Antika, súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru, predstavuje obdobie trvajúce viac ako tisícročie; asi od roku 700 pred n.l. do konca 5. stor.n.l. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojím vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy. Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru.

Grécka literatúra

(9.storočie pred n.l. – 5.storočie n.l.)

Najstaršia z európskych literatúr, vyvíjala sa samostatne, čerpala z ľudovej tvorby. Najstaršie pamiatky gr. literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie. Už v tomto období (asi 7.stor.pred n.l.) vznikajú najlepšie diela gr. epiky: Homérove a Hesiodove básne. Z tohto obdobia predovšetkým vďaka Homérovi (asi 9.stor. pred n.l.) poznáme dve veľdiela gréckeho písomníctva – eposy Ilias a Odysea.

Rímska literatúra

(3.stor. pred n.l. – 5.stor. n.l.)

Dejiny rímskej literatúry sa začínajú odvíjať v čase, keď už gr. literatúra prekvitala. Prakticky všetko prevzala z gr. literatúry. Okrem literatúry sa tu ďalej rozvíjalo rečníctvo a historiografia. Preto hovoríme, že rímska literatúra je mladšou sestrou gr. literatúry.

Hrdina je spätý s prírodou, má pre neho význam pozemský život, úlohu zohrávajú bohovia, kt. majú ľudské vlastnosti a človek je voči nim bezmocný. Má výnimočné vlastnosti, často poloboh.

Autori a diela:

Grécka:

Homér – Ilias, Odysea
Ezop – bájky
Sapfo – Modlitba k Afrodite
Sofokles – Antigona, Kráľ Oidipus
Aristofanes – komédie Lysistrata, Oblaky, Jazdci
Euripides – targédie Trójanky, Ifigénia v Tauride, Medea
Aischylos – tragédie Pripútaný Prométeus, Oresteia

Rímska:

Titus Maccius Plautus – Komédia o hrnci, Pseudolus, Chvastavý vojak
Marcus Tulius Cicero – O štáte, O zákonoch, O senáte
Gaius Julius Caesar – Zápisky o vojne v Gálii
Titus Lucrécius Crasus – O podstate světa
Quintus Horácius Flaccus – Ódy, Satiry, Listy
Publius Vergílius Maro – Bucolica, Georgia, Aeneas
Publius Ovídius Naso – Lásky, Listy heroín, Umenie milovať, Metamorfózy, Žalospevy, Listy z Pontu
Publius Cornelius Tacius – Letopisy, Dejiny