referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 28. novembra 2014
Častice
Dátum pridania:25.01.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:carmen
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 798
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:10.5
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:17m 30s
Pomalé čítanie:26m 15s
 
Miesto častíc v rámci slovných druhov

Slovná zásoba slovenčiny sa rozčleňuje na desať slovných druhov: podstatné mená (substantíva), prídavné mená (adjektíva), príslovky (adverbiá), slovesá (verbá), číslovky (numeráliá), zámená (pronominá), predložky (prepozície), spojky (konjunkcie), častice (partikuly), citoslovcia (interjekcie).
Slovné druhy nestoja na jednej rovine, lebo sa nevyčleňujú z celkovej slovnej zásoby podľa jediného kritériá.
Základom slovných druhov je ich lexikálna stránka, t. j. všeobecný lexikálny význam slovného druhu. Z tohto hľadiska J. Ružička (1996, s. 27) rozčleňuje slovnú zásobu na päť rovín:
a)rovina základných kvalitatívnych pomenovaní
( = substantíva, adjektíva, adverbiá, verbá),
b)rovina základných kvantitatívnych pomenovaní
( = numeráliá),
c) rovina deiktických pomenovaní ( = pronominá),
d) rovina gramatických výrazov ( = prepozície, konjunkcie, partikuly),
e) rovina nediferencovaných lexikálno-gramatických prvkov ( = interjekcie).
Hranice medzi slovnými druhmi nie sú nepriepustné. Jednotlivé slová môžu vo vývine jazyka prejsť z jedného
slovného druhu do druhého. Medzi slovnými druhmi bez
flexie je prechod oveľa ľahší, lebo sa neodráža na tvare slova. Preto sa často ani nehovorí o presune slova z jedného slovného druhu do iného, o zmene slovnodruhovej hodnoty slova, ale iba o rozmnožení funkcií, o viacfunkčnosti slova. Napr. slovo okolo sa hodnotieva jednak ako predložka (okolo domu ...), jednak ako príslovka (chodiť okolo ...), jednak ako častica (okolo päťsto ...).

Klasifikácia slovných druhov

Citoslovcia stoja v každej klasifikácií osamote, lebo ich lexikálne, morfologické a syntaktické príznaky nie sú diferencované.
Podľa lexikálneho významu J. Ružička (1966, s. 30 - 32) diferencované slovné druhy rozdeľuje na:
§plnovýznamové (autosémantické)
§gramatické (pomocné, synsémantické)
Autosémantické slovné druhy sú substantíva, adjektíva, numeráliá, pronominá, adverbiá a verbá. Synsémantické slovné druhy sú prepozície, konjunkcie, partikuly. Pri autosémantických slovách a slovných druhoch sa pociťuje rozlíšenie lexikálneho a gramatického významu, kým pri synsémantických slovách tohto rozlíšenia niet, lebo majú v podstate len gramatický význam.
Podľa morfologických vlastností sa delia diferencované slovné druhy na:
§ohybné (flektívne)
§neohybné (neflektívne).
Flektívne slovné druhy sú substantíva, adjektíva, numeráliá, pronominá a verbá, neflektívne sú adverbiá, prepozície, konjunkcie a partikuly.
Zo syntaktických vlastností – teda podľa schopnosti byť vetným členom – sa slovné druhy rozčleňujú na:
§autosyntagmatické – majú úlohu vetného člena,
§synsyntagmatické – nemajú úlohu vetného člena.
Autosyntagmatické slovné druhy sú substantíva, adjektíva, numeráliá, pronominá, adverbiá a verbá. Synsyntagmatické slovné druhy sú prepozície, konjunkcie a partikuly.
Spojením všetkých troch kritérií dostávame triedenie slov na tri druhy:
§slová-vety: sú to nediferencované jednotky, zvyčajne jednomorfémové útvary používané ako samostatné výpovede. To sú interjekcie.
§slová-morfémy: zvyčajne sú to jednomorfémové útvary bez vetnočlenskej funkcie a s gramatickým významom. To sú
synsémantické a synsyntagmatické slová: gramatické slová, t. j. prepozície, konjunkcie a partikuly.
§slová-vetné členy: zvyčajne sú to viacmorfémové útvary. To sú autosémantické a autosyntaktické jednotky, t. j. substantíva, adjektíva, numeráliá, verbá a pronominá.

Definícia, význam a funkcia

Častice sú neohybné, tvarovo nemenné, potencionálne dvojfunkčné, expresívne, pomocné slová s ustáleným významom, ktorými „ podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu a pritom vyjadruje rozličné významové odtienky jednotlivých výrazov alebo výpovedí i kontextových a aktualizačných vzťahov“ (Ružička, 1966, s. 746 ).
„Častice, partikuly sú osobitný slovný druh pomocných slov, ktorými podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede“ (Mistrík a kol., 1993, s. 99).
Z neohybných slovných druhov stoja častice medzi spojkami, príslovkami a citoslovcami. Časť častíc vznikla z iných slovných druhov. To isté slovo môže byť raz časticou, inokedy iným slovným druhom (Findra, 1986, s. 140).
Častice, predložky a spojky majú spoločné to, že nič nepomenúvajú, iba vyjadrujú vzťahy. Od predložiek a spojok sa častice odlišujú v tom, že pokiaľ predložky a spojky vyjadrujú vzťahy medzi jazykovými jednotkami, častice vyjadrujú vzťahy autora prejavu k tomu, čo povedal. Z toho vyplýva, že predložky a spojky stoja medzi pomenovaniami (pracovať v záhrade, písať a čítať), častice stoja medzi pomenovaním a človekom (autorom), napr.: A kedy sa vrátiš?
V ústnom alebo expresívnom písomnom prejave oznamovacím, žiadacím a opytovacím vetám častice dodávajú emocionálne odtienky a charakter zvolacích viet so zreteľom na situáciu alebo kontext.

Niektoré častice uvádzajúce žiadacie vety sú jediným prostriedkom, ktorý ukazuje na typ vety.; napr. nech, kiež, aby, nože, bodaj.
Obsahom čiže lexikálnym významom častíc v širokom zmysle slova je aktualizácia jazykových jednotiek Častice – ako aktualizujúce slová – sú spojivom medzi modifikovaným výrazom a situáciou, na ktorú sa modifikovaný výraz viaže. Niektoré častice sú v reči neopakovateľné ( tak, ako je neopakovateľná tá istá situácia), napr.: no, nuž, či, kdeže, však, ...
Častice, ktoré patria k výrazu, a nie k celej výpovedi, sú veľmi často indikátormi vlastného jadra výpovede. Napr.: Len mňa budú obviňovať, že som ťa pustila. – Musel ich dostať aspoň sto.
Častice majú charakteristický lexikálny význam, ktorý sa manifestuje aj istou syntaktickou formou. Niektoré častice stoja za sebou vždy v ustálenom, pevnom poradí, ktoré sa nedá pozmeniť. Napr.: nuž veď, nech aspoň, no veď keby ešte, a hádam iba, však ale i, ...
Významy, ktoré sa do častíc vkladajú, sú relatívne. Z toho vychádza, že stupnica častíc alebo negácia môže byť bohato odstupňovaná, ale aj to, že áno a nie nemajú hodnotu polárnych bodov (existuje aj relatívne silnejší zápor, ako je prosté nie, a silnejší súhlas, ako je áno). Na osi afirmácia – negácia (persuazívna modálnosť) je približne takáto stupnica (Findra, 1986, s. 84):pravdaže samozrejme áno asi ktovie sotva nie kdeže čerta
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.