Autor : JOZEF GREGOR – TAJOVSKÝ
Útvar : Kriticko – realistická poviedka
Idea : Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým.
Použitá lit. : Tajovský, J. G.: Horký chlieb. Mladéletá, Bratislava 1990
Kompozícia : Krátky príbeh bez zvratov a napätia, komplikovaná stavba:


1. Stretnutie rozprávača ( v 1. os. j.č.) s Macom Mliečom
2. Vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
3. Prerozprávanie života Maca Mlieča os dôb, keď začal pracovať, prerývané opismi postavy a charakteristikou


Postava : Maco Mlieč je prezývaný už 40 rokov Mliečnikom ( hlinený hrniec na mlieko) možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. Od osemnástich rokov pracuje u gazdu. Už veľa rokov pracuje len za stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nemá ani vlastnú izbu, spí so statkom. Vyzerá veľmi zanedbane, je špinavý. Nemá podmienky na to, aby kultúrnejšie vyzeral, ale ani záujem. Sluhovia s ním už ani nechcú pre jeho výzor jedávať, preto neje v spoločnej miestnosti pre čeľaď.
Poctivo robí svoju robotu, často i navyše. Nemá pocit, že ho gazda zdiera, naopak, myslí si , že s ním má veľa výdavkov. Nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje. Neuvedomí si, že gazdu nevedie len dobrota, keď ho prekladá od koní ku kravám a teliatkam, ale stále ho v službe drží. Gazdu nenapadne, aby sa k nemu správal ako k dospelému človeku. Macovi sa často vysmievali dievky, ako vyzerá; páni ho posmechovali, že si nevybral nevestu. K slabšiemu človeku sa dedina správa ako k nedospelému. On sa nikdy neurazí, uškŕňa sa nad posmeškami. Vo všetkom vidí tú lepšiu stránku. Nešomre, že mu skaličilo nohu, povie si: „ Druhých ožobráči ešte horšie.“ Je trpezlivý, znáša v tichosti bolesť, nesťažuje sa, nechce obťažovať. Keď poprosí o liek, aj tak mu ho nepripravia. Nedalo by sa mu umrieť, keby sa čestne s gazdom neporátal a neodobral sa od gazdovej rodiny. Žil vždy mimo iných a preto má jednu túžbu – byť pochovaný uprostred cintorína, nie pod plotom. ( Pochovávali sa tam tuláci, samovrahovia.) Macova dobrota pohne aj gazdom. Keď mu pobozkal ruku z vďačnosti, ozvalo sa u gazdu svedomie.