referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 21. júla 2017
Jonáš Záborský: Dva dni v Chujave
Dátum pridania:31.01.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:Zanube
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:542
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:1.6
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:2m 40s
Pomalé čítanie:4m 0s
 
Doba vzniku: rok 1873
Zaradenie: próza
Kompozícia: Dielo sa člení na dve časti: Deň škaredý a Deň pekný.

Téma: Základným kompozičným princípom je kontrast medzi svetom, prehradeným spoločenskými konvenciami. V prvej časti je to satirický obraz dediny v súčasnosti, v druhej časti utopistický pohľad na dedinu v budúcnosti. Autor sa snaží presvedčiť svojich čitateľov o jedinom východisku a to, že ľudu môže pomôcť len národne uvedomelé duchovenstvo a zemianstvo a odstránenie biedy a závislosti.

Čas a miesto deja: Príbeh sa odohráva v dedine Chujava roku 1865.

Obsah:
DEŇ ŠKAREDÝ predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy v chúlostivom stave a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Dej sa odohráva v jediný deň, kedy do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatky a pokuty. V šestnástich kapitolách autor jednoduchou gradáciou scén, spájaných osobou rozprávača, hromadí pohromy, ktoré za tento jediný deň padli na obec. Ľud zdiera nielen vrchnosť, ale aj štyria krčmári a dvaja statkári. Dedinčania musia zaplatiť pokutu, pretože prichystali malé kôpky na stavbu cesty. Tí, ktorí sa búria, sú palicovaní. Richtár sa bojí vrchnosti, a tak súhlasí so všetkým, čo mu nariadia. Sedliaci a želiari tajne i zjavne repcú a východisko nachádzajú v alkohole. Záverečné obrazy prvej časti predstavujú naturalistický obraz Chujavy.

DEŇ PEKNÝ je rozšíreným epilógom, rozprávaním o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej Chujavy prišiel za farára Ľudomil Rastic, ktorý sa spojil s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Tejto skupine osvietených sa podarilo dostať do rúk správu dediny. Najprv si kládli, dosiahnuteľné ciele. Zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia. Neskôr odkúpili majetok statkára Kobzayho a po požiari začali stavať nové domy pre dedinčanov. Najprv si získali sympatie a podporu detí a mladých ľudí, neskôr postupne celej dediny. Premohli pasivitu, individualizmus a zaostalosť dedinčanov.  Druhá časť je vlastne dialógom o metóde a cieľoch reformovanej práce národnej inteligencie na dedine. Autor sem vsúva mnoho úvah o sociálnych reformách a kladie dôraz na mravné ponaučenie.

Postavy:
Ján Kožuch je korheľ a zlodej, človek svojej doby. Bezočivý, rebelantský, klebetný a záškodný. Predstavuje akísi prototyp zaostalého vidiečana zo súčasnosti, teda Dňa škaredého. Na rozdiel od neho sú farár Rastic, učiteľ Semenák, úradník Rozumovský a advokát Stupnický posledným zvyškom dedinskej inteligencie. Vďaka svojej nesebeckosti a odvahy zobrať veci do vlastných rúk sa im podarilo priviesť dedinu k hmotnému a sociálnemu rozkvetu. Tieto postavy sú akousi výzvou pre im podobným, aby sa odhodlali bojovať proti ľudskej zaostalosti, ktorá tak súži dediny ich súčasnej doby.
 
Zdroje: Záborský, J: Dva dni v Chujave, Tatran, Bratislava 1974
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.