referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 21. apríla 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Ján Palárik Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Dátum pridania:20.05.2004Oznámkuj:12345
Autor referátu:nirm
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:5 408
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:20.1
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:33m 30s
Pomalé čítanie:50m 15s
 
Historické pozadie činnosti Jána Palárika

Výbuch politickej a sociálnej nespokojnosti, ktorý nadobudol v meruôsmych rokoch veľké a nebezpečné rozmery, podnietil Viedeň zaviesť opatrenia na zabezpečenie účinnej a stabilnej hegemónie Rakúska. Všetky ústupky voči nemeckým národom sa zdali byť nebezpečné a škodlivé pre záujmy Habsburgovcov. Vo vnútroštátnej politike boli metódy Alexandra Bacha v diametrálnom rozpore so skúsenosťami národov rakúskeho cisárstva. Alexander Bach, pred rokom 1848 vychýrený radikál, sa stal vo funkcii ministerského predsedu dôsledným zástancom absolutizmu, centralizmu a konzervatívnej politiky. Bachov režim zrušil ústavu, ktorú panovník udelil Maďarom v roku 1848 a Uhorsko opäť zostalo iba administratívnou jednotkou habsburskej monarchie. Bachova politika bola proti každému separatizmu a potláčala akékoľvek národné hnutie; germanizácia tlačila rovnakou mierou Maďarov aj Slovanov. Treba však podotknúť, že i v čase najtvrdšieho centralizmu rakúsky nacionalizmus nikdy nevymyslel a nikdy nemal v úmysle presadzovať ideológiu rakúskej jednojazyčnej monarchie. Ba naopak, panovník vyhlasoval rovnoprávnosť všetkých občanov nielen pred zákonom, ale aj rovnoprávnosť národov – i keď len dvoch – za daných okolností to bola iba číra ilúzia.
Váhavý postoj Viedne počas vojny na Kryme, predovšetkým však porážka rakúskeho vojska v zrážke pri Piemonte, spôsobili monarchii katastrofálnu finančnú situácia. František Jozef bol prinútený zosadiť Alexandra Bacha a urobiť niekoľko koncesií na zavedenie konštitučného režimu. Októbrový diplom z 20.10.1860 mal uspokojiť predovšetkým Čechov a Maďarov, ktorí boli najväčšími odporcami centralizmu. Podľa tohto cisárskeho rozhodnutia Čechy a Uhorsko mali mať svoj parlament, ktorý bal byť oprávnený delegovať určitý počet poslancov do cisárskeho snemu – najvyššieho zákonodarného orgánu celej monarchie. Lenže ani októbrový diplom, ani februárový patent z 26.11.1861 neuspokojili túžby Maďarov, hoci sa im ešte vo väčšej miere priznávali historické práva Uhorského kráľovstva a nadvláda Maďarov na jeho území. Maďari požadovali, aby boli znovu uvedené do platnosti zákony z roku 1848 a klauzuly pragmatickej sankcie. Tieto požiadavky zalarmovali ostatné nemaďarské národy Uhorska, pretože zrušená ústava z roku 1848 im nezaručovala nič.
Spravodlivým a demokratickým volebným zákonom sa mohol tento problém bez ťažkostí vyriešiť, ale vláda šikovne využila voľby, a tým udusila ašpirácie ostatných národov.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalejďalej
 
Zdroje: Kolektív autorov : Malá encyklopédia spisovateľov sveta. Obzor, Bratislava 1978., Palárik J.: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Tatran, Bratislava 1978., Rampák Z.: Ján Palárik a jeho veselohry – doslov ku knihe Palárik J.: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Tatran, Bratislava 1978., Vavrovič J..: Ján Palárik – jeho ekumenizmus a panslavizmus. Matica Slovenská, Martin 1993.
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.