referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 24. júna 2017
Janko Jesenský - Štvorylka
Dátum pridania:10.01.2013Oznámkuj:12345
Autor referátu:darius2000
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 359
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:3.8
Priemerná známka:2.93Rýchle čítanie:6m 20s
Pomalé čítanie:9m 30s
 

Janko Jesenský (1874 – 1945)
Slovenský kritický realizmus završuje svojou prozaickou tvorbou Janko Jesenský. Vyštudovaný právnik, pôsobil pred prvou svetovou vojnou ako advokát v Bánovciach. Práve dôverná znalosť bánovských pomerov ho viedla k napísaniu Malomestských rozprávok, v ktorých sa terčom jeho satiry stali malomeštiacke neduhy bánovských obyvateľov. Tento súbor krátkych próz vyvolal nevôľu maďarónskej smotánky, pretože sa v Jesenského poviedkach vzhliadla ako v zrkadle. Vplyvní mešťania sa mu na oplátku neskôr postarali o to, aby po vypuknutí vojny medzi prvými narukoval na ruský front. Jesenský využil prvú príležitosť na prebehnutie k Rusom a spolu s Jozefom Gregorom Tajovským sa aktívne zapájal do národnej a kultúrnej činnosti medzi československými zajatcami.
Po vzniku Československej republiky (1918) pôsobil Janko Jesenský na viacerých významných úradníckych miestach, istý čas bol i predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Spolu s Tajovským zorganizovali podpisovú akciu pod antifašistickú výzvu Verní zostaneme!.

Tvorba

Názov knihy: Malomestské rozprávky
Poviedky sú postavené na vzniknutej humornej situácii, ktorej rozuzlenie umožní autorovi poukázať na rôzne malomeštiacke neduhy. Väčšinu postáv súboru týchto poviedok tvoria sčasti remeselníci a obchodníci, najmä však úradníci, advokáti, učitelia, lekári a farári, teda práve tí, ktorí tvorili elitu vtedajšieho malomesta.

Výber ukážky: Štvorylka

Hlavné postavy
Pán podsudca Branecký
slečna Olinka

Ďalšie postavy
oficieri vojenského pluku
miestna inteligencia- bankoví a pozemkoví úradníci, advokát, advokátski koncipienti a pisári doktor a sudca s manželkami, slobodné slečny a ich gavalieri.
Elegantná pani doktorová,
Matka bálu pani sudcová
Pani inžinierka
Doktorova žena
Advokátova žena
Pán richtár
Pán advokát Ježný
Slečny Zuzanka, Meluzínka, Viera

V roku 1955 bol podľa natočený aj film Štvorylka, kde hrali poprední slovenskí herci tej doby a kde boli postavy pomenované nanovo a konkrétnejšie, ale v pôvodnej próze – poviedke, sú uvedené len vyššieuvedené postavy väčšinou bez priezvisk a skôr anonymné.

Obsah
Dej poviedky sa odohráva v priebehu 4 dní..od soboty do utorka. Dej tu nie je kľúčový. Poviedka sa zameriava skôr na opisy ľudí , ich myšlienky miestne zvyky a zmeny ktoré priniesol nečakaný príchod vojska zo spoločenského hľadiska.
Do malého mestečka, kde každý každého pozná prišiel v jednu sobotu nečakane batalión vojska a to len 4 dni pred dlho plánovaným mestským plesom - významnou spoločenskou udalosťou, na ktorú sa miestna inteligencia dlho tešila a pripravovala.
Autor detailne a živo popisuje prípravu dámskej aj pánskej časti spoločnosti, zmenu nálad, očakávania mladých ľudí. Vytvárajú sa páriky zaľúbených dvojíc, ktoré od plesu očakávajú potvrdenie a zverejnenie svojich citov. Mládenci si u svojich slečien, ktorým sa dlho dvoria vopred zabezpečujú prísľub, že budú spolu na plese tancovať a rezervujú si tak tanečné poriadky svojich milých. Staršie dámy si chystajú hlavne nové večerné šaty, páni smokingy a motýliky, celá atmosféra mesta žije v radostnom plesovom vzrušení. S humornou nadsázkou autor popisuje malomeštiacke správanie postáv, ich potrebu vyvyšovať sa nad ostatných, snobstvo, klebety , pretvárku, povrchnosť ale aj istú spokojnosť so svojím životom a spoločenským statusom a pohodlím.
Príchod vojakov do mesta - hlavne príchod oficierov akoby zmení konanie všetkých. Chlapi začnú prirodzene viac spomínať na vlastné vojenské časy a činy, ale ženy každého veku sú zrazu oveľa dôslednejšie v obliekaní aj milšie v správaní na verejnosti lebo všetky sa chcú vojakom zapáčiť. Všetky sa hrnú do kostola v najlepšom oblečení v nádeji že stretnú oficierov a očaria ich. Vojenská uniforma s nablýskanými dôstojníckymi hviezdičkami a nazeranie na oficierov ako na národných hrdinov spôsobí, že keď nadíde deň dlho očakávaného plesu tak všetky dámy dúfajú len v príchod oficierov na ples a zabúdajú na svojich verných ctiteľov, ktorí si od tohto večera veľa sľubovali a veľa nádejí do svojich dievčeniec vkladali.
Muži aj tušia, že vojaci spôsobia problémy a že z toho môže byť veľa nešťastia a zlomených sŕdc, a tak spočiatku aj navrhnú bál odvolať. Ženy sa o tom dopočujú a svojich mužov doma prehovoria, že nič také sa nesmie stať. Príliš im záleží práve na tom aby sa mohli predviesť v plnej paráde vzbudzovať závisť a možno aj očariť oficierov ak predsa len prídu, a to by si dámy nenechali ujsť. Muži keď chcú mať pokoj v dome teda odhlasujú, že bál sa neodkladá a dúfajú, že všetko prebehne v poriadku.
Ples konečne slávnostne začína a po prvom vydarenom čardáši vo výbornej atmosfére, prichádzajú oficieri.
Hlavné postavy, pán podsudca a jeho slečna Olinka sú akoby len modelmi na ktorých sa popisuje dej v celej plejáde ďalších postáv. V poviedke je daný priestor opisu podvečerných prechádzok Braneckého s Olinkou, pri ktorých si postupne od prvých slov vymenili aj prvé bozky a zaľúbení si prisľúbili všetky tance na plese tancovať spolu. Napriek predchádzajúcemu úspešnému dvoreniu pána podsudcu slečne Olinke, po príchode oficierov sa všetko zmení. Osem oficierov požiada v prestávke medzi tanečnými kolami osem najkrajších miestnych slečien o tanec „štvorylku“. Ani jedna slečna neodmietne a naopak všetky sa tvária akoby len na to boli čakali a ich osem nápadníkov sa zíde v bočnej miestnosti kaviarne pri víne so spoločným smútkom v srdci a zranenou hrdosťou. Zapíjajú sklamanie a v sále zatiaľ oficieri tancujú s ich milými štvorylku. Náhle ale zaznie pod oknami trúba a vojaci musia na tento „alarm“ okamžite zareagovať. Bez rozlúčenia okamžite behom opúšťajú tanečnú sálu. Dámy zostávajú proti všetkým spoločenským zvyklostiam stáť samé uprostred parketu a odchádzajú si sadnúť bez doprovodu tanečníka
„Osem tanečníc sadlo si na miesta.“
„Osem tanečníc sedelo“.
„Do rána.“

Čo sa mi na poviedke páčilo.

Na tejto poviedke sa mi páči ako vtipne vedel autor popísať ľudí a ich zvyky. Pomocou zdrobnelín sa o postavách vyjadruje s láskavým humorom a ľahkou ironiou ale vlastne dobrosrdečne a s porozumením.
Pre mňa je zaujímavé aj používanie veľmi zastaralých slov-archaizmov a často aj cudzích slov prevzatých z iných jazykov, čo podčiarkuje vplyv rakúsko-uhorskej kultúry v danej dobe na vývoj slovenského jazyka používaného mestskými ľuďmi. Veľa z týchto slov nepoznám, alebo očividne pochádzajú z cudzích jazykov napr.: „nový advokát sa procesuje“, elegantný kaftan, lorňon, pigľajzne, direktne ich obájim, buteľka, Links front!, Auf! Nieder!, Halt! belasé kystky, lady patronesa.
Páčilo sa mi aj spravodlivé ukončenie príbehu. Slečny ktoré zabudli na svojich milých kvôli ligotu uniformy sa dočkali posmechu keď zostali celú noc vytúženého plesu sedieť opustené a už ich nikto o tanec nepožiadal.
Poviedka Štvorylka odhaľuje a kritizuje predovšetkým ženskú povrchnosť a márnomyseľnosť.

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.