referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 19. septembra 2014
Rovná daň
Dátum pridania:17.05.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:KITTY
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 157
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:3.1
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:5m 10s
Pomalé čítanie:7m 45s
 
Robert Fico v r. 2002 ešte chcel rovnú daň. V r. 2006 už chce, aby sa rovná daň zrušila. Zmenu názoru vysvetľuje nedostatkom informácii o daniach v roku 2002 vo svojom volebnom programe strany Smer. Chcú znížiť DPH na potraviny, lieky, knihy a tak ďalej. V štátnom rozpočte vznikne výpadok z výberu daní. Budú ho zaplátať novou daňou: daňou z dividend. Je v zdravotníctve málo peňazí? Pridajú ho zo štátneho rozpočtu. Odkiaľ na to vezmú tak, aby nemuseli znižovať výdavky v iných oblastiach (alebo zadlžovať krajinu)? Zavedú daň z dividend. A zdania vysoké príjmy. Ide iba o predvolebný trik? Zdania bohatých, pomôžu chudobnejším, tu pridajú, tam pridajú. Daň z dividend: Ak firma prosperuje, a vykazuje zisk, zaplatí najskôr z toho zisku daň, a potom vyplatí svojim akcionárom (spoločníkom) ich podiely z tohto čistého zisku. Tie sa nazývajú dividendy.

Zdanenie dividend teda vlastne znamená, že štát dvakrát zdaňuje to isté. Raz firmu zdaní ,,normálne“, daňou zo zisku. A potom ešte raz zdaní aj jej čistý zisk majiteľom. Je to trochu podfuk, ako zvyšovať dane, ale aby to na prvý pohľad tak nevyzeralo. Je to rovnako ,,spravodlivé“, ako keď ste si kedysi kúpili byt, záhradku, pozemok (z príjmov, ktoré vám predtým štát zdanil), ale keď ich chcete predať, tak vám to štát zdaní znova. Táto metóda, napríklad, sa volá daň z prevodu a prechodu nehnuteľností - na Slovensku už tiež neplatí (zrušené daňovou reformou). Alebo napríklad daň z dedičstva. Niekto nadobudol majetok, na ktorý pracoval a ktorý si kúpil z príjmu, ktorý mu štát celý život zdaňoval. A po jeho smrti štát ten istý majetok zdaní ešte raz. Niektorí hovoria aj o ,, dani zo smrti“. Aj táto daň bola na Slovensku zrušená. Nech bohatší platia vyššie dane zo svojho (bohatšieho) zisku, a nech platia hoci aj dvakrát. Nech zaplatia akcionári veľkých, bohatých, najmä zahraničných firiem, nech z toho štátna kasa a my ostatní niečo máme. Dokonca ani vtedy, keď sa na Slovensku dividendy zdaňovali (do r. 2004), tak túto daň zahraničné firmy v podstate nikdy neplatili A keby sa daň zaviedla znova, tak by ju neplatili prakticky všetky zahraničné firmy ani v budúcnosti. Umožňuje im to totiž európska legislatíva. Rovnako ako zahraniční akcionári by sa vedeli zariadiť aj mnohé veľké domáce podniky.

Vlastníctvo akcií by presunuli do zahraničia – a využili by ustanovenie o zamedzení dvojitého zdaňovania. Pravda, nie všetkým domácim podnikom a ich majiteľom by sa to podarilo. Kto by však daň platiť musel, to by boli stredné a malé domáce podniky. A potom drobní akcionári, ktorí majú akcie z prvej vlny kupónovej privatizácie. Teda nie tí ,, najbohatší“. Znovuzavedenie dane z dividend by do slovenského štátneho rozpočtu podľa pána Igora Šulaja bolo takmer 10 miliárd korún (presne 9,7 mld Sk). Ide o konzervatívny odhad, takže možno by sa vybralo aj viac. Ale podľa R. Fica na dani z dividend za dva roky prišli asi o 5,5 mld Sk. Takže už iba 2,25 mld Sk ročne. Dosť veľký rozdiel. Posledným rokom zdaňovania dividend bol rok 2003 – a výber tejto dane bol 1,1 mld Sk. Ani to však nebol takpovediac ,, čistý zisk“ štátneho rozpočtu. Viac ako polovica z výberu tejto dane (614 miliónov) bola daňou z tých dividend, ktoré patrili štátu. Samozrejme, o túto sumu sa znížili príjmy štátu za dividendy samotné. Takže nakoniec bol čistý výnos dane z dividend pre štát nie miliarda, ale len 463 miliónov.Skúsia to cez DPH: Strana Smer už chce zrušiť jednotnú DPH a znížiť ju na úroveň 10% na potraviny, lieky, knihy a na niektoré ďalšie tovary a služby. Tento nápad predstavuje hneď dva problémy. Prvý. Ak by sa takto znížila DPH, pre štátny rozpočet by to znamenalo mínus 19 mld Sk.

Predpokladajme (veľmi nereálny predpoklad), že znížená DPH by sa naozaj premietla v plnej výške aj do zníženia ceny tovarov. A ľudia by takéto lacnejšie potraviny a knihy a lieky kupovali viac. Viac predaných tovarov, väčší výber na DPH. V takom prípade odhady hovoria o dodatočnom výnose vo výške 2,4 mld Sk. Štátny rozpočet by bol chudobnejší ,,len“ o 16 a pol miliardy. (A o túto sumu by sa krajina za jeden rok zadlžovala – alebo by bolo treba niekomu vziať.) Podobné pokusy ,,znižovať ceny“ prostredníctvom znižovaní nepriamych daní (DPH a spotrebná daň) sa tam, kde to skúšali, totiž skončili doslova fiaskom Pred niekoľkými mesiacmi, keď ceny ropy na svetových trhoch (a benzínu na pumpách) prudko stúpali a verejnosť bola nespokojná, poľská vláda (tiež bolo krátko pred voľbami)neodolala pokušeniu a znížila spotrebnú daň na benzín. Výsledok? Ceny na benzínových čerpadlách neklesli. Nezarobili zákazníci, ale obchodníci. Spotrebná daň na benzín sa medzičasom v Poľsku vrátila na pôvodnú úroveň. Smer ešte pred nejakým časom napríklad tvrdili, že dane zvyšovať nechcú, ale naopak chcú ich znížiť pre nízkopríjmové skupiny: z 19% na 15%. Tento nápad sa veľmi neujal, pretože vďaka odpočítateľnej položke nízkopríjmové skupiny u nás v skutočnosti neplatia žiadnu daň, alebo iba nízku 19% daň z menšej časti ich príjmu. V poslednom období strana Smer zasa tvrdí, že chce zvýšiť daň pre vysokopríjmové skupiny, pre bohatých (z 19% na 25%). Má sa to týkať ľudí, ktorí zarobia milión mesačne?

Alebo sa má vyššia daň týkať ľudí, ktorí nezarábajú až takéto astronomické sumy, ale povedzme trojnásobok priemernej mzdy? Podpredseda Smeru poslanec Kaliňák sa nedávno v televíznej diskusii JOJ dušoval, že on chce platiť vyššie dane a že by sa mali týkať aj poslancov (ich plat je trojnásobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve). Alebo bude príjmová hranica pre vyššie dane nastavená ešte nižšie? Nech to stojí, čo to stojí, dnes má ešte viacero sadzieb DPH väčšina krajín, ale experti EÚ a ich analýzy jasne hovoria, že dve sadzby DPH neprinášajú prospech pre ekonomiky.
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.