referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 3. septembra 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Vývin literárnych druhov, žánrov a prozódie v svetovej a slovenskej literatúre
Dátum pridania:01.12.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:zuzu7
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 575
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:4.8
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:8m 0s
Pomalé čítanie:12m 0s
 
literatúra – súbor textov vecnej alebo umeleckej povahy (ľudová, umelá)
literárny druh
– súbor vlastností, ktoré sú rovnaké pre určitý druh diel
literárny žáner – označenie skupiny literárnych diel, ktoré majú rovnaké kompozičné, tematické alebo tvarové znaky

rým – zvuková zhoda slabík na konci verša (striedavý abab, združený aabb, postupný abcabc, obkročný abba,
prerývaný abcb)

LYRIKA
* autor vyslovuje svoje pocity, nálady, myšlienky, idey
* používa obrazné prostriedky
* vyskytuje sa tu lyrický hrdina, obyčajne je to sám básnik
* lyrické dielo má grafické členenie (spevy, strofy), rytmus a rým
* vyznačuje sa subjektívnosťou, emocionálnosťou, nesujetovosťou a metaforickosťou
* náladová, úvahová, opisná, osobná (intímna), prírodná, sociálna

LYRICKÉ ŽÁNRE
* BÁSEŇ - najčastejší útvar
* BÁSEŇ PASMO – voľný verš, rozsiahlejšia, viactémovosť, Guillaumme Appolinaire
* BÁSEŇ KALIGRAM – básne veršované do určitého tvaru, Guillaumme Appolinaire – Eiffelová veža
* DITYRAMB - oslavná báseň na boha Dionýza, mala hudobný sprievod, 1. dityramb napísal Arion z Korintu
* ELÉGIA - žalospev, žáner smutného, melancholického ladenia, Ján Hollý – Žalospevy
* EPITAF - nápis na náhrobnom kameni
* EPIGRAM - krátka satirická báseň, vyjadruje nejakú životnú pravdu, Dilong, Jesenský, Bajza, Janovič
* IDYLA - krátka lyrická báseň, v ktorej dominuje obdiv k dedinskému prostrediu, Ján Hollý – Selanky (21 básní o slovenskej prírode)
* ÓDA - oslavná báseň, venovaná národu, slobode, prírode, mladosti
* HYMNA - druh ódy, má charakter velebenia slávy, symbol štátu – 20.storočie, P. O. Hviezdoslav – Žalmy a hymny
* PIESEŇ - útvar ľudovej poézie (ľúbostné, pracovné, trávnice, uspávanky, zbojnícke)
* ŽALM - náboženská pieseň, má elegický charakter

EPIKA

* má dej, t.j. udalosti, konflikty medzi postavami sú zväčša usporiadané chronologicky
* dejom nás sprevádza rozprávač
* rozprávačom môže byť hlavná postava, vedľajšia postava, ale aj postava, ktorá s dejom nemá nič spoločné
* dej sa odohráva v konkrétnom čase a priestore
* musí mať motív
* forma – monológ, dialóg, autorská reč, reč postáv
* členenie textu – kapitoly, odseky, sféry, strofy

EPICKÉ ŽÁNRE
* BÁJ = MÝTUS - najstaršia forma písomnej kultúry, zaoberá sa životom bohov, vznikom sveta, pôvodom človeka, rastlín, a zvierat, autor je neznámy, bájne postavy – Herkules, kentaur, sfinga, Pegas
* BÁJKA - vymyslený príbeh, v ktorom zvieratá alebo neživé predmety majú ľudské vlastnosti, má výchovné zacielenie, na konci poučenie vo forme príslovia, výskyt alegórie – utajený zmysel, najstarší bájkar – Ezop, u nás Záborský
* BALADA - má smutný, pochmúrny dej, tragický záver, gradácia, nadprirodzené bytosti, refrén, ľudová/umelá/sociálna, romantizmus – Štúrovci – Janko Kráľ – Zaklatá panna vo Váhu a divný Janko, Ján Botto – Žltá ľalia
* BYLINA - ruská ľudová slovesnosť, podobná povesti, zobrazuje hrdinstvo ruských bohatierov, ústrednou témou je Matička Zem, postavy: Ilija Muzomec, Aľoša Popovič – majú ohromnú silu
* DETEKTÍVKA - má dej, hlavná myšlienka – pátranie po zločincovi, hlavná postava – detektív s výnimočnými schopnosťami, prítomná retrospektíva a gradácia, Agatha Christie – Poirot, Arthur Connan Doyle – Sherlock Holmes,
* EPOS - rozsiahla báseň, ktorej témou bola významná historická osobnosť alebo problém doby, vystupujú tu nadprirodzené postavy, záväzná kompozícia v spevoch, najstarší epos – Epos o Gilgaméšovi – vyrytý v kamenných doštičkách, grécka literatúra – Homér – Ilias, Odysea, slovenská literatúra – Ján Hollý – Svatopluk, indická literatúra – Mahabharáda, Ramajáva
* HISTORICKÁ PIESEŇ - stredoveký žáner, súvisí so skutočnými udalosťami v dejinách národa, Píseň o zámku Muráňskem, Píseň o Modrom Kameni
* KOMIKS - sled obrázkov, text je nepodstatný, doplnkový, vznikol v Amerike v 20. storočí, do Európy sa dostal po 2. svetovej vojne, podľa komiksov boli natočené filmy ako Superman, Batman, Spiderman, atď.
* KRONIKA - autor v chronologickom slede zachytáva udalosti a historické súvislosti, ako ich prežil alebo o nich počul, kroniky sú známe od 12. storočia
* LEGENDA - má náboženskú tematiku, obsahuje životné príbehy svätcov alebo pustovníkov, výskyt nadprirodzených javov, prejavy masochizmu, František z Assissi, Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi
* NOVELA - má stredný rozsah, vyrozpráva iba jednu udalosť, dej odráža každodenný život, má prekvapivý záver, veľa napätia, Ernest Hemingway – Starec a more
* POVESŤ - zdroj v našej ľudovej slovesnosti, reálny historický základ, delenie – historická/miestna/heraldická – šľachtické rody, erby/démonická – nadprirodzené bytosti
* POVIEDKA - malý až stredný rozsah, vystupuje tu menší počet postáv, spracúva iba jednu tému a má iba jednu zápletku, realizmus – Tajovský – Maco Mlieč, Timrava
* ROMÁN - veľká epická forma, mnoho postáv, dlhšie časové rozpätie, zachytáva široký okruh života s viacerými udalosťami a zápletkami, historický, biografický, autobiografický, dobrodružný, psychologický, vedeckofantastický, výchovný, román rieka – veľmi podrobný, román na pokračovanie – dilógia, trilógia, monológ, dialóg, stredoveké romány – rytierske
* ANTIROMÁN - 20. storočie, vypadáva vnútorný monológ postáv, cieľom je šokovať čitateľa, Allain Grobe – Grillet – Žiarlivosť, Gumy
* ROZPRÁVKA - boj dobra so zlom, nadprirodzené javy, bytosti, zázračné predmety, delenie – ľudové/umelé, klasické/moderné, fantastické/realistické, veršované/prozaické/dramatické, rozprávkár – ten, čo píše rozprávky – Hans. Ch. Andersen, zberateľ rozprávok – Dobšinský, Nemcová

DRÁMA
* základným znakom je dialóg a neprítomnosť rozprávača
* spája v sebe rôzne epické a lyrické prvky (dej, pocity, nálady)
* okrem slov ponúka viac zmyslových prvkov pre človeka ako sú zvuk, svetlo, pohyb a rekvizity
* členenie – dejstvá, výstupy, obrazy
* divadelná hra
*** úvod (expozícia)
*** zápletka
*** zauzlenie (kolízia)
*** vyvrcholenie (kríza)
*** rozuzlenie (katastrofa)
* delenie na základe audiálneho a vizuálneho hľadiska – divadlo, televízia, rozhlas, film

DRAMATICKÉ ŽÁNRE
* ESTRÁDA - satirická, podobná kabaretu, amfiteáter, ľadová revue
* FRAŠKA - situačná komika, humor, smiech, úroveň hry je nízka, je krátka
* KABARET - divadlo malých javiskových foriem, Lasica & Satinský – Ktosi je za dverami
* KOMÉDIA - jej podstatou je komickosť, cieľom je vyvolať smiech, typická zámena postáv, odráža reálny život, antika – Aristofanes, renesancia – Shakespeare – Sen noci svätojánskej, Večer trojkráľový, Palárik, Chalupka
**druhy komiky
*** charakterová – postava je smiešna
*** slovná – postava hovorí niečo vtipné
*** situačná
* MELODRÁMA - sentimentálne ladenie, „čiernobiele“ postavy, lacné efekty, celé to moralizuje, intriguje, vznik vo Francúzsku
* TRAGÉDIA - najstarší dramatický žáner, boj jedinca alebo skupiny proti zákonom spoločnosti, jedinec sa nechce prispôsobovať, hrdina má kladné aj záporné vlastnosti, pričom kladné prevažujú, starovek - Sofokles - Antigona, Vládca Oydikus, renesancia – Shakespeare - Hamlet, Rómeo a Júlia
* BÁBKOVÁ HRA, TELEVÍZNA HRA, ROZHLASOVÁ HRA
* monodráma – divadlo jedného herca

VERŠOVÉ SYSTÉMY, PROZÓDIA
* ČASOMERNÝ VERŠOVÝ SYSTÉM – založený na striedaní krátkych a dlhých slabík, dominoval v období klasicizmu a v tvorbe Jána Hollého a Jána Kollára
** elegické distichon – časomerné dvojveršie zložené z hexametra a pentametra
*** hexameter – šesťstopový daktylo-trochejský verš s prestávkou uprostred
*** pentameter – päťstopový daktylo-spondejský verš s prestávkou uprostred
„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svoj od jeho vlády
oslobodiv národ, nepodlehlý stal se panovník
a zmužilých veľké založil kráľovstvo Slovákov.“
* SYLABICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM – prevládal v slovenskej poézii u štúrovcov a opieral sa o ľudovú slovesnosť, je založený na rovnakom počte slabík vo verši
** charakteristika – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík, výrazná prestávka – dieréza, zhoda
veršového členenia, častý výskyt združeného rýmu
** používal sa v období romantizmu, keď autori čerpali z ľudovej slovesnosti
** alexandrín – 12 alebo 13-stopový verš s prestávkou uprostred
* SYLABOTONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM – buduje sa na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík pri zachovávaní rovnakého poštu slabík v jednotlivých veršoch – týmto systémom písali autori od Hviezdoslava po vznik voľného verša v 20. storočí
** presah – myšlienka z jedného verša presahuje do ďalšieho, používal to Hviezdoslav
* TONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM – zakladá sa na rovnakom počte prízvukov v jednotlivých veršoch, pričom počet slabík môže byť rozdielny, vyskytuje sa v anglickej a ruskej poézii, lebo tam má prízvuk dominantnú funkciu, pre slovenčinu je nevhodný
* STOPA – najmenšia jednotka časomerného a sylabotonického systému rozlišujeme:

dlhá slabika /-- / krátka slabika / U /
trochej /--U/ daktyl /-- U U/ jamb /U – / anapest / U U – / spondej / – – /
* MÓRA – doba, za ktorú sa vyslovuje krátka slabika, slovný prízvuk je na prvej slabike plnovýznamových slov, keď je vo verši párny počet slabík, končí sa mužským rýmom – oblakov, sedliakov, tulákov, žobrákov; pri nepárnom počte slabík ide o ženský rým – po oblasti, vlasti, vlasti, chrasti
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.