Spracovanie nárečia v oblasti Západného slovenska
Úvod

V rečovom prejave mojich rodičov som si všimla jednu osobitosť. V normálnom, bežnom živote používli na komunikáciu s okolím aj s nami spisovnú slovenčinu. Môj otec pochádza zo Záhoria. Jazykom, ktorým sa začal dorozumievať bol záhorácky dialekt. Mama pochádzala z oblasti Moravy, v ktorej sa používa valašský dialekt. Každý z rodičov keď sa dostal do svojho rodného kraja, celkom automaticky začal používať svoj rodný jazyk. Tým, že sme častejšie navštevovali Záhorie mám k záhoráckemu nárečiu bližšie a preto som si ho zvolila ako tému môjho referátu. Historický vývoj záhoráckeho nárečia

Reč môjho otca je záhoráčtina. Nemôžno súhlasiť s tvrdením, že záhoráčtina je počeštená slovenčina alebo poslovenčená čeština. Takisto nemožno súhlasiť s tým, že je len akýmsi prihraničným dialektom.
Záhoráčtina je integrálnou súčasťou slovenčiny. Vyvinula sa zo staroslovenčiny tak, ako jej súčasné formy. Ako spisovná reč Slovákov bola uzákonená stredoslovenská forma slovenčiny, čo bolo potrebné z hľadiska doformovania nášho národa. Predtým však stáli všetky formy slovenčiny na rovnakom stupni vývoja, boli si rovné, a preto by bolo hriechom, keby sme pripustili novelizáciu jednotlivých podôb a foriem slovenčiny vplyvom spisovného jazyka, ktorý dnes útočí všetkými kánalmi. Nejde tu dnes len o „štúdium nárečí“ so zachytením súčasného stavu, ale je potrebné uchovať bohatstvo a výrazovosť výrazových prostriedkov pre rekonštrukciu dejín slovenčiny na základe slovenskej historickej dialektológie. Z historického hľadiska máme totiž k dispozícii len staroslovenčinu, ktorá bola v desiatom storočí modifikovaná vplyvom prostredia, kam utiekli učeníci sv. Metoda po jeho smrti. Potom uplynuli štyri storočia, kým sa nezačalo pravidelne písať v slovenskom jazyku. V tomto období sme odkázaní len na štúdium slovakizmov ( slovanských výrazov a tvarov nachádzajúcich sa v latinských a českých textoch napísaných na našom území ) a analyzovanie a štúdium dialektov. Po slovensky písané písomnosti sa začínajú častejšie objavovať až od pätnásteho storočia. „Vďaka“ maďarskej okupácii zostala staroslovenčina na území Slovenska zachovaná vo forme slovenčiny – nepostihol ju osud staroslovenčiny na území Moravy kde došlo v dôsledku politických zmien k následnému asimilačnému tlaku češtiny.