referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 27. apríla 2017
Nárečia na Slovensku a ich priestorové rozšírenie
Dátum pridania:27.05.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:kerka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 078
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:2.9
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:4m 50s
Pomalé čítanie:7m 15s
 
Nárečia na Slovensku a ich priestorové rozšírenie

Pri putovaní Slovenskom a pri stretnutiach s ľuďmi najnápadnejšie udrie do uší rozdiel v ich reči. Jedni rozprávajú tvrdo, druhí mäkko, iní používajú zvláštnu spevavú melodiku alebo výrazy, ktoré spisovný jazyk nepozná. Druh jazyka, ktorý sa používa len v určitom regióne, sa nazýva nárečie. Dedí sa z generácie na generáciu v ústnom podaní. Nárečie (dialekt) predstavujú nespisovné útvary jazyka používané skôr v domácom, súkromnom prostredí. Vždy sa viažu na konkrétnu oblasť, sú územne a funkčne vymedzené. Je to územný variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným a lexikálnym systémom. Na Slovensku je vyše 30 nárečí, ktoré sa začleňujú do nárečových skupín. Okrem toho sa juh Slovenska nachádza v zmiešanej oblasti s maďarským nárečím a severovýchod Slovenska v zmiešanej oblasti s rusínsko-ukrajinským nárečím.

Jazykovedci rozdelili nárečia na :
- miestne (zemepisné) nárečia – vymedzené sú geograficky
- dobové nárečia – viažu sa na isté historické obdobie
- sociálne nárečia – slang, žargón používaný len istými spoločenskými vrstvami
- profesné nárečia – žargón a slang odborníkov a znalcov z určitej profesijnej oblasti

Spomedzi týchto druhov nárečí geografiu zaujímajú miestne nárečia. Sú vymedzené geograficky, jednotlivé miestne nárečia sa vzťahujú len k určitému regiónu. Miestne nárečia majú hovorený charakter, v rečových prejavoch prevažuje dialóg. Oblasť používania konkrétneho nárečia je určená prírodnými bariérami, a to riekami (horizontálne bariéry) a pohoriami, či vrchmi (vertikálne bariéry). V takýchto ohraničených a uzavretých podmienkach boli najlepšie predpoklady pre vznik svojskej odlišnej reči - nárečia.

Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka. Ide teda o sociálne nárečia.

Hranice medzi územiami s rôznym nárečím sa na jazykových mapách, či v atlasoch označujú čiarami – izoglosami.
Rozlišujú sa :
- izofóny – oddeľujú rozšírenie fonetických javov
- izomorfy – odlišujú územia, kde sa pre jedno rovnaké slovo používajú rôzne koncovky
- izolexy – oddeľuje územia, kde sa pre jeden a ten istý pojem používajú rôzne názvy
- izosémy – vymedzujú rozšírenie rozličných významov toho istého slova

Tieto hranice však nikdy nie sú jednoznačné a pravidelné, väčšinou bývajú len približné, nakoľko nárečie je dynamický jav, neustále sa vyvíja a jednotlivé prvky dialektov prekračujú hranice svojich území. V súčasnosti nárečové výrazy používa predovšetkým staršia generácia, nárečie istého regiónu sa zachováva v prvkoch ľudovej slovesnosti a folklóru všeobecne.

Slovenské nárečia sa do dnešných podôb vyformovali v stredoveku. Vtedajšie rozdelenie územia Slovenska do žúp sa odrazilo aj na dnešnom pomenovaní jednotlivých nárečových oblastí. Nárečia niektorých žúp sú si podobnejšie, u iných badať značné rozdiely.


Delenie slovenských nárečí na skupiny podľa žúp:

Západoslovenská skupina
- Bratislavské nárečie
- Nitrianske nárečie (s výnimkou hornonitrianskeho)
- Trnavské nárečie
- Tekovské nárečie (na západ od Vrábľov)

Stredoslovenská skupina
- Liptovské nárečie
- Oravské nárečie
- Turčianske nárečie
- Hornonitrianske nárečie
- Zvolenské nárečie
- Tekovské nárečie (na sever od Vrábľov)
- Hontianske nárečie
- Novohradské nárečie
- Gemerské nárečie
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.