referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 18. apríla 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Univerzity - sídla vyššieho vzdelania
Dátum pridania:30.11.2002Oznámkuj:12345
Autor referátu:erikaa
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:502
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:2.1
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:3m 30s
Pomalé čítanie:5m 15s
 
- prelomili monopol na vzdelávanie, ktorý dovtedy patril kláštorom. Nakoniec aj laici získali prístup k vzdelaniu a vybudovali sekulárny svet.

Inštitúcie vyššieho vzdelania existovali v starej Číne a v moslimskom svete - školy pre štúdium islamskej teológie a práva pôsobili pri mešitách - ale západná "univerzita" bola vynálezom 11. a 12. storočia. Vyššie vzdelávanie sa po prvý raz rozvíjalo mimo kláštorov a prebiehalo vyučovanie rôznych predmetov na jednom mieste, čo bolo známe ako "studium generale".

Študenti začínali kurzom, ktorý zahrňoval sedem "slobodných umení": tri základné predmety - gramatiku, logiku a rétoriku (tzv. trívium), nasledovala aritmetika, geometria, astronómia a hudba (tzv. kvadrívium). Akademické hodnosti sa dali získať v oblasti práva, medicíny a teológie.

Univerzity boli medzinárodnými inštitúciami, ktoré často priťahovali študentov z veľkej diaľky. Magistri umení získali oprávnenie vyučovať "kdekoľvek". Medzi najstaršie a najvychýrenejšie patrili univerzity v Bologni a v Paríži. Mali vlastné organizačné modely, ktoré sa stali vzorom pre mnoho iných univerzít, založených na konci stredoveku, napríklad v Prahe (1348) a Krakove (1364). Na území Slovenska pôsobila prvá univerzita v 2. polovici 15. storočia v Bratislave (Academia Istropolitana). V Paríži mali výsadné postavenie akademickí učenci, členovia akdemického učiteľského zboru, kým v Bologni sa od kandidátov na profesúru žiadalo, aby predniesli prednášky, ktoré museli schváliť študenti. V Oxforde i Cambridgei si vybrali parížsky univerzitný model. Výčba na stredovekých univerzitách mala zväčša ústnu formu. Prednášky pozostávali z čítania určených kníh, napríklad Aristotelových diel, ktoré prednášajúci komentoval. Neskúšalo sa formou písomných úvah a testov, ale študenti museli potvrdiť svoje vedomosti účasťou na "dišputách", diskusiách na stanovenú tému, v ktorých museli argumentovať za alebo proti určitému tvrdeniu "téze". Diskusie sa konali v "školách" alebo posluchárňach, z čoho vzniklo označenie "scholastika" pre filozofiu a teológiu, ktoré sa tu vyučovali. Študenti, okrem medikov, boli väčšinou príslušníkmi duchovného stavu, laici začali študovať na univerzitách až po roku 1500.

V obodí renesancie niektoré európske univerzity nepodporovali oživenie klasických foriem vzdelávania. Renesanční humanisti sa usilovali reformovať výčbu "slobodných umení", kládli väčší dôraz na rétoriku ako na logiku a usilovali sa zaviesť výučbu gréčtiny.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.