Pri primkýnaní sa významová príslušnosť členov v syntagme vyjadruje slovosledom (polohou) a intonáciou. Primkýnanie je vzájomné funkčné postavenie (umiestnenie) členov v syntagme


Na rozdiel od zhody a väzby, ktoré sú tzv. morfologické spôsoby, je primkýnanie čisto syntaktický spôsob, spájajú sa ním členy všetkých troch druhov syntagiem:

V koordinatívnej syntagme je primkýnanie základný a zväčšia jediný spôsob spájania členov. Nemusia sa zhodovať, ani byť z toho istého slovného druhu, ale musia stáť pri sebe. (Zem bola vlhká a mastná., Sudcovia hlasujú rukou, mlčky, Brat s priateľom,...)
Primkýnaním sa spájajú aj vety do priraďovacích súvetí.

V determinatívnej syntagme je primkýnanie tiež veľmi bežný spôsob spájania členov. Rozlišujú sa tu čo do sily primkýnania dva prípady:
a) V syntagmách s nadradeným substantívom ide o silné primkýnanie – primkýnajú sa tak predovšetkým:
 nezhodné prívlastky vyjadrené neohybným slovom, neohybným tvarom (neurčitkom), citátovým slovom, značkou,.. (smiech nasilu, pohľad zvysoka, stoj rozkročmo, prípona – teľ, rýchlosť c,.....)
 nezhodné prívlastky vyjadrené iba základným pomenúvacím tvarom substantíva (okres Nitra, chata Plesnivec, izba číslo päť – v izbe číslo päť,..)
 nezhodné prívlastky vyjadrené ohnutým tvarom substantíva, najmä prívlastky v genitíve (odchod vlaku, hŕba dreva,...)
 väzobné prívlastky (predavačka kvetín, stavba autostrády,..)
 prívlastky v iných pádoch a predložkových pádoch (dom v stráni, choroba z povolania,...)
 nezhodné prívlastky v antepozícii (Vajanského nábrežie, bordó farba, mrcha zelenia,....)
b) K nesubstantívnym nadradeným slovám (slovesám, adjektívam, príslovkám, číslovkám, zámenám) sa závislé členy primkýnajú menej silno:
 primkýnanie vlastnostných prísloviek – veľmi pekne, okolnostných prísloviek
 v ohybných tvaroch vzniklo z vety vynechaním slovesa, (dom (stojaci) v stráni, hora v jeseni, Paríž v noci

V predikatívnej syntagme sa primkýnanie uplatňuje málo. V prvotných predikáciách sa k podmetu primkýnajú prísudky s vynechaným určitým tvaroch pomocného slovesa, napr. Ja robiť nenajedený? (= Ja mám robiť nenajedený?), Mladosť – radosť, Staroba – choroba,... V polopredikatívnych konštrukciách sa uplatňuje častejšie napr. v doplnku: Pes bežal, brinkotajúc reťazou.