referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 1. októbra 2014
Rozvrstvenie Slovenskej poézie: 20-te roky
Dátum pridania:06.06.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:0alexia0
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 834
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:4.9
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:8m 10s
Pomalé čítanie:12m 15s
 

Spoločenské podmienky:
Začiatkom 30-tych rokov sa na SR prejavuje hospodárska kríza, ktorá sa prejavuje v priemysle a peňažníctve. Priniesla so sebou triedne boje, nezamestnanosť a biedu, čo sa odrazilo i v literárnej tvorbe. Vychádza i viacero časopisov Elán, Slovenské smery, Mladé Slovensko, Luk, Šíp, Dav, Postup, Prameň.


Rozvrstvenie Slovenskej poézie: 20-te roky
1. strední realisti: M. Rázus, Š. Krčméry
2. mladé slovensko – skupina básnikov.: I. Krasko, M. Haľamová
3. soc. básnici – Davisti: L. Novomeský, J. Smrek, E. B. Lukáč, V. Beniak
30-te roky
1. avantgarda 38 /nadrealisti/: R. Fábry, Š. Žáry, J. Lenko
2. katolícka moderna: R. Dilong, J. Silan, J. Motulko

Martin Rázus
Z tichých a búrnych chvíľ: básnická zbierka
Úvahové básne, v ktorých spomína na detstvo na pobyt v cudzine, ale opisuje i národný život, krivdy páchané na národe a hrôzy svetovej vojny.
Rozbor názvu: sú tu básne z rôznych období života, keď bol spokojný a vyrovnaný, ale i z obdobia prekonávania prekážok a problémov.
báseň: Prometeus
je postava z gréckej mytológie, chcel pomôcť ľuďom na zemi tak, že im priniesol svetlo – rozum. Urobil tak napriek zákazu Bohov a tí ho za trest zaživa prikuli ku skale. Bojoval za šťastie ľudí a hoci bol prikovaný, nepoddal sa až ho mytologický Herkules oslobodil. Autor sa prirovnáva k Prométeovi a cíti sa ako on, lebo chce pomôcť národu. Ich boj je nerovný, lebo básnik musí bojovať s tými, ktorí sa sami na zemi vyhlásili za Bohov a vzali moc do svojich rúk. Aj keď sa autorovi nedarí, nevzdáva sa a hrdo znáša svoju bolesť hoci vo vnútri trpí. To je vojna: básnická zbierka
Autor tu venuje pozornosť vojne a hovorí o nej pomocou alegórie a podobenstiev z Biblie.
báseň: Návšteva
rozbor názvu básne: návšteva sa koná pri významných udalostiach a je prejavom úcty, vďaky, náklonnosti a lásky.
Básnik opisuje obdobie vojny a z nebeského kráľovstva prichádza na zem na návštevu Ježiš Kristus, ktorý sa obetuje za ľudstvo, prichádza nenápadne v tichosti, v pokore je šťastný, že vidí kostoly, a že jeho ukrižovanie nebolo zbytočné, lebo ľudia dodržiavajú božie prikázania, ale v tom vidí, že na zemi sa bojuje a začne kázať davu o tom, že v Biblii stojí „Kto zabije, bude zabitý“. Ľudia ho považujú za buriča, preto ho uväznia a chcú popraviť.

Ježiš sa však oslobodí a odchádza smutný späť do kráľovstva, lebo si uvedomí, že kostoly sú tu len na oko, ľudia sa nezmenili a neoplatí sa za nich bojovať.
Cestou: básnická zbierka
Autor tu protestuje proti meštiackej spoločnosti. Kritizuje biedu, vysťahovalectvo, nejednotnosť a politikov.
báseň: Invalid
Zamýšľa sa nad svojím životom, nad bojom, ktorý zvádzal so svojimi nepriateľmi aj on sa mohol len pasívne prizerať čo sa deje dookola, ale v duši sa mu ozýval vzdor, preto začal proti osudu aktívne bojovať je to boj krvavý, ale musí dobojovať, bojí sa však, že keď konečne zvíťazí, bude z neho už len starý bezvýznamný invalid.
Hodno bolo spievať
Celý život považuje za svoju povinnosť ujať sa svojho národa a prehováral aj vtedy, keď iní mlčali. Nebojoval len za seba, ale za všetkých a na sklonku života si kladie otázku, čo to malo zmysel. Dochádza k záveru, že jeho práca nebola márna, a deď umrie, tak s pocitom, že nasledujúce generácie sa budú mať lepšie.


Štefan Krčméry
Piesne a balady:
básnická zbierka
báseň:
Prostá pieseň hôrna
Tu vyjadruje lásku k domovu a k prírode, ktorá ho vychovala. Starý grúň ten bol dedom a hoľa mu bola starou mamou. Keď dospieval odišiel z domu, ale po rokoch sa vracia a teší sa, že je doma, lebo len tam nachádzal pokoj.
Na fraštáckom poli
Rozobral osud slovenského národa. Údelom Slovákov bolo, že ich niekto podmanil. Napriek tomu sa nepoddávajú a bojujú ďalej. Verš o hrdej panne, ktorá je večne ďaleká...
Opisuje svoje milovanie, vysnívanú ženu, ktorá sa stáva predmetom erotických túžob. Lásku chápe ako dobýjanie ženského srdca. Žena musí byť plachá, hrdá a verná.


Emil Boleslav Lukáč

Narodil sa v Hodruši a vyštudoval teológiu, v roku 1926 začal učiť Slov. jazyk na gymnáziu, a potom pracoval ako redaktor v Národných novinách a venoval sa prekladateľskej činnosti.
Bol to básnik trpiteľ, prihlásil sa k neosymbolizmu a bol ovplyvnený francúzskou a českou modernou. Jeho poézia je temná, hlboká, plná tragiky a pesimizmu a vyznáva sa meditatívnosťou.
Spoveď: básnická zbierka
Nedôveruje vonkajším skutočnostiam a v básniach sa prejavuje jeho sklon k dolorizmu – bolesti a sebatrízni.
báseň: Dravý pocit
Vyjadruje svoj názor na lásku, mal neúspech vo vzťahoch so ženami, preto zúži po vzťahu a milovať a prežiť všetko čo vzťah ponúka. Lásku chápe ako pudovú, ktorá prináša nielen pocit šťastia, ale i sklamanie z rozchodu.

Dunaj a Seina:
básnická zbierka
Sú tu básne z čias štúdia na Sorbone, cudzinci na neho pôsobili nepríjemne až nepriateľsky a mravnú silu nachádza v domove, bol mu blízky dedinský ľud a nikdy neprijme mestskú morálku.
Taedium urbis - hnus z mesta
-Dunaj symbolizuje Hodrušu, Seina je symbol jeho štúdií(Paríž)
-ide v nej o protiklad domova a sveta, dediny a mesta, rodného kraja a cudziny, pričom dedina sa stala symbolom istoty a mravnej sily, kým mesto je symbolom nepokoja, nerestí a pôsobí naň nepríjemne, až nepriateľsky, neprijal mestskú morálku, hoci sa po štúdiách v cudzine usadil v Blave. Taudium urbis = hnus z mesta
- napísal ju počas štúdií v Paríže, kde trpel pocitom vzdialenosti od domova. Všetko mu bolo cudzie, domov mu bol milší aj keď chudobnejší:
"Všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť, tem medzi bralami môj čarokrásny domov."
- jeho poézia je plná rozporov, preto hľadá rovnováhu medzi svojím životom a tým čo ho obklopuje. Mesto naň pôsobí negatívne ako zhluk všetkého zla.
- v 1. a 2. strofe porovnáva jeho bohatstvá - "zlatisté strechy domov", rozkoš, jed.....
- do protikladu dáva "mám a jed veľkomesta" s predstavou svojho domova ukrytého medzi bralami.
- od svojich súčastníkov dostal prívlastok Poeta doctus (večný básnik) - vo svojej tvorbe využíva mnoho cudzích slov, obrazných pomenovaní, knižných slov (napr.: veľkomesto, zlatistý), poetizmov (čuť, mám...), latinské výrazy
- v 3. strofe - napr. verš " Ó, hory zelené, ó, dolný rodný údol, ..." = zdôrazňuje hodobnosť verša (eufónia - zvuková stránka).

O láske neláskavej: básnická zbierka
báseň: Paradoxom
Básnik sa opäť ukazuje ako trpiteľ, ktorý chce byť týraný láskou, túži po láske vášnivej, v ktorej musí ženu dobýjať, ale nechce lásku bez prekážok, lebo práve oni upevňujú vzťah 2 mladých ľudí. Len problémy ukážu, či je vzťah schopný prežiť.

Moloch: básnická zbierka
Zachytáva tragické udalosti vojny, Moloch symbolizuje fašizmus, ktorý ničí ľudské životy, ideály, ale i kultúrne a historické hodnoty. Autor sa zamýšľa i nad ľudským životom a nedokáže pochopiť, že ospievaný ľudský rozum nedokáže naplniť sen o rovnosti a rozpútal vojnu.
báseň: Moloch
Exe hommo /Hľa človek/
Autor tu opisuje priebeh ľudského života, ktorý začína narodením, pokračuje detstvom, ktoré strieda túžba po poznaní v období dospievania, dospelosť nesie námahu, úspechy, ale i morálne poklesky a tvorenie nového života. V starobe sa človek cíti unavený, hodnotí svoj život, ľutuje zlé skutky a stáva sa pokorným, aby sa mohol pripraviť na smrť.


Ján Smrek
Skoro osirel a vychovávali ho na fare v Modre. Počas 1. svetovej vojny bol na fronte, kde prekonal maláriu, študoval teológiu, ale štúdium nedokončil a venoval sa publikovaniu a básnickej tvorbe.
Odsúdený k večnej trýzni: básnická zbierka
báseň: Dnes milujem svoj deň
Noc symbolizuje autorovo ťažké detstvo a minulosť plnú smútku a sklamania, na ktorú chce zabudnúť. Deň je symbolom nového života básnika, kedy mení svoj názor na svet a stáva sa optimistom, na rozhraní týchto etáp si kladie otázku, či už nastal vhodný čas, aby zmenil svoj život, a či bude mať dostatok síl, aby boj so svojím nepriateľom vyšiel víťazne.

Cválajúce dni: básnická zbierka
Prihlásil sa k filozofii Henryho Bergsona – vitalizmus: hlása lásku k životu, životný elán a aktivitu
báseň: Cválajúce dni
Vyjadril tu pocity mladej generácie, ktorú prirovnáva k neosedlaným žrebcom /diví, neskazení/, tých mladých čo chcú zmeniť svet je však veľmi málo a oveľa viac je takých, ktorí sa len nečinne prizerajú. Mládež prirovnáva život k milovanej žene, ale i medzi aktívnymi sa nájdu i takí čo nestihnú držať krok s ostatnými, ale napriek tomu sa nevzdávajú. Nevedia či sa im podarí zmeniť svet, ale teší ich, že sa to aspoň pokúsili.

báseň: VILLAGE AND CITY
Text básne:                                                                                                                                                                                                                         Dedina - to je panna
po údolí zložená.
Nahladko má pričesané vlasy,
zapletené vo vrkoč
sedmorakej ako krásy,
silné kolená.
Lež mesto nie je pannou
a údolie mu nestačí.
Ono je kolosom
žijúcej hmoty a mäsa
a podvečer, keď stmie sa,
pohádkovo
rozžiari sa svetlami
a vlny života valia sa veselé
cez mosty, podlubia, tunele.

Básnik porovnáva život na dedine s životom vo veľkom meste.

Božské uzly: básnická zbierka
báseň: Balada čerešňových kvetov

Príbeh 2 mladých ľudí, ktorí sa stretávajú v čerešňovom háji a tu ich pokúša Boh plodnosti Faun. Ich láska sa mení sa pudovú a dievča ostane tehotné, nie je známe kto je lyrický subjekt, ale v závere sa autor prizná, že to on zviedol dievča v háji. Tak ako kvitne čerešňa, tak sa rozvíja i láska, lenže keď čerešňa odkvitne vznikne plod a výsledkom ľudskej lásky je nový život.

 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.