referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 27. augusta 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Kam kráča ľudstvo a kam ja
Dátum pridania:26.10.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:kompot
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 146
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:2.8
Priemerná známka:2.94Rýchle čítanie:4m 40s
Pomalé čítanie:7m 0s
 
Tuším kam kráča ľudstvo, premýšľam, kam mám kráčať ja....

Dnešné ľudstvo, dnešný svet je veľmi komplikovaný. Ak by ste sa ma spýtali „kam kráča?“ jednoznačne by som vám odpovedať nedokázala, pretože odpoveď neviem. Zo dňa na deň sa svet mení na nepoznanie a to takmer vo všetkom. Ak by som sa mala pozrieť pár rokov dozadu alebo hoci aj niekoľko storočí do histórie, povedala by som, že jediným miestom kam tento svet speje je záhuba. Viem, že to znie ako z nejakého dramatického filmu, ale naozaj iné slovo, ktoré by tak presne charakterizovalo súčasný svet mi nenapadlo. Na svet sa môžem pozrieť vlastne z dvoch úplne rôznych uhlov a každý z nich bude mať v sebe pravdivý podklad.

Prvý - krásny, ba priam neuveriteľne zázračný svet. Všetko, čo si len zaželám, vysnívam, môžem mať. Všetko sa dá vynájsť, zostrojiť, kúpiť, je jedno akým spôsobom sa človek dostane k tak veľmi chcenej veci. Veda kráča dopredu míľovými krokmi, dokážeme letieť do vesmíru, prostredníctvom telefónov a internetu vieme komunikovať v niekoľko tisíc kilometrovej vzdialenosti, klonovanie zvierat, umelé oplodňovanie, vakcíny a lieky na dávno nevyliečiteľné choroby. Človek už nie je primitívnym tvorom, ale bytosťou vyšššej inteligencie. Fyzická práca nie je trendom dnešnej doby, všetku prácu robia stroje. Všetko je uľahčované, aj tá najjednoduchšia práca. Ľuďia sa predsa musia šetriť, ráno si ísť zabehať, po práci zájsť na šálku kávy, v sobotu ísť s deťmi do parku. Obrovský dom, v garáži dve autá, vyšľachtenú rasu psíka. Čo iné by som si mohla priať? Samozrejme, že tento peknučký svet nemá každý, ale vačšina by ho takýmto chcela mať.

Druhý pohľad bude trošku obšírnejší, možno preto, že je viac realistickejší. Vraždy, znásilňovanie, kriminalita, korupcia...Dnešné priority – peniaze, majetok, bohatstvo. Čo si mám o tom myslieť, keď sa matka bojí pustiť svoju 14 ročnú dcéru vonku po zotmení, aby ju neznásilnil nejaký psychopat, alebo aby nezobrala drogy, neprišla tehotná, alebo nedostala otravu alkoholom a neprišla domov vôbec...? To čo bolo pred 10 rokmi totálne „tabu“ sa dnes pokladá za normálne až banálne. Ľudia sa stávajú zvrátenými a už nemajú mieru, nevedia kde končia medze morálky a tieto hranice ustavične posúvajú. Ľudia klamú a vraždia, kvôli „veciam“, ktoré ani z ďaleka nemajú cenu ľudského života. Niežeby existovala nejaká vec, ktorá by túto cenu mala, ale keď niekto zavraždí kvôli 120Sk, za ktoré si potom kúpi v neďalekej večierke fľašu vodky, alebo koks aby vydržal v tom „svojom svete“ ešte jeden večer, potom život tu fakt nemá zmysel.

Áno, vraždia kvôli veciam. Materializmus – učenie hlásajúce, že svet je podľa svojej prirodzenosti materiálny, považujúce hmotu, bytie za prvotné, myslenie a vedomie za druhotné. Peniaze kazia tento svet a to ne celej čiare. Všetko sa točí okolo nich a nedá sa to zastaviť. Nejak sa strácajú ozajstné priority, pre ktoré by sa malo žiť. Čo tak šťastie? Jednoduché a krátke slovíčko, často používané, často želané. Želám ti veľa šťastia... Málokedy myslené úprimne a od srdca. Slovo, ktoré upadlo do frázovitosti. Je to len môj názor ale myslím, že ľudia nie sú šťastní. Koľko ľudí na svete sa pozastaví nad vôňou čerstvo pokosenej trávy, nad tým, ako lúče zapadajúceho slnka osvetľujú konáre stromov, nad tým keď prší. Azda keď je človek mladý, v mojom veku sa ešte dokážeme tešiť, lenže mladosť netrvá dlho.

Nedokážeme sa tešiť z maličkostí, potešiť nás vedia už len veľké veci. A to som načrtla len jednu oblasť, tu ktorá je mi najbližšia, ale čo taká politika. Vojny boli stále, tomu nedokážem zabrániť, ale prečo ten niekto, kto má tu moc, nemyslí pár krokov dopredu? Koľko nevinných ľudí by nemuselo zomrieť? Koľko statočných vojakov, manželov a otcov? Vo večerných správach nepočuť nič iné, len o týchto negatívnych vplyvoch sveta. Málokedy počujeme niečo milé a pozitívne, niečo čo by nás povznieslo k tomu, že ešte vždy je prečo žiť. Nečudujme sa potom, že je toľko samovrážd, keď si za to môžeme sami. A čo životné prostredie? Príroda je to jediné, čo tu bolo pred nami a čo tu po nás aj zostane. No neviem, či sa to o pár rokov bude ešte dať nazvať prírodou. Znečisťovanie, ničenie málokoho zaujíma, čo tu zostane po tom, keď on tu už nebude. Veď mu to môže byť jedno. Presne o to ide, všetci myslíme len na seba.

Neexistujú už dobré vlastnosti ako láskavosť, srdečnosť, úprimosť a tolerancia. Hoci nežijem vo veľkom meste, niekedy mám chuť odísť, len tak niekde, kde je ticho a kľud, možno niekde za mesto, kde sú polia a len tak tam sedieť na zemi. Tam dokážem pochopiť zmysel života, že život nie je len o tom čo som tu vymenovala, ale že ma dokáže potešiť aj zlatistá farba toho obilia a hluk traktora, ktorý je na prvý pohľad tak strašne neznesiteľný...

Takže asi takto nejako vyzerá môj názor na tento svet. Možno to nie je pravda, možno som to trošku prikreslila lebo pozerám veľa amerických filmov :-), možno je to blud, ale je to to, čo si myslím. Takto to jednoducho vidím ja. A kam kráčam? Ak som to doteraz takto nerobila, tak sa budem snažiť žiť tak, aby som sa o pár desiatiek rokov mohla otočiť a povedať si, že som život neprežila zbytočne, že nebol len jedným veľkým klamstvom a pretvárkou, že som žila naozaj svoj život taký, aký som ho chcela mať a nie aký ho chceli ostatní. Jednoducho povedané, budem kráčať po mojej ceste za šťastím a to aj nech je akákoľvek kľukatá a náročná...
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.