referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 20. septembra 2014
Východné náboženstvá
Dátum pridania:17.05.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:kk@
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 443
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:3.8
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:6m 20s
Pomalé čítanie:9m 30s
 
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci! V nasledujúcich minútach by som sa chcela venovať problematike, ktorá je niektorým z Vás možno trocha bližšia, iným vzdialenejšia, určite mi však dáte zapravdu, že každý z Vás k nej zaujíma nejaký postoj a nikomu z Vás nie je neznáma. Tou problematikou je náboženstvo. Konkrétnejšie by som sa chcela zaoberať východnými náboženstvami a ich čoraz väčšej popularite v našej spoločnsti. Náboženstvo je jedným z najrozšírenejších prejavov ľudskej duchovnej činnosti. V histórii ani v súčasnosti niet spoločnosti, v ktorej by neexistovalo nejaké náboženstvo a náboženské spoločenstvo. Náboženstvo je zároveň aj prejavom špecificky ľudskej potreby nájsť svoje miesto vo svete a odpoveď na základné otázky bytia. Miliardy ľudí veria v rôzne božstvá, či bohov, ktorým sa klaňajú, uctievajú ich, prosia o pomoc alebo o večný život, hľadajú v náboženstve útechu, životnú silu či zmysel svojho života. Človek potrebuje veriť, že všetko, čo na tomto svete prežije a vykoná nie je zbytočné a že smrť nie je koncom všetkého. Táto potreba u ľudstva spôsobila vznik náboženských spoločenstiev po celom svete, prispôsobených jednotlivým prírodným i kultúrnym podmienkach.

V minulosti to všetko ponúkali tradičné náboženstvá ako kresťanstvo, alebo judaizmus, teda aspoň čo sa týka Európy. V posledných desaťročiach však v niektorých častiach sveta klesá význam a upadá autorita tradičných cirkví a mnohé vyspelé štáty sa sekularizujú ( oslobodzujú verejný život od vplyvu náboženstva, čiže náboženstvo v nich stráca vplyv). Hoci je kresťanstvo stále najrozšírenejším náboženstvom vo svete, stúpa však aj počet a vplyv rôznych siekt (Svedkovia Jehovovi) a kultov (scientológia, New Age). Rovnako môžeme pozorovať aj nárast popularity orientálnych náboženstiev, akými sú napríklad budhizmus, hinduizmus, konfucionizmus, či taoizmus. Určite sa aj Vám v mysli vynára otázka: prečo je tomu tak? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a môže sa líšiť v závislosti od individuálneho názoru človeka, ktorý na ňu odpovedá. Pokúsim sa však uviesť všetky aspekty, ktoré sú toho príčinou. Prvým z nich je určite fakt, že životný štýl sa počas storočí menil a hádam najviac sa zmenil v posledných desaťročiach. Mnohé cirkvi sčasti poznačené ešte stredovekými ideami, nestíhajú držať krok s dobou, nie sú dostatočne flexibilné, a tak sa pre ľudí stávajú nepríťažlivými a neaktuálnymi, pretože ich nadčasovosť je pochovaná pod množstvom zastaralých prvkov. Ďalej je to asi pohodlnosť, alebo aj nechuť ľudí meniť svoj zabehaný režim a prispôsobiť sa požiadavkám danej cirkvi.

To spôsobuje, že si vyberú radšej náboženstvo, ktoré je jeho kultúre vzdialenejšie a tým má menej ovplyvňuje spôsob jeho života. Dalo by sa povedať, že teda len pasívne prijíma jeho ideológiu a nepraktizuje ho aktívne. V neposlednom rade majú v sebe východné náboženstvá čosi exotické a tým, rovnako ako všetko, čo dobre nepoznáme, priťahujú našu pozornosť. Dôležitá je aj sloboda vierovyznania, pretože bez nej by akékoľvek vyznávanie týchto náboženstiev bolo prakticky nemožné. No a napokon je tu určite istá potreba aspoň na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a načerpať nové sily, čo mu umožňuje joga, alebo meditácia. Pre lepšiu predstavu o týchto náboženstvách by som Bám rada ozrejmila niektoré najdôležitejšie fakty o nich: Hinduizmus je najdôležitejším náboženstvom Indie má 4000 rokov. Hinduisti si uctievajú veľa božstiev a veria v dharmu – prírodný a mravný zákon a v reinkarnáciu (prevteľovanie). Termín hinduizmus nie je označením náboženstva v užšom zmysle, skôr sa vzťahuje na celú civilizáciu hinduistov. Hindu je perzské slovo a znamená jednoducho "Ind".

Hinduizmus, to je sociálny a náboženský systém, ktorý ľudí od narodenia delí do rôznych spoločenských skupín nazývaných kasty. Hinduisti uctievajú troch hlavných bohov: Brahmu(stvoriteľ sveta), Šivu(ničiteľ), Višnu(ochrana poriadku). Okrem nich uctievajú veľký počet ďalších bohov a bohýň. Napríklad krava alebo vrana sú pre hinduistov posvätné zvieratá a nesmú sa zabíjať. Podobne ako budhisti aj hinduisti veria v reinkarnáciu, znovuzrodenie duše človeka po smrti v inom tele. Rovnako veria, že je veľmi dôležité viesť správny spôsob života. Od tohto závisí karma(prevtelenie duše) t.j. či sa človek narodí v lepšom živote alebo či bude potrestaný a prevtelí sa na zviera či rastlinu. Cestou jógy, ktorá predpisuje určité očistné príkazy, telesné cvičenia a meditačné techniky, sa duša oslobodzuje od kolobehu nových zrodení. Hinduizmus na rozdiel od budhizmu nemá zakladateľa ani pevný systém viery. Budhizmus - je náboženstvom 350 miliónov Ázijčanov. Ide skôr o múdrosť bez bohov ako o náboženstvo. Zakladateľom budhizmu je princ Gautama Sidhárta, prezývaný aj Budha (Osvietený). Budhisti veria v reinkarnáciu -znovuzrodenie po dosiahnutí nirvány. Forma každého nového života závisí od toho, ako sa človek správal v predchádzajúcich životoch.

Budhovo učenie sa opieralo o štyri pravdy o tom, že utrpenie spôsobuje pripútanie sa k materiálnemu svetu. Koleso života symbolizuje neustály kolobeh zmeny a znovuzrodenia. Keď človek dosiahne nirvánu, proces sa zastaví a človek sa vyslobodí s tohto kolobehu. Od tretieho storočia p.n.l. sa Budhizmus delí na dva veľké smery, z ktorých každý ponúka inú cestu na dosiahnutie nirvány: hínajána a mahájána. Hínajána je smer ktorý dnes vyznáva 35 % budhistov. Jeho stúpenci prísne dodržiavajú Budhove morálne zásady. Je to v podstate mníšska životná zásada bez najvyššieho božstva. Veriaci dodržiavajú zákazy: zabíjať, kradnúť, dopúšťať sa cudzoložstva, klamať a piť opojné nápoje. Mahájána je smer ktorý združuje 60% budhistov. Stúpenci tohto smeru voľnejšie chápu Budhovo posolstvo. Vzdávajú úctu rozličným postavám Budhu, z ktorého urobili boha. Zakladateľom taoizmu je Lao-tsi, podľa ktorého je základom všetkého Tao. Je to sila, z ktorej sa vyvinuli princípy stvorenia. V pôvodnom taoistickom učení platí zásada, že človek má prísne dodržiavať hygienu tela i duše.

Nemá vášňami vyčerpávať svoje sily, aby sa mohol dožiť jemu určeného veku. Má pokojne očakávať koniec svojho života a nemá mať obavu pred smrťou. Kong-fu-tsi (Konfucius) bol politik, ktorý celú svoju činnosť sústredil na učenie "cesty nebies", teda na mravné usporiadanie života. Konfucionistické učenie nie je ani tak náboženské, ale má ráz mravoučný. Popri oddanosti štátu kládol veľký dôraz na oddanosť rodine. Upevnením rodinných zväzkov vo svojej vlasti si získal veľké sympatie. Stručne som Vám teda predstavila niektoré z východných náboženstiev. Je na každom z nás, ktoré z mnohých náboženstiev vo svete je mu blízke natoľko, že si ho vyberie, alebo či si vôbec nejaké vyberie. Sme slobodní ľudia a žijeme v slobodnej krajine, takže máme to šťastie, že sa môžeme rozhodnúť sami. Nezabúdajme však kto sme, odkiaľ pochádzame a ktoré kultúrne a mravné hodnoty sú nam blízke. Pretože podstata všetkých náboženstiev je viac či menej rovnaká, nezáleží na tom, kto je akého vierovyznania, ale aký je to človek.Ďakujem Vám za pozornosť
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.