referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 21. augusta 2017
J. Palárik-Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Dátum pridania:09.12.2010Oznámkuj:12345
Autor referátu:pomocnik
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 006
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:2.5
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:4m 10s
Pomalé čítanie:6m 15s
 

Autor: Ján Palárik

Literárny žáner: Veselohra v troch dejstvách

Literárne obdobie: Roky porevolučné a matičné

Téma:

Dej sa odohráva na grófkinom statku medzi šľachtou a prostým ľudom. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Palárik v tejto hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká veľa humorných situácii a komických zápletiek.

Idea:

Hlavnou myšlienkou je poukázať na toleranciu, porozumenie a zmierenie medzi národmi (Slovákmi a Maďarmi) a tiež spoločenskými vrstvami (šľachtou a obyčajným ľudom bez vzdelania).

Kompozícia:

1. Expozícia – predstavenie postáv a oboznámenie sa so vzťahmi medzi nimi.
2. Kolízia – príchod grófkinho ženícha a zámena grófky a Miluši, Ľudovíta a Rohona.
3. Vyvrcholenie konfliktu – Rohon vyznáva lásku nepravej grófke (Miluši), barón Ľudovít sa zamiluje do dievčaťa z ľudu (grófky Eržiky).
4. Rozuzlenie – vysvetlenie vzájomného žartu, svadba grófky a barón, Miluši a Rohona.

Postavy:

Grófka Eržika Hrabovská je sirota, jej tútorom je barón Kostrovický. Už od detstva je zasnúbená s jehom synom Ľudovítom Kostrovickým. Je ovplyvňovaná rôznymi názormi, komornou Capkovou, ktorá ju vedie k odrodilectvu a núti ju rozprávať po nemecky, ale jej spoločníčka Miluša ju vyvádza z omylu a neustále jej dáva najavo, aký je slovenský národ úžasný. Pod jej vplyvom je milá k služobníctvu aj k ľudu, stále hovorí po slovensky.

„Civilizované panstvo má byť k svojmu ľudu láskavé a blahosklonné, ale nie taký škaredou pýchou nafúkaný horenos, ako toť ich milosť komorná, trebárs i ona sama zo vznešeného rodu tej gemajnej bagáži pochádzať ráči.“

Barón Ľudovít Kostrovicky je snúbenec grófky. Hlási sa k maďarskému národu, aj keď je rodený Slovák. Odmieta hovoriť po slovensky. Ostáva očarený krásou grófky prezlečenej za slovenskú žnicu, od prvej chvíle vie, že ona je tá pravá. Ale kedže nevie, že ona je grófka, má predsudky voči jej spoločenskému postaveniu a nevie čo, urobí. Nakoniec dáva prednosť láske pred majetkom.

Miluša je dcéra školského učiteľa Oriešku. Je národne uvedomelá, vychovávaná ako vlastenka. Nebojí sa vyjadriť svoj názor, pozdvihuje slovenský ľud a je hrdá na svoj slovenský pôvod. „Ó, darmo sa sebec tým menom honosí: Kto nie priateľ ľudu, nie je vlastenec.“ Je príkladom grófke, privádza ju bližšie k slovenskému ľudu. Ostro sa vysmieva: „Ha, ha ha! Prepáčte, páni, že sa vám smiať musím. Či neviete, že ste tuná v slovenskom kraji? Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale nie tu pod Tatrami.“

Rohon je inžinier, zememerač a spolužiak mladého baróna. Je vlastenec, ale pred Ľudovítom sa hrá na maďara. Miluša si získa jeho srdce hlavne vďaka svojím vlasteneckým názorom.
„Bo ja sám uznávam, že veľa takých pyšných – lež ja k nim nepatrím – ba vyznať sa vám musím, že ja zo srdca odrodilstvu hnusím.“

Vedľajšie postavy:

Orieška – školský učiteľ; Barón Kostrovicky – grófkin tútor; Pišta – husár; Capková – grófkina komorná; Suchaj – grófkin úradník; ženci a žnice

Dej:

Prvé dejstvo

Miluša je spoločnica grófky, v kaštieli sa stretáva s otcom, ktorý prišiel poprosiť grófku o príspevok na opravu školy. Grófka má ale teraz iné starosti. Čaká návštevu, svojho budúce ženícha, mladého baróna, ktorý má prísť ešte v ten deň. Eržika je však nespokojná, že si vezme muža, ktorého ani nepozná. A tak s Milušou dohodnú skúšku na ženícha. Svoj plán uskutočnia v deň slávnosti obžiniek. Vymenia si úlohy, Miluša bude grófka a Eržika obyčajná žnica.

Druhé dejstvo

Do kaštieľa prišiel barón s priateľom Rohonom. Tiež sa tajne dohodnú, že si vymenia úlohy. Miluša privíta hostí a pustí sa s nimi do rozhovoru. Rozpráva sa s nimi iba po slovensky a z toho je barón zhrozený. Nazve ju – Panslávka. Nahnevaný sa rozhodne odísť, ale neskôr stretne krásne dievča (Eržiku) a na prvý pohľad sa mu zapáči. Kvôli nej sa rozhodne zostať aj na večernú slávnosť. No Rohonovi sa zapáči Miluša a prezradí jej, kto vlastne je. Plný lásky vyjadrí všetky svoje city a Miluša sa tiež prizná k svojmu pôvodu. Ale grófka však ešte nechá baróna v omyle, aby zistila jeho charakter.

Tretie dejstvo

Ľudovítovi sa chudobné dievča natoľko zapáči, že je ochotný sa s ňou oženiť. Najskôr váha a chce dievča vyučovať, aby bolo múdre, ale láska nad ním zvíťazí a je rozhodnutý, že s ňou chce žiť. Keď je Eržika presvedčená, že nerobí rozdiely medzi ľudom a šlachtou, Maďarmi a Slovákmi, s radosťou sa za neho vydá. Teraz už môže barónovi prezradiť, že ona je skutočná grófka. Všetko sa vyjasní a môžu sa chystať dve svadby.

Forma:


V diele sa vyskytuje veľa slov alebo viet po maďarsky, niekoľko slov po nemecky či francúzsky. Autor používa veľa archaizmov a tiež historizmov. Spôsob písania sa odlišuje od dnešného – v slovoslede, slovách.

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.