoval prvú aténsku ústavu a tým sa stal zakladateľom aténskej demokracie. Najvýznamnejším aténskym reformátorom bol ale Perikles. Bol opakovane zvolený za prvého stratéga. Perikles povýšil občiansky zostala orgánom, ktorý zasadal v medzisnemovom období. Aby mohli v rade zasadať aj nemajetný občania, zaviedol Perikles diéty, teda úhradu za stratenú mzdu. V tomto období dosiahla aténska demokracia vrchol.

Klasické obdobie
Začína sa v 5 stor. p.n.l. a trvá do roku 338 p.n.l., kedy Grécko ovládla Macedónia. V tomto čase dosiahli Gréci najväčší kultúrny a hospodársky rozmach, ale viedli aj obranné a bratovražedné vojny.

Grécko-prezské vojny
Perzský kráľ Dareios I. roku 494 tvrdo potlačil vzburu maloázijských Grékov a rozhodol sa prenasledovať Grékov na ich vlastnej pôde. Roku 490 zamierilo perzské loďstvo k Aténam, ktoré sa previnili tým, že podporovali vzburu. Peržania sa vylodili na maratónskej pláni, vzdialenej 42 km od Atén, a boli tu porazení aténskym vojskom pod vedením Miltiada. Pre Aténčanov to bolo obrovské víťazstvo, pretože dokázali úplne sami poraziť obrovskú Perzskú ríšu. Desať rokov trvalo Perzskej ríši, kým zhromaždila armádu a pod vedením Xerxesa, Dareiovho syna, prekročila cez pontónové mosty Hellespont (Dardanely). Niektoré grécke štáty sa pridali na perzskú stranu, ale asi 30 obcí uzavrelo protiperzské spojenectvo pod velením Sparty. Zastaviť perzský postup sa Gréci pokúsili na súši pri Termopylskom priesmyku a na mori pri myse Artemisia. Pri Termopyle sa Peržanom vďaka zrade gréckeho vojaka podarilo poraziť spartského kráľa Leonidasa a tým sa im otvorila cesta do stredného Grécka. V nerozhodnej bitke pri Artemisii utrpela perzská flotila citeľné straty. Peržanom sa podarilo vyplieniť Atény, ale námornú bitku v Salamínskej úžine prehrali. Peržania nakoniec vojnu prehrali a mier bol podpísaný roku 449 p.n.l. Museli opustiť nielen Grécko, ale aj maloázijské mestá, ktoré predtým obsadili.

Peloponézka vojna (431-404 p.n.l.)
Príčinou vojny bolo súperenie Atén a Sparty. Aténčania mali výhodu v námornom loďstve.Sparťania mali prevahu na zemi, pretože ich ťažkoodenci nemali konkurenciu a vyplienili každé leto Atiku. Obyvateľstvo Atiky sa v čase útoku uchýlilo za neprekonateľné aténske hradby, čo dávalo predpoklad na dlhotrvajúcu vojnu (zásobovanie bolo zabezpečené po mori). No rovnováha na bojiskách bola porušená epidémiou moru, ktorej podľahla asi 1/3 obyvateľstva vrátane Perikla. V nasledujúcich rokoch nezískala ani jedna strana prevahu a uzavreli mier. Po niekoľkých rokoch Atény mier porušili a vojna sa znovu začala.
Roku 415-413 p. K Atény podnilki výpravu na Sicíliu proti mestu Syrakúzy a dúfali že ju ovládnu, kvôli obiliu. Syrakúzy však požiadali o pomoc Korint a Spartu. S ich pomocou bolo celé aténske vojsko a loďstvo zničené. Sparťania požiadali o pomoc Peržanov a za ich peniaze vybudovali vojnové loďstvo. Boj sa tak preniesol na more a na jar 404 Atény kapitulovali. Sparťania síce nezrovnali Atény so zemou, ale aj tak to bol koniec ich veľkomocenského postavenia. Museli strhnúť hradby, rozpustiť Aténsky námorný spolok a vstúpiť do Peloponézskeho.Obdobie hegemónie Atén sa skončilo a na ich miesto nastupuje Sparta, ktorá sa stala najvplyvnejším štátom v Grécku. V rokoch 395-371 p. K prebiehala korintská vojna, v kt. proti Sparte bojovali Atény s Tébami a Korintom. Sparta ukončila svoju nadvládu. Tieto vojny oslabili Atény a aj Spartu, čo využila Macedónia.

 
Podobné referáty
Staroveké GréckoSOŠ2.89481086 slov
Staroveké GréckoSOŠ2.9035486 slov
Staroveké GréckoSOŠ3.00352602 slov
Staroveké GréckoSOŠ2.97768155 slov
Staroveké GréckoSOŠ2.97472646 slov
Staroveké GréckoGYM2.9615732 slov
Staroveké Grécko2.98682520 slov
Staroveké GréckoGYM2.98171082 slov
Staroveké GréckoGYM2.98822580 slov
Staroveké GréckoGYM2.97021593 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.