referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 22. septembra 2014
Karel Čapek R.U.R.
Dátum pridania:07.02.2012Oznámkuj:12345
Autor referátu:Reaperko
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 492
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:4
Priemerná známka:2.94Rýchle čítanie:6m 40s
Pomalé čítanie:10m 0s
 

KAREL ČAPEK R.U.R. (ROSSUM´S UNIVERSAL ROBOTS)

Žáner: fantasticko-utopická dráma
Forma: Divadelná hra
Prostredie: Rossumov ostrov v nedefinovanom mori
Hlavné postavy: (ako sú popísané na začiatku knihy Čapkom)
Harry Domin – centrálny riaditeľ továrne Rossum’s Universal Robots
Dr. Gall – prednosta fyziologického a výskumného oddelenia R.U.R.
Staviteľ Alquist – šéf stavieb R.U.R.
Helena Gloryová – manželka Harryho Domina

Vedlajšie postavy:
Konzul Busman – generálny komerčný riaditeľ R.U.R.
Nána – Helenina ľudská slúžka
Sulla – Kancelárska Robotka
Radius, Damon, Primus, Helena, sluha a další štyria bezmenní Roboti – Roboti

Celý dej je postavený na myšlienke jedného vynálezcu - Rossuma, ktorý chcel dokázať, že to čo vytvoril boh je schopný vytvoriť aj človek. Preto sa snažil vynájsť umelého človeka. Jeho pokusy boli úspešné avšak len krátkodobo keďže jeho výtvory po niekoľkých dňoch umierali. Po jeho smrti s výskumom pokračuje jeho synovec, ktorý sa rozhodol že nebude vyrábať umelého človeka ako živú bytosť ale ako robota - stroj a teda lacnú pracovnú silu. Títo roboti mali podobu človeka ale boli chladní k svojmu okoliu, nevedeli čo je to radosť, smiech, bolesť, láska čiže boli bez náznaku duševného života alebo ľudského citu. Následne preberá po Rossumovi továrňu na výrobu robotov riaditeľ Harry Domin. Milióny Robotov postupne nahrádzajú všetku ľudskú prácu a spoločnosť R.U.R. postupne získava ich vzrastajúcim odbytom miliardy.

Prológ
Ostrov je izolovaný od vonkajšieho sveta, aby sa predišlo špionáži alebo ukradnutiu postupu výroby robotov. Novinárom alebo vplyvným ľudom je občas povolená návšteva ostrova za účelom prehliadky. Počas takejto návštevy príde na ostrov prezidentova dcéra Helena, je v kancelárii riaditeľa Domina. Zaujíma ju výroba umelých ľudí. Domin jej vysvetlí ako vznikol nápad s robotmi, ako sa vyrábajú a predstaví jej pár kusov. Helena nedokáže pochopiť, že sú to roboti, stále si myslí, že majú dušu a že sú utláčaní. Potom prezradí, že prišla ako veľvyslanec Ligy humanity, aby zabezpečila robotom nejaké práva. V celej továrni pracujú len roboti, iba riaditelia sú ľudia, načo Helena príde až potom čo si robotku Sullu pomýli s človekom a je z toho šokovaná. Následne sa zoznámi s celým riadiacim štábom. Helene rozprávajú, že roboti sem tam dostanú kŕč a všetko v okolí rozbijú. Potom musia ísť do šrotu. Rozprávajú jej o tom ako sa za chvíľu zmení svet, že nebude práce, všetko budú robiť roboti. Nakoniec, keď štáb odíde, Domin jej prezradí, že sa do nej zamiloval tak ako celý štáb a opýta sa jej, či si ho nechce zobrať za muža. (príde to ozaj ako blesk z jasného neba, len tak sa jej to opýta ako keby to bolo pozvanie na kávu)

1. dejstvo
Helena je vydatá za Domina a je presne 10-ty rok, čo prišla na Rossumov ostrov. Od všetkých dostala nejaký dar a od Domina veľkú bojovú loď. Pred niekoľkými rokmi začala firma R.U.R. vyrábať aj robotov -vojakov, ktoré dodávala všetkým, čo jej zaplatili. Skupinka robotov kdesi vo svete začne revolúciu, nie je to nič veľké, ale štáb na ostrove začne byť nervózny, lebo z pevniny prestali prichádzať správy. Helena má obavy a veľmi si praje odísť niekam preč aj spolu s ostatnými. Keď je potom s Nánou, čítajú si noviny: ŽENY PRESTÁVAJÚ RODIŤ DETI, ZA POSLEDNÝ VÍKEND ANI JEDEN PÔROD. Neskôr si dá Helena zavolať robota Radia, ktorý mal kŕč. Zistí, že Radius mal nejaký skrat a nenávidí ľudí. Dr. Gall Helene vysvetlí, že deti sa prestávajú rodiť preto, lebo je nadbytok pracovných síl a ľudstvo je prakticky prežitok. Helena neprestala obraňovať právo na slobodu robotov potajme spáli rukopis starého Rossuma - plány na výrobu robotov. Keď do Heleninej izby znovu vtrhne Domin so štábom, panuje medzi nimi veľká radosť, lebo videli prichádzať načas loď a to znamená, že skončila revolúcia a obnovili sa spoje. Ale ono to je vlastne loď, ktorá priniesla iba veľa balíkov letákov a robotov, ktorí prišli na povstanie. Z lode boli vyhodené letáky o útoku robotov, ktoré povolávali do služby všetkých robotov sveta a hovorili, že majú vyvraždiť všetkých ľudí. Všetci ľudia z továrne ostali v okamžiku obkľúčení robotmi v jednej miestnosti. Domin a ostatní muži však vedeli, že ich poslednou záchranou môže byť rukopis starého Rossuma, lebo bez neho by sa roboti nemohli rozmnožovať a najviac za dvadsať rokov by sa všetci opotrebovali.


2.dejstvo
Všetci sú obkľúčení na Rossumovom ostrove, za plotom okolo sa zhromažďujú roboti. Fabry natiahol vedenie a napojil plot na elektriku. Helena hrá na klavír, ale všetci sa popritom rozprávajú o ich konci, o tom kto môže za to, že roboti ovládajú celý svet. Gall sa prizná, že zmenil robotov, zmenil ich povahu, iritabilitu (schopnosť reagovať na vonkajšie podnety), prerábal ich na ľudí. Ale to by nemalo mať vplyv na ich povstanie, lebo na niekoľko miliónov bol len jeden reformovaný. Helena ho obraňuje lebo práve ona o to Galla požiadala. Dohodnú sa, že sa vykúpia predaním Rossumovho rukopisu, ale Domin ho nenájde v trezore. Helena sa prizná že ho spálila a ľutuje to. Bushman Ide za robotmi aby s nimi vyjednával, ale dotkne sa plota a zomrie. Nato roboti obsadia elektráreň a vypnú elektriku. Roboti zabijú všetkých okrem Alquista a to len preto že vodca Robotov Radius ho spozná a vie že šikovne pracuje rukami. A pre robotov je manuálna práca zmyslom života, kto nepracuje rukami ten si nezaslúži žiť.


3. dejstvo - o niekoľko rokov neskôr
Alquist si láme hlavu nad tým ako sa vyrábali roboty. Keď vie že ľudstvo jeho smrťou definitívne vyhynie, chce aby po ňom ostala aspoň spomienka – roboti, ale nemôže si spomenúť na výrobu keďže jediný návod bol zničený a ostatný zo štábu zavraždení. Samozrejme oveľa viac na tom záleží robotom, ktorí na neho tiež stále tlačia. Dokonca robot Damon (veliteľ robotov) mu navrhne aby robil pokusy na živých robotoch. Alquist najprv odmieta, ale nakoniec povie : „Dobre, Damon môžeš ísť“. Damon najprv nechce, čo je veľký pokrok v rozmýšľaní robota, ale potom pôjde. Ako Alquist reže Damona, Damon strašne vyvádza a kričí, čo Alquist neznesie a prestane. Skrvavený Damon vybehne z laboratória a povie : „Je lepšie žiť !“ , čo sú prvé náznaky pudu sebazáchovy. Alquist sem tam zbadá, že robotka Helena sa smeje a zistí, že Gallovi vylepšení roboti Primus a Helena majú k sebe určitú náklonnosť, preto chce dať okamžite Helenu na výskum. Primus ponúkne na pokusy seba namiesto Heleny. Alquist prikáže Helene aby mu pomáhala, ale ona samozrejme nechce, rozplače sa a ponúkne seba. Potom vypukne hádka o tom kto pôjde pod nôž a Alquist pochopí, že Dr. Gall zostrojil dokonalých ľudí, ktorí sa milujú. Potom ich nechá na pokoji, lebo vie že oni vybudujú na týchto troskách nové ľudstvo.


Poňatie citov je v diele rozporné – Helena sa kvôli svojim citom síce snaží pomôcť robotom, ale jej vinou sa začnú vyrábať roboti, ktorí sa následne stanú vodcami a nepriateľmi ľudí. Zároveň však cit lásky je v závere jediným východiskom pred zánikom celého sveta.
Práca sa javí ako veľmi kladná stránka života – bez nej by život nemal zmysel, možno práve preto sa prestali rodiť deti. Kto nepracuje, je považovaní v očiach robotov za človeka, ktorí chce vládnuť, ale sám nič nerobí, iba rozkazuje. Z toho vyplýva že neschopnosť človeka pracovať vedie nutne k jeho degradácii. "z hrůzy a bolesti stali jsme se dušemi" (roboti) z tohto citátu vyplýva, že i sám človek by bez prežívania bolesti prestal byť človekom. Pokiaľ natoľko zlenivie, že nebude pracovať a na všetko bude mať robotov, zmizne aj bolesť, ktorá je však pre jeho existenciu dôležitá.

 
Podobné referáty
Karel Čapek R.U.R.SOŠ2.9460805 slov
Karel Čapek R.U.R.SOŠ2.9709332 slov
Karel Čapek R.U.R.SOŠ3.01981248 slov
Karel Čapek R.U.R.SOŠ2.9793971 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.