referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 21. júla 2017
Milan Lasica Spoza dverí
Dátum pridania:28.02.2004Oznámkuj:12345
Autor referátu:stewe123
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:401
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:1.3
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:2m 10s
Pomalé čítanie:3m 15s
 
Milan Lasica: Spoza dverí

Žáner
Zbierka pozostávajúca hlavne z krátkych fejtónov.

Kompozícia
Zbierku tvorí 100 krátkych publicistických prejavov.

Téma
M.Lasica sa pokúša priblížiť čitateľovi ľudí s ktorými sa stretol, priateľov (ako napr.: J. Satinský, J. Filip, J. Roháč, M. Pietor, V. Brodský, J. Werich a iný) a situácie ktoré spolu prežili. Krátke príbehy zobrazuje satiricky.

Dej
Čitateľ sa tu môže dočítať o tom čo sa autorovi počas jeho kariery prihodilo, ako sa vyvíjal.
Zobrazuje situáciu hlavne v období komunizmu ale aj po ruku 1989.Jeho príbehy sa tikajú politiky ale aj osobného života. Dozvedáte sa udalosti o ktorých by ste sa predtým nedozvedeli alebo sa oných nesmelo hovoriť. Píše tu svojím typickým „lasicovským“ humorom: ironizujúci, britský, miestami zádumčivý, tzv. „morfondírujúci“. Miluje svoj život čo je vidieť. Má rád divadlo, umenie, starú Bratislavu i Prahu, golf, sweet music a swing. Kritizuje každého kto svoj život žije preto lebo musí atak ako musí. Ukážka
Mi komici radi hovorievame, že naše povolanie je náročné ale aj preto, lebo spätná väzba okamžitá. Stojím na scéne buď a vám zasmejú alebo nie. Ak áno, všetko je v poriadku, ak nie, pokúsite sa prekvalifikovať na dramatický žáner. Tam zlyhanie nie je také bolestné. Ak je v hľadisku ticho pri veselohre, je to fiasko. Ak je ticho pri Hamletovi, môže to znamenať, že publikum rozmýšľa. Uznajte, že pri rozmýšľaní človek nevydáva nijaké zvuky. Pri rozmýšľaní je človek ticho. Dnes sa nikto nezasmial, povie nešťastný komik po predstavení. Tragéd nepríde do šatne zo slovami – dnes nikto nerozmýšľal. Lebo rozmýšľanie nepočuť. Sú, pravda, aj diváci, ktorých nepočuť, ani keď sa smejú, pretože sa smejú akosi vnútorne. Kedysi sme hrali v Divadle na korze zo päťdesiatu reprízu predstavenia Soirée a vedeli sme presne, kde sa ľudia zasmejú, kde zatlieskajú, a kde sa budú rehotať. A v ten večer nič. Absolútne ticho. Ale totálne. A po predstavení, keď sme sedeli v šatni a mali sme sto chutí skončiť s týmto povolaním, objavili sa vo dverách dvaja seriózni páni a povedali: Dnes večer sedeli v hľadisku pracovníci Výskumného ústavu UNESCO na Patrónke a môžem povedať, že už dávno sme sa tak dobre nezabavili, ďakujeme. Vtedy sme zistili, že existuje aj tzv. vnútorný smiech a že to nieje práve tá najpríjemnejšia spätná väzba. Čo by tak urobili hamletovci keby im prišli na predstavenie výskumníci z UNESCA a od začiatku do konca by sa išli popukať od smiechu.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.