referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lea
Sobota, 29. apríla 2017
Malomestské rozprávky - Slnečný kúpeľ
Dátum pridania:22.02.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:reason
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:711
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:1.8
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:3m 0s
Pomalé čítanie:4m 30s
 

POSTAVY:

Hlavné postavy:
Notár Škorec: nedôverčivý, bojazlivý, nervózny, chorľavý, váhavý
Doktor Edut: priateľský, optimistický, nápomocný, rozumný
Matej Jakub: klebetný, nerozumný, domýšľavý

Iné postavy
Zverolekár Papst, gazda Mrvenčík, richtár Ernest Smaženík

OBSAH DIELA:

Mestskému notárovi Škorcovi s chudou tvárou bolo zo dňa na deň horšie prejsť cez mestský rínok. Zmocňoval sa ho zvláštny pocit, že sa mu zakrúti hlava, nebude sa môcť o nič oprieť a nakoniec odpadne. Raz sa to však naozaj stalo. Notár dostal závrat a musel sa oprieť o stĺpy lámp. Keď si už nevedel rady, zdôveril sa s problémom doktorovi Edutovi. Jedného dňa ho nečakane stretol pri prechode cez mesto i zdôveril sa mu so zvláštnym pocitom. Doktor si nad problémom nelámal hlavu. Hneď vedel o čo ide. Nervozita. Škorcovi prikázal, aby viac športoval (v zime korčule, v lete chôdza a slnečný kúpeľ) a že hneď vyzdravie. Notár však neveril ani vzduchu, ani slnku. Chytil sa doktora a pokračovali v ceste. Doktor sa snažil notára presvedčiť, že ak bude na slnku a vzduchu, tak sa jeho nervozita určite stratí a ešte aj omladne. Škorec aj tak naďalej váhal, či to je pravda. Doktor sa však nedal. Navrhol mu, že by v júni začali slnečné kúpele a pribrali by aj zverolekára Papsta, ďalšieho nervózneho pána. Notár prisvedčil, páčilo sa mu to. A ako sa aj dohodli, tak sa aj stalo.

Každé pekné letné odpoludnie sa chodili kúpať za mestečko k ústupu. Za mestom bol pokoj, nik ich nesledoval. Po pár týždňoch ku kúpeľu pripojili aj gymnastiku Müllerovho systému. Rada pomohla aj notárovi, ktorý už bez strachu dokázal prejsť cez rínok, aj zverolekárovi, ktorý úž nebúchal do boku susedov, čo s ním sedávali v hostinci. Raz poobede Matej Jakub, polremeselník a polgazda, kosil ďatelinu za mestečkom blízko ústupu. Bolo veľmi teplo a veľmi ho pálili nohy v čižmách i zachcelo sa mu aspoň nohy si omočiť vo vode. Tak sa vydal k ústupu a čo nevidí. Troch nahých ľudí, čo krútili hlavami raz napravo, raz naľavo, vykrikovali a plieskali sa po stehnách. Matej nechápal. Ihneď si pomyslel, že to budú blázni, ktorí ušli z blázinca (čítal o tom v novinách). Skrčil sa tak, aby ho nik nevidel a odpochodoval naspäť. Keď bol v nedohľadne, pustil sa behom, aby vec mohol oznámiť slávnemu predstavenstvu.

Po ceste sa stretol s gazdom Mrvenčíkom, ktorý išiel na ďatelinu. Zrazu si Jakub spomenul, že za mestom nechal kosu, ale sám sa po ňu vrátiť nemohol, pretože musel ísť s vážnou vecou, tak požiadal gazdu, či by mu nezbehol po ňu. V rýchlosti mu povedal, čo sa stalo a ponáhľal sa ďalej. Gazda sa bál ísť sám. Každého, koho po ceste stretol, zobral so sebou za mesto. Na vŕšku sa tak stretla celá kopa ľudí. Nakoniec prišiel aj richtár Ernest Smaženík. Poprosil Jakuba, aby zišiel dole a požiadal ich, nech sa oblečú. On však protestoval. Nechcel tam ísť, bál sa. Ďalej posielal mladšieho i staršieho sluhu čižmárok i gazdu. No nik sa neodvážil ísť dole. Richtár poslal sluhu, aby zapriahol do mestskej príležitosti a doniesol aj povrazy. Naháči ešte chvíľu robili svoje obvyklé činnosti, potom sa pobrali a začali sa obliekať. Notár si nasadil klobúk, ktorý každý poznal. Hneď vedeli, o koho sa jedná. Postupne spoznali aj doktora a zverolekára. Ľudia však nechápali. Zbláznili sa vari? Richtár sa pobral dolu k rieke, privítal pánov a povedal, že ich čaká mestská príležitosť a že sa môžu odviesť domov.

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.