referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 23. apríla 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Slovenskje národňje novini
Dátum pridania:30.08.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:nina004
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:598
Referát vhodný pre:Iné (napr. kurzy)Počet A4:1.8
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:3m 0s
Pomalé čítanie:4m 30s
 
Myšlienku vydávať politické noviny pre Slovákov sa Ľudovít Štúr pokúšal zrealizovať už po svojom návrate z vysokoškolských štúdií v Halle. Toto úsilie nadväzovalo na jeho predchádzajúcu publikačnú aktivitu v periodikách vychádzajúcich v monarchii a na jeho redaktorskú činnosť v Palkovičovom časopise Tatranka.

V roku 1841 vypracoval predbežný plán novín a nasledujúce takmer štyri roky posielal žiadosti o povolenie novín, ktoré dlho nemali pozitívny výsledok. Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne nepovažovala slovenské politické noviny za potrebné a palatín ich žiadosť zamietal, resp. ignoroval. Až v roku 1845, keď sa Štúr obrátil priamo na panovníka Ferdinanda V., obdržal kladnú odpoveď. Priaznivci novín na prvé číslo museli však ešte niekoľko mesiacov počkať, pretože redakcii nebol pridelený cenzor, bez ktorého noviny nemohli vychádzať.

15. júna 1845 vyšiel Ohlas o vychádzaní Slovenských národných novín a literárnej prílohy Orol tatranský a 1. augusta 1845 vyšlo prvé číslo novín so Štúrovým úvodníkom Čo chceme s novinami našimi. Na niektorých miestach Slovenska sa pri tejto príležitosti rozhoreli vatry a konali oslavy.

Slovenské národné noviny si našli aj svojich nepriaznivcov. Vychádzali v Štúrovej slovenčine a preto ich mnohí považovali za prekážku pri zjednocovacích snahách českého a slovenského národa. Spomedzi Slovákov sa ostro proti novinám postavil Ján Kollár, ktorý proti novému jazyku argumentoval v rozprave Hlasové o potřebě jednoty společného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Útoky sa po čase utíšili a existenciu Slovenských národných novín po celý čas ich vychádzania sťažovali najmä finančné ťažkosti a prísna cenzúra.

Redakcia SNN sídlila na Panenskej ulici v Bratislave, na prvom poschodí tzv. Fernolayho domu. Medzi stálych členov redakcie patril vzdelaný a jazykovo nadaný Bohuš Nosák, Peter Kellner - Hostinský, ktorý na stránkach novín uverejňoval najmä ekonomické a hospodárske štúdie, ďalej Móric Jurecký, Janko Štúr a Ľudovít Dohnány. S redakciou spolupracovali aj študenti lýcea - Janko Kučera, Viliam Pauliny, Pavol Dobšinský. Kontakty so slovenskými stolicami udržiavali najmä vďaka príspevkom dopisovateľov. Okrem politických a ekonomických správ pranierovali neutešený sociálny stav, nevzdelanosť, alkoholizmus.

Noviny vychádzali dvakrát do týždňa, príloha Orol tatranský každý druhý týždeň. Ich náklad sa pohyboval v rozpätí 400 - 800 exemplárov. Počas takmer trojročnej existencie redaktori skvalitňovali obsah novín a mapovanie politického diania doma i vo svete, nakoľko im to možnosti a cenzúra umožňovali. Neskôr zväčšili aj svoj formát. Niekedy obsahovali rôzne prílohy v podobe vložených listov, ktoré informovali o aktuálnom dianí. Slovenské národné noviny dosiahli celkový počet 292 čísel s 1168 stranami.

Od novembra 1847 uverejňoval Štúr vo svojich novinách aktuálne informácie z rokovania snemu v Bratislave spolu so svojimi poslaneckými príspevkami. Vypuknutie revolúcie na jar 1848, ktoré prerušilo zasadanie snemu, urýchlilo aj zánik novín.

Posledné číslo vyšlo 9. júna 1848. Po slovenskom povstaní 1848/49 aj napriek Štúrovmu úsiliu stroskotali všetky jeho pokusy opäť vydávať vlastné noviny s politickým zameraním.
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.