Keď v roku 1453 turecký sultán Muhammad II. dobyl Konštantinopol (Carihrad) otvorila sa Osmanskej ríši cesta do celej Európy. Z Konštantinopolu spravili svoje hlavné mesto - Istanbul a chrám Božej múdrosti (Hagia Sofia) prestavali na mešitu.Začali podnikať výpravy do vnútra Európy. Jediný štát ktorý im stál v ceste bolo Uhorsko.

Po smrti kráľa Ladislava Pohrobka sa na uhorský trón dostal jeho brat:

Matej Korvín - na začiatku vlády nemal Matej Korvín ľahkú úlohu, v krajine vládol
(1458-1490) zmätok - snem mu sputnal ruky zákonmi obmedzujúcimi panovnícku
moc
- obmedzil moc šľachty - šľachta sa sprisahala a zvolila za uhorského kráľa
Fridricha III.
- zlomil odpor veľmožov, zreorganizoval armádu na stálu, žoldniersku
- koncom roka 1457 boli bratríci (bývalí husitskí vojaci) ešte stále hrozbou
na Slovensku - 1467 - definitívna porážka bratríkov
- ovládol Moravu, Sliezsko a Lužicu, zmocnil sa viacerích hradov a miest v
Rakúsku, založil Academiu Istropolitanu
- Korvín = lat. corvus - havran v erbe

Po smrti Mateja Korvína sa o uhorský trón uchádzadzalo viacero kandidátov. Ján Korvín, jediný, nemanželský syn Mateja Korvína, Maximilián Habsburg, dvaja Jagelovci (Vladislav
a Ján). Najväčšiu šancu mal Ján Korvín, ale šľachta uprednostnila poddajného Vladislava Jagelovského, českého kráľa.

Vladislav II. - odmietnutí kandidáti si svoje nároky chceli vymôcť silou, prvé obdobie
(1490-1516) vlády - domáce boje
- neskôr niekoľko rokov viedol vojny s Turkami so striedavými úspechmi
- doma si šľachta robila čo sa jej zachcelo, rozkrádala kráľovské majetky,
zhoršovalo sa postavenie ľudu
- 1514 - sedmohradský zeman Juraj Dóža bol poverený križiackou výpravou
proti Turkom, výprava prerástla do velkého sedliackeho povstania
- povstanie bolo kruto potlačené , nové zákony - z roľníka sa stal
nevolník