referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 27. mája 2017
Božena Němcová - Babička
Dátum pridania:05.06.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:janulka15
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:469
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:1.1
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:1m 50s
Pomalé čítanie:2m 45s
 

Božena Němcová sa narodila v roku 1820 vo Viedni. Jej meno sa preslávilo dielami - Babička, V zámku a podzámčí, Divá Bára a Podhradská dedina. Zomrela v Prahe v roku 1862.

Autorka v knihe opísala svoje detstvo. Babička mala syna a dve dcéry. Najstaršia dcéra Terezka žila mnoho rokov vo Viedni a tam sa aj vydala. Druhá dcéra ostala na jej mieste. Syn bol remeselníkom a priženil sa do mestského domku. Raz dostala babička list od najstaršej dcéry Terezky, ktorá opísala svoj život, a na konci znela prosba, aby sa babička presťahovala k nim. Babičkine oči sa zaliali slzami, ale potom premohla žiaľ a rozhodla sa odísť. Po babičku prišiel koč. Zatiaľ sa deti babičky nemohli dočkať, vôbec si ju nevedeli predstaviť. Vždy vybehúvali na cestu a každému rozprávali, že má prísť ich babička. Až raz konečne prišla na koči s kočišom Václavom.

Deti skolpili oči a vyjavene sa na ňu dívali, ale až na matkin rozkaz ju šli privítať. Babička im priniesla marcipány, kuriatka a mačiatka. Takže nebolo divi, že si ju hneď obľúbili. Babička bola zvyknutá na celkom iný spôsob života, ako žila jej dcéra. Babička bola veľmi dobrá žena a preto si ju obľúbili susedia, pani kňažná a jej vnúčka Hortenzia. Chodievali ich často navštíviť a so sebou brávala i vnúčatá. Keď Barunka,J anko a Vilko chodili do školy, chodila im s Adelkou proti.

Deti jej cestou rozpávali ako bolo v škole, a ona zase čo robila doma. Deň za dňom sa míňal a s ním utekali aj roky. Deti vyrástli a zároveň starla aj babička. Vlasy mala biele ako sneh a tvár bola sama vráska. Zo dňa na deň bola slabšia. Barunka vyrástla na pekné dievča a odišla študovať. Babička napokon ochorela, choroba ju položila až do postele. Mávala horúčku, blúznila a zo sna vykrikovala Barunkine meno. Jedného dňa babička veľmi oslabla že si myslela ,že to neprežije, a preto si dala zavolať dcéry, syna a vnúčatá. Prišla aj Barunka. Až keď mala všetkých pri sebe, vtedy si posledný krát vydýchla. Hneď na druhý deň bol pohreb. Poslednou cestou ju vyprevádzalo mnoho ľudí. Keď šli popred kaštieľ, aj kniažná sa dívala oknom a na babičku spomínala v dobrom a pri tom si opakovala "Šťastná to žena".

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.