referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 3. septembra 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Socializmus
Dátum pridania:14.02.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:Tomo1516
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 193
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:3.6
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:6m 0s
Pomalé čítanie:9m 0s
 
Socializmus
-študentské hnutie: 17.november 1939

28. októbra 1939
Vo výročný deň vzniku ČSR prebehli v mnohých mestách v protektoráte demonštrácie. Najbúrlivejšie boli v Prahe. Množstvo ľudí bolo zatknutých a streľbou boli smrteľne zranení dvaja ľudia.

15. novembra 1939
V Prahe na Albertovej sa konalo smútočné rozlúčenie so zabitým študentom. Vyznalo sa ako spontánna masová demonštrácia proti okupantom.

17. novembra 1939
V noci zo 16. na 17. novembra nariadili nacisti razie v študentských koľajach v Prahe a Brne. Došlo k zatýkaniu a 9 študentských funkcionárov bolo v Prahe v ruzyňských kasárňach bez súdu popravených. Ďalších 1050-1070 študentov bolo deportovaných do koncentračných táborov. Z Hitlerovho príkazu boli na 3 roky uzavreté české vysoké školy. 17. november sa stal symbolom boja proti totalitnému režimu mladej generácie.

V Paríži sa oficiálne ustavil Československý národný výbor, dočasný ústredný orgán odboja (do 22. júla 1940). Už mesiac predtým (17.októbra) sa na ňom dohodli vedúci činitelia emigrácie ( medzi nimi aj E. Beneš a J. Šrámek). Francúzska vláda tento orgán uznala 17. novembra, britské uznanie nasledovalo 20. decembra t. r. Súčasne bol 17. novembra vydaný mobilizačný rozkaz vzťahujúci sa na všetkých bojaschopných občanov v zahraničí.

-nežná revolúcia: 17. november 1989
Nežná revolúcia zosobňuje pád totalitného komunistického režimu. Na začiatku bola nevinná manifestácia...

V deň študentstva 17. novembra 1989, v deň uctenia pamiatky smrti Jána Palacha, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi na protest sovietskej okupácie upálil, sa rovnako ako po iné roky konala manifestácia, organizovaná Socialistickým zväzom mládeže. Na národnej triede ich zastavil policajný kordón, kde sa asi 2000 študentov dostalo do izolácie medzi dva oddiely zásahových jednotiek. Manifestujúci študenti sa napriek napätej situácii správali pokojne, nejavili žiadne známky agresivity. Študentky na znak pokory rozdávali príslušníkom bezpečnosti kvety, mnohí prestrašene plakali a prosili aby ich pustili. Okolo pol deviatej boli študenti zatlačení smerom k postranným uličkám, bolo použité vodné delo a veľa študentov bolo surovo zbitých. Po deviatej bola manifestácia rozohnaná. Nezávislá lekárska komisia neskôr zistila, že bolo zranených 568 ľudí. Študenti umeleckých škôl sa rozpŕchli do pražských divadiel, kde získali podporu hercov. Začalo sa uvažovať o štrajku v divadlách a na Vysokých školách.

Na druhý deň divadlá vyhlásili týždenný štrajk mnohí komunisti, vrátane členov ÚV KSČ, i radoví občania boli pohoršení zásahom. Rozšírila sa falošná správa o smrti študenta, ktorú ihneď v ten večer odvysielalo aj rádio Slobodná Európa. Napätie a rozhorčenie v spoločnosti stúpalo.

Deň 17. november 1989 bol zvolený ako najvhodnejší vzhľadom na to, že je medzinárodným sviatkom študentstva a zaručoval medzinárodnú odozvu. Tak isto to bol posledný termín pred schôdzkou Gorbačov – Bush na Malte, kde mali prerokovať ďalší postup veľmocí pri riadení zjednocovania Nemecka, čo predpokladalo aj politickú zmenu v Československu. Nemenej dôležitým faktorom, bola aj zlá finančná situácia Štátnej banky československej, ktorá už dlhšiu dobu udržiavala chod ekonomiky len vďaka podpore zahraničných (kapitalistických) finančných inštitúcií. Vysoké úroky vytvárali silný inflačný tlak na korunu, ktorú už nebolo možné udržať bez toho, aby sa to viditeľne neprejavilo v hospodárskej situácii krajiny.

Manifestáciu a neskôr aj organizovanie študentstva riadili výlučne deti prominentných rodičov. 86% týchto študentov malo rodičov vo vysokých funkciách v KSČ, FMV, v diplomatických službách, v kategórii generálnych riaditeľov, vysokoškolských profesorov atď. Títo študenti boli inštruovaní svojimi rodičmi a už od januára 1989 boli vypracované heslá, ako “Nie sme ako oni!“, „Nechceme násilie!“ atď. a formy ich uplatňovania pri demonštráciách tak, aby nedochádzalo k fyzickému napádaniu komunistov, čo bola jedna z podmienok dohody o odovzdaní moci a záruky za ňu prevzali sami komunisti prostredníctvom študentov a občianskeho fóra.

Priebeh „nežnej revolúcie“ bol vynikajúco pripravený. Priehľadnosť celej akcie mala v očiach verejnosti zastrieť fáma o nevydarenom puči ŠTB, ktorý v kritickom bode zlyhal a ktorý využili demokraticky zmýšľajúce sily v prospech „nežnej revolúcie“. Je nesporné, že keby sovietsky zväz prostredníctvom KGB neodmietol akúkoľvek podporu komunistickému režimu, komunisti by sa nikdy dobrovoľne nevzdali vedúcej úlohy v štáte a k žiadnej „nežnej“ ani inej revolúcii by nikdy nedošlo. Pozitívne treba hodnotiť fakt, že celý prevrat v kvalitatívne inú spoločnosť bol pokojný, bez vážnejších hospodárskych kolapsov či vysokých stratách na životoch. Negatívne pôsobí skutočnosť, že ešte aj v súčasnosti žiaden z oficiálnych politikov Slovenska a Česka verejne nepriznal celú pravdu o „Nežnej revolúcii“ a 17. november 1989 sa stále oslavuje ako symbol študentskej revolúcie. Správa Komisie Federálneho zhromaždenia Československej republiky zameranej na vyšetrenie udalostí 17. novembra 1989 sa stala utajenou a nikdy nebola uverejnená. Dôsledky vyšetrovania sa premietli do odsúdenia niekoľkých bezvýznamných policajtov na niekoľkomesačné alebo podmienečné tresty, pretože vyšetrovanie bolo zamerané len na násilnosti na Národnej triede a zámerne sa vyhýbalo politickému pozadiu prevratu.

- život za socializmu
Československo začalo smerovať k socializmu po 2. svetovej vojne. Socializmus mal svoje výhody aj svoje nevýhody. Medzi dôležité kroky, ktoré sa za socializmu urobili patrili určite znárodňovanie majetkov a fabrík, zakladanie Jednotných roľníckych družstiev – čo bolo výhodné pre väčšinu obyvateľov. Za socializmu musel byť každý zdravý, dospelý človek zamestnaný, pretože by bol považovaný za príživníka, čo bolo považované za trestný čin, ktorý sa trestal väzením. Tým pádom sa nikto nemusel báť o prácu. Zdravotníctvo a školstvo bolo vtedy zadarmo a dokonca ani za lieky, ktoré boli na predpis lekára sa neplatilo. Štát vystavoval pre občanov štátne byty, ktoré potom štát prideľoval občanom tiež zadarmo. Ľudia boli približne v rovnakých sociálnych pomeroch, čo patrí tiež medzi výhody. Medzi také najväčšie nevýhody patrilo určite, že sa nedalo cestovať za železnú oponu, nebola tu sloboda tlače, nedalo sa podnikať a bolo dosť málo výrobkov. Napr. moja babka mi hovorila, že keď si chceli kúpiť auto, tak si dali naň žiadosť a auto dostali až za 2,5 roka.
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.