referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 18. decembra 2014
Absurdná dráma
Dátum pridania:06.06.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:0alexia0
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 627
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:7.4
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:12m 20s
Pomalé čítanie:18m 30s
 

- vzniká v 50 -tych rokoch na území Anglicka
- zakladateľ je EUGENE IONESCO, SAMUEL BECKET, FRIDRICH DURRENMAT

- znaky:
1. porušujú sa všetky základné požiadavky.... nihilisticka koncepcia
2. vychádza z existencionalizmu - základným námetom je pocit úzkosti, ktorý vyplýva z
postavenia človeka v spoločnosti
3. nemá dej
4. chýba charakteristika postáv a motív ich konania
5. chýba rozuzlenie celej hry
6. základom je, že hra stojí na divákovi - ten sa má sám rozhodnúť, ako dej skončil - náročné
hry a donútia človeka zamyslieť sa nad vlastnou existenciou

- antidráma
- chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické.


Eugene Ionesco
(1912 . 1991)
- francúzsky dramatik a esejista rumunského pôvodu
- narodil sa na Slovensku (Slatina)
- syn Rumuna a Francúzsky
- detstvo : Paríž - tu aj študoval. Vyštudoval na profesora - vrátil sa najprv do Rumunska, ale od roku 1938 žil v Paríži. Tam aj zomrel.

- Dramatická tvorba: získala mu svetovú slávu
                PLEŠATÁ SPEVÁČKA
                JAKUB ALEBO PODRIADENOSŤ
                LEKCIA klasické hry absurd.divadla
                STOLIČKY
                NENAJATÝ VRAK
                NOSOROŽEC
                KRÁĽ UMIERA tragifrašky
                SMÄD A HLAD
- v súčasnosti sa hrá PLEŠATÁ SPEVÁČKA, STOLIČKY, KRÁĽ UMIERA


PLEŠATÁ SPEVÁČKA - absurdná dráma
- jedno dejstvo
- prvotina
- hneď získal svetovú slávu
- inšpirovala ho konverzačná príručka angličtiny
- nudiaci sa manželia Schmidtovci očakávajú vo svojom dome v Londýne manželov Martinovcov, aby sa prestali nudiť, hovoria ako pokazené automaty. Hovoria nezmyselné slová a nezmyselné vety. Rozhovor je čím ďalej agresívnej.í, ich reči sa nedajú zastaviť. Do rozhovoru vpadne veliteľ hasičov, aby uhasil oheň, ktorý má vypuknúť na niektorých miestach. Po ubezpečení, že nikde nehorí, všetci pokračujú v prívale slovných nezmyslov. Na scéne sa objavia Martinovci- sedia rovnako ako Schmidtovci. Používajú tie isté slová, repliky a gestá.
- hlavná téma: prázdnota, nuda - je nahradená znovuzrodením nezmyselných slov 49
- postavy sú ako zmanipulované, zatrpknuté, v depresii, ovláda ich úzkosť (vplyv existencionalizmu)
STOLIČKY - absurdná dráma
- starí manželia sa rozhodnú, že chcú spáchať samovraždu. Pozvú si hostí a rečníka. Rečník im má predniesť ich poslednú vôľu. Hostia neprídu. Rečník sa postaví pred stoličky a vydáva neartikulovateľné zvuky
- autor tým chcel dokázať, že človek nemá čo povedať iným a že je jedna veľká absurdita
NOSOROŽEC - absurdná dráma
- ľudia = nosorožce, ktoré ničia materiálno aj duchovno - jeden, ktorý sa nechce zmeniť je postava Berenžér
- nosorožce - spoločenské zlo - on sa tomu bráni
KRÁĽ UMIERA: - tragifraška, realistická hra
- kráľ pred smrťou odkrýva svoju prázdnotu a úbohosť
- predstavuje morálnu a spoločenskú krízu ľudstva


Samuel Beckett
(1906 . 1989)
- francúzsky prozaik a dramatik írskeho pôvodu
- nositeľ Nobelovej ceny
- štúdium: FJ a TJ
- osobný tajomník J. Joycea
- od roku 1937 žil natrvalo v Paríži
- zúčastnil sa francúzskeho odboja
- písal prevažne vo francúzštine
- svoje diela prekladal do angličtiny
- písal absurdnú drámu, romány, poviedky
- 36 hier: ČAKANIE NA GODOTA
               KONIEC HRY
               POSLEDNÁ PÁSKA
               Ó, KRÁSNE DNI
               HRA
               POĎ A CHOĎ
               KATASTROFA
- román: MALONE UMIERA
- poviedky: NOVELY A TEXTY PRE NIČ


ČAKANIE NA GODOTA  - 1952, absurdná dráma
- hneď získal svetovú slávu
- 2 dejstvá
- miesto dejstva : v neurčitom čase a priestore, prejaví sa to na scéne, ktorá je potiahnutá čiernym plátnom, v strede je strom bez jediného lista, pred stromom je naznačená cesta sivou farbou
- v 2.dejstve: tá istá scéna, tá istá rodina, miesto, dialóg, jedna zmena- Pozzo prichádza slepý a je závislý na Luckyho. Prebieha rozhovor, či aj Godot príde. V závere chlapec povie, že Godot dnes nepríde, ale príde zajtra
- záver. scéna: Vladimír a Estragón sa chcú obesiť na povraze z nohavíc. Povraz zavesia na strom. Povraz sa rozrthne
- posledná veta: "Zostaneme?"- dve osoby zostanú nehybne stáť
- koniec hry je na divákovi
- nik nevie kto je Godot ( got= boh), Godot = šťastie, slangový výraz z francúzštiny = topánky
- hra je nadčasová- má všeobecnú platnosť
- postavy: Vladimír - Slovan
                Lucky - Angličan
                Pozzo - Talian
                Estragón - Francúz
- dialóg sa môže odohrávať kdekoľvek- ľudia nenachádzajú východisko z problémov
- nemá dej
- monotónna
- veľká symbolika- opakujú sa určité akcie, gestá, slová
- človek sa dostáva do kruhu
- groteskné situácie


Fridrich Dürrenmat
Jeho prvé hry sú poznačené expresionizmom. Dürrenmat vychádza z presvedčenia, že iba komédia môže zachytiť problematiku dnešného sveta. Jeho hry sa z obsahovej stránky približujú k absurdnému divadlu, v divadelnej technike Dürrenmat jeho prostriedky odmieta. Presadzuje, že úlohou umenia je zobraziť konflikty a nie riešiť problémy. Tieto teoretické názory spolu s výrazným sklonom k paródii sa prejavujú niekedy v prílišnej odľahčenosti jeho hier, ktoré síce stavajú do ostrého svetla konflikt, ale vyhýbajú sa jeho riešeniu.
Parodickým spracovaním úlohy veľkej osobnosti je hra Manželstvo pána Mississippiho.
Najznámejšia hra Návšteva starej dámy zobrazuje morálne skazené malomesto, ktoré podľahne ekonomickému nátlaku. Hra predstavuje podobenstvo o moci peňazí, ktorá likviduje ľudskú morálku. Dej sa odvíja od chvíle, keď do malého mestečka prichádza stará dáma, miliardárka, ktorú kedysi tehotnú, opustenú milencom, obyvatelia vyštvali z mesta. Claire Zachanassianová sa chce pomstiť bývalému milencovi. Ponúkne radným pánom miliardu a žiada smrť Alfréda Illa. Hoci sa predstavitelia mesta naoko zdráhajú prijať takúto ponuku, postupne všetci obyvatelia podliehajú predstave blahobytu, žijú na úver a v duchu si prajú Illovu smrť. Keď Illa vidí, že vzrastá nevraživosť voči nemu, chce odísť z mestečka, ale obyvatelia mu to znemožnia. Tragédia vrcholí jeho zavraždením. Vinníka polícia nehľadá, všetci kamuflujú prirodzenú smrť. Claire odchádza z mesta a odváža si mŕtvolu. Hra sa končí sarkastickým epilógom, parafrázou záverečného chóru zo Sofoklovej Antigony. Zbor spieva o šťastí a blahobyte vo vyspelej spoločnosti. Autor na absurdnom príbehu zachytáva vzťah jednotlivca a spoločnosti, vznik davovej psychózy, rozpor medzi blahobytom a humanitou.

Fyzici
Je to komédia s detektívnou zápletkou o obavách človeka zneužitia výsledkov vedy proti inému človeku.
Autor bol vo forme diela ovplyvnený absurdnou drámou. Odmieta filozofiu absurdnej existencie človeka, ako to presadzovala absurdná dráma. Jeho tvorba je angažovaná v prospech života človeka. Dürrenmat neničí dej, siahne po absurdnosti človeka v skutočnom živote, lebo vynájdenie atómovej bomby a jej použitie na nevinných civiloch je absurdnosťou.
V hre reaguje na problém, ktorý sa s vedeckým výskumom vynoril, na problém osobnej zodpovednosti vedcov za svoj objav a jeho osudy. Otvorí:
- problém morálky vedca („Slúžim každému systému, ak ma tento systém nechá na pokoji. Našou úlohu je robil priekopnícku prácu a nič iného. Či bude ľudstvo vedieť ísť po ceste, ktorú mu razíme, to je jeho vec, nie naša.”)
- problém prepojenia mocenských štruktúr s vedeckými („Musíme sa štát mocenskými politikmi, pretože sme fyzici, musíme rozhodoval o tom, v prospech koho obohatíme našu vedu...)
- problém možnosti zneužiť vedcov ako špiónov či kolaborantov moci (Einstein a Newton sú agentmi tajných služieb svojich zemí)
Na rozdiel od absurdnej drámy autor neodmietol dej, ale paradoxne siahol pri spracúvaní ťažkej témy po najľahšom žánri – detektívke. Využíva detektívny postup pri odhaľovaní záhadných vrážd v psychiatrickom sanatóriu. Po formálnej stránke prijal od absurdnej drámy najmä tieto postupy:
- paradox ako základ dramatiky (agenti sa zmenia na ušľachtilých, majiteľka blázinca je bláznivá, vážna téma sa spracováva formou detektívky a komédie, paradox sa dostáva aj do jazyka diela)
- zveličovanie (pohľad na svet v komédii vyznieva groteskne, sústreďuje sa na negatíva)
- podiel náhody na deji (niektoré zvraty deja sa nedajú vysvetliť, sú prekvapujúce).
Kompozícia: je to dramatická groteska v dvoch dejstvách, kde autor využíva detektívnu zápletku. Príbeh sa začína vyšetrovaním ďalšej vraždy ošetrovateľky sanatória (po troch mesiacoch od prvej vraždy), ktorú zabil nepravý fyzik, aby ho považovali za blázna. Najvýraznejší prvok výstavby diela je paradox.
Postavy. Dr. Matilda von Zahnová: potomok starej šľachtickej rodiny, ktorá sa snaží presláviť a pokračovať v sláve svojej rodiny. Je blázon, zjavuje sa jej kráľ Šalamún, prikázal jej, aby sa stala majiteľkou ústavu, do ktorého sa uchýlil svetoznámy fyzik Möbius. Lieči ho, kopíruje jeho výpočty a postupne buduje fabriky, až vybuduje mocný koncern, ktorý rozbehne výrobu podľa Möbiových výpočtov. Stáva sa dedičkou svojich bohatých pacientov, hromadí kapitál. Zariadi, že fyzici sa dopustia vraždy. Počká na odporúčanie prokurátora, aby vymenila sestričky za ošetrovateľov, a zo sanatória urobí väzenie.
Möbius je svetoznámy fyzik, objaviteľ jednotnej teórie elementárnych častíc a systému vynálezov. Ubytoval sa v psychiatrickej liečebni, pretože sa obával následkov svojho výskumu. Dobrovoľne opustil ženu a troch synov a vydával sa za blázna, predstieral, že sa mu každú noc zjavuje kráľ Šalamún.
Einstein je prijatý do ústavu pod menom Ernst Heinrich Ernesti, vlastným menom Jozef Eisler, objaviteľ Eislerovho efektu, ktorý sa r. 1950 dobrovoľne stratil, aby ostal v anonymite. Je členom tajnej služby, dobrovoľný obyvateľ blázinca a vrah zdravotnej sestry. Hrá na husle.
Newton je prijatý do ústavu pod menom Herbert Georg Beutler, vlastným menom Alec Jasper Kilton, zakladateľ náuky o vzťahoch. Je členom tajnej služby, dobrovoľný obyvateľ blázinca a vrah zdravotnej sestry. Musel sa v tábore tajnej služby naučiť perfektne po nemecky.
Dej: Prvé dejstvo. Inšpektor s policajtmi zabezpečujú stopy, vypočúvajú prvých svedkov. Po troch mesiacoch je šnúrou zo stojatej lampy zahrdúsená ďalšia sestra. Sestry v ústave by sa mali vedieť brániť, prvá obeť bola členka zápasníckeho klubu, druhá bola majsterkou v jude a sestra, ktorú práve vypočúvajú, vzpiera. Napriek tomu sa všetky priblížia k vrahovi natoľko, že ich zahrdúsi. Inšpektor stráca trpezlivosť, keď sa chce stretnúť s majiteľkou sanatória a oznámia mu, že nemôže byť vyrušovaná, lebo sprevádza Einsteina na klavíri, aby sa dostal zo šoku po vražde. Keď vynášajú mŕtvolu zdravotnej sestry, vyjde z izby pán oblečený v historickom kostýme, Sir Isaac Newton s inšpektorom majú rozhovor. Inšpektor sa konečne dočká šéflekárky a tá ho upozorňuje na podivuhodnú zhodu. Sú tam dvaja fyzici, ktorí skúmali rádioaktivitu, obaja sa zbláznili, obaja zabili sestričku. Spolu s tretím fyzikom sú najzaujímavejšími pacientmi v ústave. Za Möbiom prichádza jeho bývalá žena, nedávno sa dala rozviesť s chorým manželom a teraz priviedla synov, aby sa s otcom rozlúčili, pretože jej nový manžel odchádza na misijnú stanicu. K jej trom synom priviedol nový manžel ďalších šesť chlapcov. Möbius vedome vyvolá hádku a posiela svojich synov a ženu preč, aby nemuseli na neho spomínať. Po chvíli za ním prichádza sestra Monika, ktorá mu verí, že ho po nociach navštevuje kráľ Šalamún, a ktorá je do neho zaľúbená. Navrhuje mu, aby sa zbalili a spoločne ušli. Möbius si uvedomuje, že svojimi vedomosťami je nebezpečný, a preto Moniku zabije. Druhé dejstvo sa odohráva o hodinu neskôr, polícia za prítomnosti majiteľky penziónu opäť vyšetruje vraždu. Pacientov ošetrujú na odporúčanie prokurátora ostatní ošetrovatelia, ktorí vydávajú pokyny ako vojakom na vojne. Möbius príde sám od seba za vyšetrovateľom a žiada, aby ho zatkli, čo sa však nestane. Príchodom mocných ošetrovateľov sa situácia bláznov veľmi zmenila, sanatórium prestalo byť príjemným azylom pre dobrovoľných bláznov. Všade sú mreže, zámky, príkazy. Newton sa Möbiovi priznáva, že je agentom tajnej služby, slávnym fyzikom a nie je blázon a má od Möbia získať výpočty. Koniec rozhovoru zachytil aj Einstein, ktorý s huslami pod pazuchou príde k nim a oznámi, že taktiež nie je bláznom a je agentom tajnej služby. Prichádza statný hlavný ošetrovateľ, skontroluje, či sú všetci prítomní, vydáva príkaz, aby fyzikov zamkli. Fyzici sa ocitnú v zamknutej cele ako vo väzení. Möbius je spokojný, nechce utiecť, chce zostať v pokoji a anonymite. Prizná sa, že objavil to, v čo dúfajú obe tajné služby, jednotnú teóriu polí a systém vynálezov. Rozprávajú sa o pozícii fyzikov v spoločnosti. Einstein je za to, aby vedec vstupoval do politiky a mal podiel na moci. Newton a Einstein sa dohadujú o Möbiovi a jeho rukopise, keď im Möbius oznámi, že svoje rukopisy s výpočtami spálil. Zisťujú, že ani fyzici na slobode nie sú slobodní, musia rešpektovať záujmy svojej krajiny, strany alebo nejakého zoskupenia. Sú takí istí „väzni” ako oni za mrežami blázinca. Möbius prvý pocítil, ako je to so slobodou a zodpovednosťou vedca a uvedomil si nebezpečenstvo vyplývajúce z jeho vedomostí. Všetci traja sa rozhodnú, že zostanú. Nie sú síce blázni, ale kvôli vede sa z nich stali vrahovia: Möbius zabil, aby zostal génius neuznaný, a Monika v neho verila; Einstein a Newton zabili, aby utajili svoje poslanie. Ráno im otvoria celu a predvoláva si ich šéflekárka. S prekvapením začujú, že ich volá ich pravými menami. Doktorka Zahnová im prezradí, že aj jej sa zjavuje kráľ Šalamún. Poslúcha svojho kráľa, stala sa šéflekárkou a robila kópie Möbiových výpočtov po všetky roky. Je sklamaná, že sa Möbius spreneveril Šalamúnovým príkazom. Vďaka Möbiovým vynálezom zakladá koncern, pomocou ktorého chce ekonomicky ovládnuť svet. Fyzici mlčky sedia a hľadia pred seba, potom jeden za druhým vstanú a predstavia sa: „Som Isaak Newton... Som Einstein... Som Šalamún...”

 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.