referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nedeľa, 20. augusta 2017
Peter Zvon: Tanec nad plačom
Dátum pridania:11.09.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:marge
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 878
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:7.4
Priemerná známka:Zatiaľ neohodnotenýRýchle čítanie:12m 20s
Pomalé čítanie:18m 30s
 

Pochádzal z Čiech, vyrástol na Slovensku, vyštudoval práva. Pod pseudonymom Juraj Valach písal do Elánu divadelné referáty. Citovo i zdravotne krehkého človeka veľmi zasiahla tragická smrť mladšieho brata Jiřího, ktorý sa po maturite utopil v Dunaji a viac ráz sa musel liečiť, neskôr podľahol epidémii týfusu. Svojimi kritickými staťami si vydobyl postavenie prvého divadelného kritika slovenskej divadelnej kultúry.

Druh – dráma, žáner – komédia, forma – dialogizovaná reč
Je to nadnárodná hra shakespearovského charakteru so silným protifašistickým akcentom.

Téma – kritická konfrontácia dvoch rozdielnych svetov – sveta šľachticov zo 17. storočia a sveta meštiakov modernej doby

Idea – kritika morálneho úpadku spoločnosti vtedajšej doby v kontraste so vznešenými mravmi ľudí minulosti, obžaloba neľudských čias, protest proti fašizmu. Dej sa odohráva v starom kaštieli na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia (obdobie 1. slovenského štátu)

Postavy – minulosť predstavujú gróf Richard, jeho žena grófka Anna, jeho syn gróf Alfréd, jeho sluha Barnabáš, markíza Silvia, súčasnosť Aristid Kráľ, jeho žena Rozália, dcéra Adela a syn Peter, jeho tajomník Dr. Pysk, jeho sluha Hieronym, inšpektor Trdlík

Kompozícia – prológ, 3 dejstvá, epilóg

Dejová línia je slabá, dielo tvoria dialógy medzi postavami, ich úvahy, občas pieseň alebo báseň alebo autorove myšlienky o divadle, umení.

Komika je postavená na kontrastoch minulosti a súčasnosti, vznikajú groteskné situácie, nedorozumenia, autor využíva situačnú komiku a absurdný humor.

Konflikt - medzi minulosťou a súčasnosťou, ale aj medzi mužmi a ženami, starými a mladými.

Jazyk – kontrastný, historické postavy využívajú nadnesený jazyk plný poetizmov, metafor, inverzií, jazyk súčasných postáv nie je ničím výnimočný

Dej:

Prológ: Expozícia – Z rokokového obrazu v knižnici starého kaštieľa vystúpia historické postavy. Medzi grófom Richardom a jeho synom grófom Alfrédom vzniká spor, či na svete ešte vládnu králi, či je terajší život lepší ako ten pred 300 rokmi. Markíza Silvia navrhuje ísť znova medzi živých a presvedčiť sa na vlastné oči. Dôjde k stávke : Gróf Richard: „Ja stavím sa o celý majetok, že svet je taký len, aký bol kedysi. Nič nemení sa v ňom, tam vládne zasa kráľ. Na hradoch šľachtických sa pripravujú vraždy. Svet ide cez mŕtvych. Vlády i kultúra. Svet svetom zostal. Život sa nezmenil.“ Gróf Alfréd: „Stavím i dedičstvo, že toto nepravda. Menia sa ľudia, menia sa kráľovstvá, všetko sa mení. Meravosti niet. Snáď nieto kráľov už...“ Markíza Silvia sa staví, že život je krajší ako smrť: „Ach, ja som život poznala tak málo! Ja myslím, že je krásny! Krajší ako smrť!“1. obraz:V kaštieli sa koná maškarný ples organizovaný generálnym riaditeľom Aristidom Kráľom. Šľachtici po zhliadnutí starého klobúka na podlahe upadajú do presvedčenia, že svet sa nezmenil.

Zápletka – Po predstavení sa s Petrom Kráľom, synom generálneh riaditeľa, mu preukazujú nesmiernu úctu v domnienke, že ide o skutočného kráľa. Gróf Alfréd: „Viem, kráľ môj vznešený, že šľachta vysoká vás obklopuje láskou najväčšou. Mám prosbu neskromnú, však duša moja v nej: Dovoľte slúžiť vám, vás chrániť, a za vás umierať, vám žiť.“ Peter to najskôr berie ako vtip, neskôr ich celá rodina považuje za diplomaticý zbor, ktorý bol pozvaný na maškarný ples. Postavy sa zbližujú, Peter sa snaží o zblíženie s markízou Silviou, jeho sestra Adela najskôr flirtuje s grófom Richardom, neskôr s jeho synom a kvetnatá reč grófa Richarda imponuje Rozálii Kráľovej.2. obraz:Ples sa skončil, no správanie návštevníkov sa nemení a Kráľovci začínajú pochybovať o ich duševnom zdraví. Po zistení, že niekto v knižnici vyrezal z obrazu všetky figúry, sa Aristid Kráľ stane podozrievavým, privolá políciu, nech vyšetrí, či neušli z nejakého blázninca alebo neplánujú niečo ukradnúť. Vyvrcholenie deja nastáva, keď prichádza detektívny inšpektor Celestín Trdlík, čím sa situácia šľachticov ešte viac skomplikuje a gróf Richard len na príkaz Kráľa nepotrestá Trdlíkovu urážku svojím kordom.

Šľachtici sú rozhodnutí vrátiť sa domov, lebo vidia, že svet sa zmenil: „Čo vymizla už z dvorov obyčaj, že hosťa urážka – urážkou hostiteľa? Azda má dnešný svet už iné pravidlá a česť – vidí sa - nie je hlavným z nich! Vaše veličenstvo, radno odísť nám!“3. obraz: Peter a Adela pomáhajú šľachticom utiecť, všetci sa skryjú pred Trdlíkom v altánku. Nastáva rozuzlenie problému – šľachtici sa priznávajú, že sú mŕtvi, že vystúpili z obrazov v knižnici, Peter im vysvetlí, že nie je skutočný kráľ, že je to len meno, kaštieľ kúpili na dražbe. Po zistení, že králi už na svete nevládnu, sa šľachtici vrátia do knižnice.Epilóg:Šľachtici sedia v knižnici a rozoberajú klady a zápory minulosti a súčasnosti. Spolu s rytierom Gejzom, ktorý prvýkrát vystúpil z výklenku, odsúdia vládu kráľov a pripijú na dnešný svet: „Tá doba kráľovská na rukách príliš často mala krv a príliš často vládla slzám len. A preto múdrejší je dnešný svet, že kráľom vládu vzal.“

Prvýkrát prehovorí i Barnabáš, spieva pieseň vyzývajúcu k ľudskosti a odsudzujúcu neľudskosť mocných: „Netrpia ľudia, netrpia pre nič, len pre ľudí, človek len pre vlastné šťastie človeka nevidí. Ach, páni, páni, ach, páni, prebuďte svedomie, keď vy môžete byť ľuďmi, prečo by ja som nie? Ach, páni, páni, ach páni, srdcia si vezmite, do rán Ukrižovaného viac klincov nebite.“ Ostatní na jeho pieseň reagujú smiechom a vracajú sa do svojich obrazov. Symbolický názov – Alfréd a Silvia tancujú pred plačúcim Barnabášom, čím autor dáva najavo nevšímavosť a ľahostajnosť mocných voči utrpeniu obyčajného človeka.Postavy:Gróf Richard:Šľachtic, ktorý sa drží starých zásad a zvykov, je poslušný a oddaný, jeho reč je komplikovaná a každú urážku je ochotný splatiť svojím kordom. Svoju starobu pokladá za dôkaz svojej múdrosti, so synom Alfrédom sa nezhoduje v názore na mládež: „Mladosť a mravnosť! Oheň a voda skôr! Mladosti krása veď v nemúdrosti je.“ Je oddaným kráľovým služobníkom, neverí, že králi už nejestvujú: „Kráľ večný je. To pamätaj, môj syn! Tam, kde sa kráľov zbavia, tam bude panovať len pýcha s hlúposťou.“ Svet vidí pesimisticky, nechce sa tam vrátiť: „Ísť znova na svet! Zasa vojny viesť! Vidieť len krv a plač, byť víťaz, porazený! A znova azda dať sa zavraždiť? Nie, ja na svet nepôjdem, je to tam príliš ľudské, než aby človek pokojne si žil.“

 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Podobné referáty
Peter Zvon: Tanec nad plačomGYM2.65824655 slov
Peter Zvon: Tanec nad plačomSOŠ2.8039679 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.