referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 24. apríla 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Útok na Bastilu
Dátum pridania:02.03.2002Oznámkuj:12345
Autor referátu:Bengsoana
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:513
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:2
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:3m 20s
Pomalé čítanie:5m 0s
 
Útok parížskeho obyvateľstva na Bastilu, symbol despotizmu
Viac ako 900 francúzskych remeselníkov, obchodníkov a mešťanov, dva oddiely o-sobnej stráže a vojaci občianskych milícií zaútočili 14. júla 1789 na Bastilu, nenávidené štátne väzenie ancien régime v Paríži. Pred útokom si parížske obyvateľstvo zadovážilo z Invali-dovne 32000 pušiek, piatimi delami prispeli na pomoc občianske milície. Útočiace masy na-mierili na brány pevnosti tri delá. Obrancovia Bastily (80 invalidov a 30 vojakov švajčiarskej gardy) opätovali streľbu. Po trojhodinovom obliehaní napokon invalidi otvorili brány pevnos-ti, rozzúrený dav vnikol do Bastily a oslobodil väzňov. Veliteľa väznice sa nepodarilo odviesť - neovládateľná masa ľudí ho cestou zabila. Bastila: symbol svojvôle
Francúzsko 14.7.1789
Útok na Bastilu bol signálom na vypuknutie revolúcie v celom Francúzsku: pád Bas-tily sa stal symbolom zrútenia starého režimu (ancien régime). V Paríži to vrelo už niekoľko dní, obyvateľstvo volalo po zbraniach a zapisovalo sa do novozaložených občianskych milícií (11.7.1789).
V Paríži sa 14. júla ráno rozšírila správa, že v Invalidovni rozdeľujú zbrane. Parížania pobúrení nedostatkom potravín, prepustením generálneho kontrolóra financií Jacqua Neckera a odporom kráľa proti rozhodnutiam Národného zhromaždenia si zadovážili zbrane a muníciu a dali sa na pochod k Bastile, štátnemu väzeniu na predmestí St. Antoine. O tretej hodine sa začali boje. Parížski občania vnikli na nádvorie väzenia, ktoré už posádka pevnosti opustila. Vojaci (invalidi) na vežiach vyvesili bielu zástavu, takže vznikol dojem, že sa pevnosť vzdá-va. Keď obliehatelia stáli pred hlavným vchodom do Bastily, pred padacím mostom, veliteľ (guvernér) pevnosti gróf de Launey dal príkaz strieľať. Strieľali švajčiarski vojaci z posádky, ktorí zrejme nie celkom chápali, o čo ide. Tento čin vyvolal nesmiernu zlosť. Jules Michelet píše: “Už od rána sa hovorilo, že guvernér vlákal ľud do dvora, aby mohol dať do neho strie-ľať. Boli presvedčení, že ich dva razy podviedli a rozhodli sa zomrieť, ale pomstiť sa zrad-com.“ Boj trval tri hodiny, 160 obliehajúcich Parížanov bolo usmrtených alebo zranených. Vo chvíli, keď obyvatelia namierili delá na bránu padacieho mosta - dovtedy strieľali na múry, veliteľ prikázal svojim mužom, aby sa vzdali. Invalidi ho prinútili, aby otvoril väzenské brá-ny.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.