referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 24. októbra 2014
Janko Jesenský: Pani Rafiková
Dátum pridania:24.05.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:netrpezliva
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 220
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:3.3
Priemerná známka:2.93Rýchle čítanie:5m 30s
Pomalé čítanie:8m 15s
 
Janko Jesenský sa narodil 30. 12. 1874 v Martine a zomrel 27. 12. 1945 v Bratislave, ale je pochovaný v Martine. Vyrastal v známej a národne uvedomelej zemianskej rodine. Navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici, v Rimavskej Sobote a maturoval v Kežmarku. Absolvoval právnickú akadémiu v Prešove a štúdium ukončil v Kluži doktorátom. Bol spisovateľom a národným umelcom.Písal poéziu, kde sa zaraďoval do Slovenskej literárnej moderny, pre ktorú bola charakteristická zložitá spoločenská, politická a ekonomická situácia.

Bolo to obdobie 1. svetovej vojny, vzniku Kraskovej básnickej školy. Diela: Verše I., II., Proti noci, Po búrkach, Čierne dni, Na zlobu dňa.V prozaickej tvorbe sa vyznačuje realistickým charakterom. Slovenský realizmus zaostával za európskym o 50 rokov, vzniklo kultúrne centrum - Martin, ktoré presadzovalo politiku Pasivity a členilo sa na dve vlny: 1. vlna slovenského realizmu a 2. vlna slovenského realizmu. Diela: Malomestské rozprávky, DemokratiMalomestské rozprávky Vo svojich poviedkach zobrazoval príhody zo života obyvateľov malomestského prostredia, aby odhalil myslenie, morálku a vrelý životný štýl hlavných predstaviteľov. Veľmi často opisuje citovú alebo mravnú krízu vo vnútri hrdinu (Večera, Elenka), rozpor medzi slovami a činmi postavy (Strašidlo), komický protiklad medzi správaním doma a na verejnosti (Výborník) a pod.

Vnútorné nezhody postáv autor obyčajne kombinuje s nedorozumeniami, nepochopením alebo otvoreným nepriateľstvom a roztržkami medzi postavami , a to rovnako v súkromnom, ako aj verejnom spolužití (Hríby, Pani Rafiková, Štvorylka, Kukuk), niekedy buduje zápletku na rozdieloch životného názoru a štýlu medzi predstaviteľmi sociálnych vrstiev (Slnečný kúpeľ) alebo na márnom, hoci prefíkanom a úpornom zápase osamelého jednotlivca so všemocným a nespravodlivým spoločenským poriadkom (Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí).Pani Rafiková- hlavné postavy:Serafína Rafiková: Je to staršia žena, manželka podsudcu, ale plná života. Žije si tak ako sa jej páči, je uštipačná a vždy dosiahne to, čo si zaumieni. So svojimi "kamarátkami" klebetnicami ohovárajú každého v mestečku, z komára dokážu spraviť somára. Má veľký sklon k núteniu ľudí do vecí, ktoré by inak vôbec nerobili.

Niekto by ju možno považoval za zlú a panovačnú, ale ona veľmi nemôže za svoje vlastnosti. V prostredí, v ktorom žije je mnoho podobných ľudí ako ona. Je len taká, akou ju spravilo okolie. Nakoniec však aj ona pochopí, že nemôže a nesmie byť všetko podľa jej vôle. Dostane príučku a tá ju zmení. Nie je teda úplne nenapraviteľná a tak nie je ani vlastne zlá.Pán Rafik: podsudca a poslušný manžel pani Rafikovej. S manželkou sa majú radi, ale nie tak ako ostatní manželia. Neustále sa podpichujú, robia jeden druhému napriek, ale nakoniec aj tak všetko spraví po vôli manželky.Miluška Rafiková: poslušná, rozmaznaná, inteligentná dcéra a zahľadená do sebaElenka Malinová: vdova, je obeťou klebiet, ktoré sú výplodom pani Rafikovej a jej klebetných kamarátok, ktoré sa nezakladajú na pravde, ale ona si z nich aj tak nič nerobí.Dr. Jaroslav Brveník: mladý začínajúci advokát, ktorý na ceste do Ľanova stretne Elenku a zaľúbi sa do nej.

V mestečku si chce otvoriť kanceláriu a chodí po návštevách, aby si spravil dobré meno.Dej príbehu sa odohráva v mestečku Ľanovo, kam pricestuje advokát Brveník, ktorý sa hneď zamiluje do Elenky Malinovej. Nik však netuší, že oni sa už poznajú z minulosti. Keď sa pani Rafiková dopočuje, že vdova Malinová si ide brať advokáta ihneď koná. Zaumieni si, že mu dohodí svoju dcéru, ktorá jej prehnanú starostlivosť nevydrží a v noci ujde za svojou láskou. A pani podsudcová sa nedokáže zmieriť s tým, že nedosiahla to, čo si zaumienila.Rozbor diela: V poviedke si autor zvolil za predmet svojho posmechu pani podsudcovú Rafikovú a ostatné dámy z jej spoločenského kruhu. Klebety a ohováranie, ktorými sa vyznačujú tieto ženské postavy, majú len zakrývať ich malomeštianstvo , zlomyseľnosť a sebectvo. Môj názor: mne osobne sa dielo páčilo, ľahko sa mi čítalo a niektoré osoby mi pripomínali ľudí z môjho okolia.

Štvorylka- hlavné postavy: Zoltán Lánik: Zoltán je hlavný slúžny pochádzajúci zo známej malomeštiackej rodiny. Má manželku a dcéru Olinku. V dedine má vysoké postavenie a dokonca sa stane otcom veľkolepého bálu. Lániková: je manželkou hlavného slúžneho Lánika, matka Olinky a súčasne aj matka bálu. Hľadá pre svoju dcéru bohatého a vysokopostaveného manžela, a preto je jasným príkladom lakomej malomeštiackej spoločnosti. Olinka Lániková: pekná, ale rozmaznaná dcéra malomeštiakov Lánikovcov, hľadajúca majetného ženícha. podsudca Branecký: vysokopostavený majetný muž, ktorý sa veľmi rád chválil a bol zaľúbený do Olinky Lánikovej. Vždy chcel mať niečo extra ako majú iní. Dej sa odohráva v období pred 1.svetovou vojnou a zobrazuje život malomeštiakov zo všetkých uhlov. Autor perfektne vykreslil spôsob ich života, ich ľudské hodnoty a nekonečnú túžbu po majetku a postavení.Mesto sa pripravuje na dlhoočakávaný bál, všetci sa náruživo chystajú, objednávajú si šiť šaty u tamojších krajčírov a potom hovoria, že si ich dali šiť v Pešti.

Počas príprav dorazí do mesta sprievod vojakov. Všetky dievčata sú z nich nadšené a tešia sa, keď prídu na bál, len muži chcú kvôli nim odvolať bál, ale nakoniec ho nezrušia. Podsudca a Olinka sa stretávajú každý deň, každým dňom rastie i ich láska, slúbia si, že na bále pretancujú celú noc.Nastal deň bálu, otvoria ho prvým tancom manželia Lánikovci. Po nich sa začne zabávať celá smotánka, ktorá sa zišla na bále. Onedlho prídu oficieri a dievčatá majú oči len pre nich, muži zostanú urazení a idú sa opiť do krčmy. Venujú im aj štvorylku, ktorú dopredu sľúbili svojím milovaným. Lenže po chvíli započujú oficieri trúbenie na poplach, čo však nebol poplach, ale oni o tom nevedia. Rýchlo utečú a mladé dámy sa nestačia čudovať, chlapov majú v krčme a oni zostali na ocot až do samého rána.Rozbor diela: autor v poviedke vykreslil typické správanie malomeštiakov: pretvárku, ukazovanie sa v čo najlepšom svetle za každú cenu, chamtivosť.Môj názor: dielo sa mi ľahko čítalo, ale viac sa mi páčila Pani Rafiková.
 
Podobné referáty
Janko Jesenský: Pani RafikováGYM2.9257440 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.