referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 27. júna 2017
Ľudo Zúbek - Jar Adely Ostrolúckej
Dátum pridania:11.06.2010Oznámkuj:12345
Autor referátu:dubravka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:929
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:2.5
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:4m 10s
Pomalé čítanie:6m 15s
 
OPIS A CHARAKTERISTIKA ADELY OSTROLÚCKEJ

Dcéra zemana. Bola veľmi pekná. Mala oválnu tvár vrúbenú hustými čiernymi vlasmi, ktorých farba prechádzala až do oceľovomodrého lesku, ale mala aj vysoké biele čelo. Okrem slovenčiny vedela aj po maďarsky, nemecky, anglicky, francúzsky a latinsky. Obstojne vedela po latinsky a po grécky. Biela farba pristala k jej pleti a ebenovým vlasom. Žije veľmi odtrhnutá od sveta. Je náročná a náramne kritická. Vedela hovoriť aj bez slov. Je krásna a ušľachtilá bytosť. Veľmi sa zaujíma o reči. Jej otec bol celým telom a dušou kossuthovec. V zimnom kabáte vyzerala veľmi pôvabne. Jar ešte nebola, ale Adelka náramne opeknela. Bola ako ruža. Roku 1849 už bývala vo Viedni. Roku 1852 chorľavela. Po ďalších štyroch rokoch, čo sa s Evou nevidela, stála pred ňou vážna dáma krásnej, ale trochu smutnej tváre. V ostatnom štádiu svojej jari sa nachodila. V spoločnosti ju počítali medzi najkrajšie ženy Viedne. Tie roky vpísali do jej očí zmenu. V pohľade jej tlela akási tichá melanchólia. Eva ju pri ich rozhovore zranila jej pýchou. Dotkla sa jej tajnej rany. Pôsobil na ňu aj dlhotrvajúci dážď. Len čo spod prikrývky začali vykukovať prvé snežienky, Adelka vážne ochorela. Mala nervovú horúčku. 18. marca 1853 Adelku pochovali.

OPIS A CHARAKTERISTIKA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Mal pristrihnutú okrúhlu bradu obrubujúcu tvár. Jasný pohľad očí prenikal človeku až do duše. Jeho reč rozplameňovala poslucháčov. Chodil so študentmi na pamätné mesta a vychovával ich. Bol redaktorom a človekom neurodzeným. Mal krásne ruky s dlhými prstami a pekne formovanú bielu ruku. Stal sa námestníkom profesora Palkoviča a dušou ústavu. Vedel oduševniť mladých študentov. Túžil sa stať vyslancom a nakoniec sa ním aj stal. Mal aj sestru Karolínu asi v Evinom veku. 21. decembra 1847 mal svoju veľkú reč na sneme. V ten deň bol krajší ako inokedy. Jeho postava bola štíhla a vysoká. V tichu znel jeho hlas zvučne, nástojčivo a presvedčivo. V preplnenej dvorane mohutnel a hrmel. Jeho úspech na sneme bol dokonalý. Bol vyslanec, redaktor, profesor a spisovateľ v jednej osobe. Presťahoval sa k bratovi do Modry. Tam ho dali pod dozor. Nesmel sa voľne pohybovať. Keď chcel ísť mimo mesta, musel žiadať o povolenie. Svojou zásobou slov vedel vyjadriť všetko. 12. januára 1856 zomrel.

VZŤAH Ľ. ŠTÚRA A L. KOSSUTHA

Štúr sa s Kossuthom neráči, lebo Kossuth je proti Slovákom. Jemu je Kossuthova pesnička proti mysli. Stotožňoval sa s ním vo veci núteného výkupu spod povinností a zdanenia. Ale v otázke národnostnej bol proti nemu. Aj Kossuth bojoval za oslobodenie poddaných tak ako Štúr. Štúr pôsobil viacej na cit, Kossuth na rozum. Štúr si Kossutha vážil, ale len v niekoľkých veciach.

VZŤAH ADELY A ĽUDOVÍTA (NA ZAČIATKU A NA KONCI)

Keď Adela prvýkrát počula o Ľudovítovi nijak ju nezaujímal. Pozerala naňho triezvo a zoznámenie u nej nevyvolalo dojem. Ich vzťah bol spoločensky bezchybný. Adela bola k Ľudovítovi prívetivá, milá, pozorne počúvala jeho vývody a cítila sa bezpečne v každej oblasti, ktorej sa ich rozhovor dotkol. Predtým v ňom videla len hosťa a príjemného spoločníka. Potom však zmenila svoj postoj. Jej správanie si zachovalo eleganciu a gracióznosť, ale stávala sa vábivejšou. Štúr nerobil Adelke komplimenty, nehovoril o svojich citoch. Ani Adelka si nemohla namýšľať nič viac, iba že ide o čisté, duchovné priateľstvo. Keď prišla na Ostrú Lúku, myslela pritom na Štúra a chcela o ňom vedieť viac. Ľudovítovi na Adelke záležalo ako na osobe. No potom na ňu zapôsobil hlbšie ako jej dovtedajší ctitelia. Adelka v sebe tlmila rodiacu sa silnú náklonnosť k nemu, čo skrížil jej cestu. Ich známosť bola len v začiatkoch. Adelka sa dívala na Ľudovíta inak ako vlani. Jeho správanie sa voči Adelke zmenilo a začal ju zanedbávať. Na bále hľadeli len na seba. Tam mal Ľudovít oči len pre Adelku. Jemu a čiastočne aj Eve sa podarilo Adelku získať pre slovenskú vec. Medzi nimi išlo po bále o lásku obapolnú. O ich vzťahoch by sa dalo povedať, že si neboli ľahostajný. Po Ľudovítovom odchode Adelka pocítila, že pre ňu znamená oveľa viac, než si myslela. Potom na neho myslela častejšie. Jej všetok záujem sa potom sústreďoval len na to, aby aj on opätoval city jej. Na bále v Grassalkovichovskom paláci vyznal Ľudovít Adelke lásku. On ľúbi Adelku a naopak, ale nemôžu byť spolu šťastný. Je zmyslom celého Adelkinho života. Nemôžu byť jeden bez druhého, ale nemôžu byť ani spolu. Keď mala Adelke nervovú horúčku blúznila o Ľudovítovi. Poslali mu list, v ktorom bolo vysvetlené, aby prišiel. Po príchode a rozhovore s Ľudovítom Adelka zomrela.
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.