referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 27. apríla 2017
Štátny rozpočet 2012
Dátum pridania:10.01.2013Oznámkuj:12345
Autor referátu:meliska
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:540
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:1.6
Priemerná známka:2.93Rýchle čítanie:2m 40s
Pomalé čítanie:4m 0s
 

Fiškálna politika je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky.

Štátny rozpočet je centralizovaný fond, ktorý v podobe súvahy porovnáva príjmy a výdavky. Je kategóriou distribučnou, zabezpečuje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy, ako aj nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybratých odvetví.

Podstata a význam štátneho rozpočtu sa prejavujú v jeho funkciách:

  1. je nástrojom rozdeľovania národného dôchodku,
  2. je nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu a prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie.

V sledovanom období (spravidla rok) štátny rozpočet môže vykazovať:

  • rozpočtový prebytok
  • rozpočtový deficit
  • vyrovnaný rozpočet

Hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú dane. Daň je povinná platba, ktorú jednotlivé subjekty odvádzajú do štátneho rozpočtu.

Nástroje fiškálnej politiky
Štátne orgány pôsobia na vývoj ekonomiky prostredníctvom zmien v štruktúre a výške rozpočtových príjmov a výdavkov. Príjmy a výdavky sa uskutočňujú na základe pravidiel, ktoré prijal príslušný štátny orgán. Pokiaľ pravidlá nie sú stanovené, príjem či výdaj si potom vyžaduje jednorázové rozhodnutie štátneho orgánu.

Nástroje fiškálnej politiky predstavujú:

  • zabudované stabilizátory,
  • zámerné (diskrétne) opatrenia.

Zabudované stabilizátory (built - in stabilizers) sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré po zavedení pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov. Majú pôsobiť ako proticyklické regulátory. Túto funkciu má plniť:

  • progresívna dôchodková daň,
  • poistenie v nezamestnanosti,
  • subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov,
  • štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov

Pri progresívnej dôchodkovej dani progresívna daňová sadzba sa postupne zvyšuje s rastom daňového základu. Pôsobí takto: v období cyklickej expanzie rastu dôchodkov, zvyšuje sa daň a v dôsledku toho rastú príjmy štátneho rozpočtu. Použiteľný dôchodok však rastie pomalšie, a tým sa brzdí rast spotrebiteľského dopytu.
Tým istým spôsobom pôsobí poistenie v nezamestnanosti: v čase cyklickej expanzie rastie zamestnanosť a zvyšujú sa platby na poistenie v nezamestnanosti.
Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov klesá, lebo v čase expanzie ceny aj dopyt stúpajú.

Expanzívna krátkodobá fiškálna politika má za následok:

  • rast reálneho produktu a zamestnanosti, pokiaľ sú v ekonomike nevyužité výrobné zdroje a je vysoká nezamestnanosť,
  • rast cenovej hladiny, pokiaľ sa blíži skutočný produkt k potenciálnemu.

Dlhodobá expanzívna politika spôsobuje:

  • nemení úroveň reálneho produktu a zamestnanosti (pri úplnom efekte vytesnenia),
  • zvýšenie úrovne cien,
  • vyššie úrokové sadzby, investičné výdavky sa trvale znižujú v dôsledku zvýšených rozpočtových
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.